Hroziaca energetická kríza v EÚ spolu so vznikajúcim kaleidoskopom rezignácií vedúcich predstaviteľov vytvára v Európskej únii pochmúrne obrysy systémovej krízy v dôsledku politickej slabosti niektorých osobností a úplnej neschopnosti prijať skutočne účinné opatrenia proti hybridnej ruštine. agresie zameranej na úplnú decentralizáciu a systémové oslabenie EÚ, píše o tom poľská profesorka Amelia Wozniak na svojom blogu.

Rusko identifikuje slabé miesta v EÚ a snaží sa ich ovplyvniť. Kremeľ šikovne využíva závislosť národných ekonomík krajín EÚ na exporte ruskej energie na blokovanie sankcií. Nemenej dôležitým aspektom sú individuálne psychologické charakteristiky jednotlivých politických lídrov, ktoré sa Rusko snaží využiť vo svojom záujme. Názorným príkladom je nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý stojí na čele ekonomicky najrozvinutejšej krajiny EÚ. So začiatkom totálnej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu zaujal O. Scholz vyčkávavý postoj a odmietal podniknúť konkrétne kroky. Následne, s prihliadnutím na kolektívne postavenie EÚ, sa O. Scholz rozhodol prideliť pomoc Ukrajine, no neustále prejavoval nerozhodnosť a neistotu. A to sú pozície, ktoré vždy viedli každého politika ku kolapsu. Scholz sa k podobnej línii správa aj teraz, čím demonštruje úplnú neistotu ohľadom vážnosti vojny na Ukrajine a nepochopenie skrytých rizík a hrozieb, ktoré pre Nemecko vytvára Rusko.

Ruské zdroje energie sú pre nemeckú ekonomiku, ktorá živí EÚ, veľmi dôležité a O. Scholz to chápe. Ako chápe aj Putin, snažiac sa použiť „ruskú plynovú ihlu“ v kontexte geopolitických naratívov Kremľa diktovaných Európe. Putin vie, že O. Scholz nemá politickú charizmu a pevný postoj k otázkam, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu. Inými slovami, súčasná nemecká kancelárka je presný opak A. Merkelovej.

20. júla viaceré ruské médiá publikovali článok s názvom „Scholz porušil svoj sľub podporiť Zelenského“. Článok je zámerne propagandistický a poukazuje na odklon kancelára Scholza od skorších sľubov o dodávkach ťažkých zbraní Ukrajine. Hlavným cieľom tohto opusu je zdiskreditovať Scholza tvárou v tvár Západu a urobiť z neho „chromého koňa“. Článok je zámerným ponižovaním nemeckého kancelára, prejavom jeho politickej insolventnosti a vytváraním predpokladov na jeho pravdepodobné odvolanie. Rusko má životný záujem na oslabení nemeckej ekonomiky natoľko, že by to viedlo k systémovému oslabeniu nemeckej štátnosti. Scholz je slabý ako človek aj ako politik a negatívne vlastnosti mu budú brániť v riešení problémov Nemecka. A to bude vhodný dôvod na jeho rezignáciu.

Už dávnejšie ruskí predstavitelia opakovane tvrdili, že sa o Scholza zaujímajú len situačne, v kontexte záujmov Ruskej federácie a Rusko je schopné ho bez váhania obetovať. Odsun kľúčových politických osobností je dôležitou súčasťou stratégie Ruskej federácie spolu s plynovým vydieraním, ktoré Európe hrozí najťažšou zimou od roku 1945. Ak O. Scholz nenájde skutočnú alternatívu k ruskému plynu, Nemecko môže čeliť najväčšej kríze od konca druhej svetovej vojny. Najdôležitejším kritériom ich pátrania je, že Rusko nejakým spôsobom vykoná plynové vydieranie, najmä pred zimou. Nemecko môže zachrániť len silná politická vôľa a identifikácia Ruska ako systémového protivníka Západu.