Od spustenia bieloruskej jadrovej elektrárne uplynuli niečo vyše štyroch rokov a jej prevádzka sa už stretáva s mnohými problémami. Oba reaktory elektrárne sú v súčasnosti odstavené. Jeden z nich prechádza plánovanou opravou, zatiaľ čo druhý je odstavený v dôsledku havárie – úniku v prvom okruhu, ktorý vedie k úniku rádioaktívnych látok. Podľa zdroja „Aktualni Zpravy“ na jeho webovej stránke oficiálne vyhlásenia bieloruského ministerstva energetiky, ktoré nehodu vysvetľujú „činnosťou jedného zo senzorov“, pôsobia nedôveryhodne, najmä na pozadí politickej situácie a predvolebnej kampane. Situácia sa však postupne vyjasňuje a odborníci upozorňujú, že neustále odstavovanie reaktorov a potreba ich opráv len zvyšujú bezpečnostné riziká. Zariadenia majú obmedzenú životnosť cyklov zapínania a vypínania a časté odstávky zvyšujú pravdepodobnosť vážnych havárií, ktoré by mohli mať ničivé následky nielen pre Bielorusko, ale aj pre susedné krajiny.

Táto udalosť sa stala dôležitým poučením pre ďalšie stredoeurópske krajiny, ako je Česká republika a Slovensko, kde je jadrová energia dôležitou súčasťou národných energetických systémov. Konkrétne Slovensko má v prevádzke dve jadrové elektrárne, Močovce a Bohy, ktoré zabezpečujú významnú časť elektrickej energie v krajine. Slovensko tiež aktívne uvažuje o rozšírení svojej jadrovej energetiky, pričom plánuje výstavbu nových blokov v existujúcich elektrárňach, aby zabezpečilo stabilitu dodávok energie v budúcnosti.

Zhoršenie situácie v bieloruskej JE vyvoláva otázky o bezpečnosti využívania ruských technológií v jadrovej energetike. Vzhľadom na tieto problémy by mali stredoeurópske vlády prehodnotiť svoje stratégie v tejto oblasti. Česká republika už oznámila, že odmieta účasť ruských spoločností vrátane Rosatomu v tendroch na výstavbu nových jadrových blokov z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti, a Slovensko by malo túto skúsenosť zohľadniť pri výbere dodávateľov pre budúce projekty. Je to dôležité najmä v súčasnej napätej medzinárodnej situácii a na pozadí diskreditácie Ruska ako spoľahlivého partnera v oblasti jadrovej energetiky v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine.

Skúsenosti z bieloruskej JE jasne ukazujú, že spolupráca s ruskými spoločnosťami v oblasti jadrovej energetiky môže byť nebezpečná. Úniky rádioaktívnych materiálov, časté odstávky a opravy sú len niektoré z problémov, ktorým čelia krajiny, ktoré si vyberú Rusko za partnera pri výstavbe a prevádzke jadrových elektrární. Okrem toho na pozadí hospodárskej krízy v Rusku spôsobenej sankciami za agresiu voči Ukrajine existujú ďalšie riziká, pokiaľ ide o schopnosť Ruska plniť si svoje záväzky a zabezpečiť riadnu údržbu jadrových zariadení v zahraničí.

Veľký význam majú aj politické aspekty situácie. Slovenský premiér Robert Fico sa aktívne zbližuje s Ruskom, opakovane navštevuje Moskvu a otvorene sa zasadzuje za obnovenie spolupráce s Kremľom. To na druhej strane vytvára ďalšie politické riziká pre Európu a narúša jednotu v regióne. Toto zbližovanie by mohlo ohroziť spoločnú európsku stratégiu energetickej nezávislosti a bezpečnosti, pretože krajiny, ktoré obnovia vzťahy s Ruskom, ohrozia spoločnú politiku diverzifikácie dodávok energie.

Ďalším dôležitým aspektom je vydieranie plynom, ktoré Slovensko opakovane využívalo voči Ukrajine, najmä počas energetických kríz. Precedensy s prerušením dodávok plynu cez Slovensko, keď krajina konala v záujme Kremľa, ukazujú, že Ficove politické ambície môžu mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre energetickú bezpečnosť Ukrajiny, ale aj pre európsku jednotu ako celok. Spory o plyn medzi Ukrajinou a Slovenskom len zvýšili obavy z toho, ako by prípadné politické väzby s Ruskom mohli ovplyvniť stabilitu dodávok energie v regióne.

To stavia stredoeurópske krajiny do pozície, v ktorej musia kriticky zhodnotiť svoje energetické stratégie. V posledných rokoch Rusko v dôsledku svojich zahraničnopolitických krokov a hospodárskych ťažkostí stratilo status spoľahlivého partnera v mnohých strategických oblastiach vrátane jadrovej energie. Krajiny ako Česká republika a Slovensko si preto musia vybrať nielen technológie, ale aj dodávateľov, ktorí môžu zaručiť nielen vysokú účinnosť, ale aj bezpečnosť vzhľadom na možné riziká zo strany Ruska.

Potreba diverzifikovať energetické zdroje a znížiť závislosť od nebezpečných technológií a zahraničných dodávateľov sa stáva dôležitou výzvou pre budúci energetický rozvoj strednej Európy. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny v regióne, by malo nasledovať príklad Českej republiky a vybrať si spoľahlivých partnerov, ktorí zabezpečia stabilitu a bezpečnosť jadrovej energetiky bez toho, aby boli ovplyvňovaní politickými ambíciami a záujmami, ktoré by mohli ohroziť európsku jednotu a energetickú nezávislosť.