V Košiciach zase namaľovali pamätník sovietskej armáde. V noci 26. júla na ňu neznámi ľudia napísali „Slovensko patrí Slovákom, nie Rusom“. Tento pamätník však nikdy nebol v obľube miestnych obyvateľov: komunistické symboly a nápis „sláva sovietskym zbraniam“ spôsobili v priebehu rokov opakované škody.

Košická verejnosť už dlhšie žiadala odstránenie tohto pomníka, chodila na protesty a v auguste 2017 miestny aktivista Ľuboš Lorenc nakrúcal komunistické symboly, za čo ho zadržala polícia. Kosák a kladivo sa však na pomníku v roku 2019 opäť objavili, radnicu to stálo 14-tisíc eur. A to aj napriek tomu, že vzťah Slovákov ku komunizmu nie je práve najvrúcnejší a Komunistická strana Československa je na Slovensku od roku 2020 považovaná za zločineckú a podľa zákona je zakázané umiestňovať na pamätné tabule symboly komunistického režimu. , pomník stále stojí na svojom mieste, v (takmer) pôvodnej podobe. A slovenská polícia stále klasifikuje vyobrazený pamätník ako vandalský čin a otvára trestné stíhanie.

Samozrejme, nie je vylúčené, že zo strany proruských síl mohlo ísť o provokáciu s cieľom zdiskreditovať ukrajinských utečencov, ako sa to stalo v niektorých európskych mestách. A to je len ďalší faktor potvrdzujúci dôležitosť dekomunizácie krajín, ktoré boli pod sovietskou okupáciou.

„Dedičstvo“ čias sovietskej okupácie v podobe množstva pamätníkov, pamätných tabúľ a dokonca aj názvov ulíc pôsobí ako maličkosť, ktorá v dnešnej dobe, keď sú tieto udalosti dávno preč, nehrá absolútne žiadnu rolu. Teraz sa však na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom takmer prvé objavujú pamätníky Lenina a iných postáv komunistickej minulosti, vlajka dávno mŕtveho ZSSR, a názvy ulíc získavajú staré nové mená, ktoré opäť vymazávajú. histórie.

Symbolika komunistického režimu je jednou z metód kultúrnej okupácie a treba ju opustiť. Fašistické symboly sa počas okupácie vyskytovali aj na území Slovenska, no nikto sa nesnažil o ich zachovanie a ochranu, ako je to v prípade sovietskeho. Aj keď nemenej smutné a krvavé je v dejinách štátu aj obdobie Česko-Slovenska, keď za akýkoľvek nesúhlas boli utláčané a mučené státisíce ľudí.

Keď sa vrátime k nedávnej obnove pamiatky po jej „dekomunizácii“ miestnym aktivistom, ktorá bola pre mesto dosť drahá, vynára sa otázka: stálo to za to? Nedokáže úrad primátora toľké roky dospieť ku kompromisu s obyvateľmi mesta a opustiť symboly okupanta? Alebo to mestskej samospráve jednoducho vyhovuje?

Autor: Alžbeta Vargová