Aká pravdepodobnosť je dnes útok Bieloruska na susedný štát. Táto otázka je vo vzduchu Európy už niekoľko mesiacov.

V zásade od 24. februára, keď ruské hordy vtrhli na územie Ukrajiny, má otázka účasti Bieloruska v tejto vojne pre Kyjev strategický význam.

Lukašenko je de facto „v hre“ už dlhšie. Rašistické letectvo štartuje z územia Bieloruska, prichádzajú vojská, lietajú rakety. To všetko však bez oficiálneho uznania. De iure samozvaný prezident Bieloruskej republiky nebojuje.

Samozrejme, kremeľský diktátor sa neustále snaží tlačiť na bieloruského „kolegu“, ale svoju úlohu plní umne. Má v tom dostatočné skúsenosti – dve desaťročia spolu s Putinom budovali Únijný štát, ale vec sa ešte nedostala do reality a konkrétnosti.

Tak je to aj s vojnou. Moskva tlačí ďalej – Lukašenko predstiera, že sa to chystá. Pravda, zároveň bieloruský uzurpátor stále plní dôležitú úlohu – neustále visí nad Ukrajinou zo severu, čo neumožňuje Kyjevu sústrediť sa na východné a južné smery, odkiaľ útočí ruská armáda.

S tým všetkým je však de jure Lukašenko čistý. A nejde ani tak o nejaké morálne zásady Bielorusa. Všetko je oveľa prozaickejšie – prezident Bieloruska je pragmatik a všetko, čo ho obklopuje, hovorí o potrebe zachovať, aj keď viditeľnú, no stále neutralitu.

Navyše nálada medzi obyčajnými Bielorusmi a dokonca aj medzi armádou naznačuje, že nikto nechce vojnu s Ukrajinou.

Samozrejme, ak Lukašenko vydá rozkaz svojej armáde, splnia ho. Takúto dôveru vyjadril známy ukrajinský novinár, politický komentátor Vitalij Portnikov.

„Ak Lukašenko dá svojej armáde rozkaz k útoku, splnia ho. Ako sa táto ofenzíva skončí, je iná vec, ale rozkaz splnia. Inak, prečo tam slúžia, keď neplnia príkazy prezidenta,“ povedal novinár.

Podľa Portnikova sa nepriateľ môže uchýliť k teroristickým útokom, aby presvedčil bieloruský ľud, aby išiel do vojny proti Ukrajine. Pravda, podľa pozorovateľa je nepravdepodobné, že im uveria.

„Viete si predstaviť nejaký druh teroristického činu, aby sa bieloruská spoločnosť stala lojálnou k vojne. Je to možné. Ale na druhej strane je nepravdepodobné, že by sa Bielorusi po teroristickom útoku okamžite rozhodli poraziť Ukrajincov. Koniec koncov, každý – každý rozumie, “verí novinár.

Vo vedení Ukrajiny hovoria, že zvažujú všetky možné varianty, pripravujú sa na prípadný útok zo severu.

„Predpokladáme rôzne scenáre, naša spravodajská služba aktívne pracuje, a to aj v bieloruskom smere. Sledujeme všetky pohyby, iniciatívy, cvičenia, distribúciu zbraní poľovníkom. Teraz vychádzame z najpesimistickejšieho scenára a pripravujeme sa naň, rezervujeme si sily a hodnotíme naše schopnosti,“ povedal poradca vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny Mychajlo Podoljak.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že „Pán Lukašenko rýchlo pocíti tlak spoločnosti, ktorá je oveľa slobodnejšia, a to aj ideologicky, ako tá ruská“.

Poradca šéfa Kancelárie prezidenta Ukrajiny zároveň potvrdil, že ukrajinské úrady neočakávali, že Bielorusko dovolí Rusku zaútočiť na Ukrajinu zo svojho územia.

A čo samotný Lukašenko? Hľadá cestu von. Dokonca ukazuje istý pokus obrátiť sa na Západ. Je to stále čisto symbolické, ale predsa – diktátor to poslal tak, že pozval západných pozorovateľov, aby navštívili jeho krajinu a vykonali overenie zbraní podľa Zmluvy o obmedzení konvenčných zbraní v Európe.

Toto je dokument, ktorý si nikto nepamätá. Bielorus ale potrebuje dôvod a hľadá ho. Otázkou je, ako sa k tomu postaví Moskva. Asi sa nebudú len pozerať.

Putin dnes potrebuje armádu Bieloruska, preto čas hrá s Lukašenkom, hoci ten sa ocitol vo veľmi nepríjemnej pozícii. Ak nepodporí Moskvu, Putin ho môže zlikvidovať.

V prípade invázie na Ukrajinu ju môžu zbúrať jej vlastní ľudia, pretože v bieloruskej spoločnosti a v ozbrojených silách Bieloruska prevládajú veľmi protivojnové nálady. A ak bude daný rozkaz zaútočiť na Ukrajinu, v krajine môže nastať sociálny výbuch.

Exšéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Pavel Klimkin tiež povedal, že vojna proti susednému štátu môže stáť Lukašenka miesto, pričom poznamenal, že bieloruský diktátor by prišiel o kreslo, ak by išiel do vojny proti Ukrajine. Bielorusi nechcú bojovať na strane Rusov.

Svojho času už bieloruský diktátor dokázal svoju schopnosť manévrovať medzi Moskvou a Západom. Preto sa to môže pokúsiť zopakovať.

Otázkou je, či je dnes Západ pripravený vnímať Lukašenka ako partnera. A možno toto je hlavná otázka, o ktorej rozhodne Bielorus. Ale aj v takejto situácii má šancu. Stabilita v regióne, ktorú prezident Bieloruskej republiky, aj keď samozvaný, vie „predať“, sa napokon môže stať dostatočným argumentom pre politikov v civilizovaných krajinách.

Lukašenko sa chce skutočne zachovať a možnosť s Moskvou je na to veľmi nevhodná. Bez ohľadu na to, ako Kremeľ a dokonca aj Minsk kričia o víťazstvách, každý chápe, že Rusko prehralo vojnu. Už. Aj politicky, aj ekonomicky.

Samozrejme, Putin sa bude snažiť ešte nejaký čas napínať Ukrajinu a celý svet svojimi hlúposťami, ale každý už pochopil, že nejde o rusko-ukrajinskú vojnu. Útokom na ukrajinský štát dostala Moskva odpoveď od celého civilizovaného sveta.

A Kremeľ nie je pripravený bojovať proti svetu. Toto je pravdepodobne najdôležitejší nesprávny výpočet stratégov Bieleho Kameňa. Preto sa Lukašenko snaží – preč z Moskvy, hľadá východiská zo situácie.

Či Západ prijme diktátora „spamätajte sa“, ukáže čas a aký bude presvedčivý.

Autor: Jozef Kováč