Začal sa rok 2025, ktorý prináša – ako každý nový rok – veľa nových vecí. Bude to rok mnohých politických aj spoločenských udalostí, ekonomických zmien, ale napríklad aj predĺžených víkendov. Čo nám však pripravila pre tento rok obloha? Prehľad astronomických očakávaní zatiaľ na prvý štvrťrok ponúka Astronomický ústav SAV, v. v. i. Napríklad už zajtra, v sobotu 4. januára medzi 18. a 20. h na juhozápadnej oblohe sa Saturn skryje za neosvetlenú časť Mesiaca a po viac ako hodine sa znovu objaví spoza osvetleného okraja. Dnes popoludní má maximum meteorický roj Kvadrantidy.

Zatmenia

Úplné zatmenie Mesiaca nás čaká 14. marca 2025. Viditeľné bude z Južnej a Severnej Ameriky, Atlantického oceánu, západnej Európy a západnej Afriky. Zo Slovenska ho budeme môcť pozorovať len ako polotieňové zatmenie ráno pred západom Mesiaca. V tento deň Mesiac zapadne o 6.10 stredoeurópskeho času v Bratislave, v Košiciach zhruba o 16 minút skôr.

V roku 2025 nastane aj čiastočné zatmenie Slnka, a to 29. marca. Viditeľné bude zo severovýchodnej Ameriky, severnej časti Atlantického oceánu, Európy a severnej časti Ruska. Zo Slovenska bude v najväčšej fáze zakrytých od 7,5 % slnečného disku na východe Slovenska, po 10,5 % na západe Slovenska.

Viditeľnosť planét

Prvý štvrťrok 2025 prináša výborné podmienky na pozorovanie planét. Merkúr bude dobre pozorovateľný na večernej oblohe v druhej polovici februára a začiatkom marca. Dobre bude vidieť na večernej oblohe aj Venušu. Planéty Mars a Jupiter budú viditeľné prakticky celé noci, Saturn bude pozorovateľný na večernej oblohe s výnimkou marca. Mimoriadnym úkazom bude zákryt Saturna Mesiacom.

Merkúr – začiatkom januára vychádza hodinu pred východom Slnka, neskôr sa podmienky pozorovateľnosti zhoršujú. Vo februári bude pozorovateľný až koncom mesiaca večer tesne po západe Slnka. Najlepšie podmienky na pozorovanie Merkúra budú 8. marca, keď bude v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka – až 18 stupňov. V druhej polovici marca sa stratí vo večernom súmraku.

Venuša – bude celý prvý štvrťrok pozorovateľná na večernej oblohe, pričom podmienky na pozorovanie sa budú postupne zhoršovať. V januári zapadá štyri hodiny po západe Slnka, v polovici februára tri hodiny a v polovici marca už necelú hodinu po západe Slnka. Najlepšie pozorovateľná bude 10. januára, keď bude od Slnka vzdialená až 47 stupňov. V utorok 11. a stredu 12. marca sa na oblohe Venuša mimoriadne priblíži k Merkúru.

Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné, v januári a februári bude na oblohe prakticky celú noc, v marci bude zapadať okolo 4. hodiny ráno. V utorok 14. januára a v nedeľu 9. februára bude Mars na oblohe bližšie k Mesiacu ako zdanlivý priemer mesačného kotúča.

Jupiter – podmienky na pozorovanie sú výborné. V januári zapadá okolo 5. hodiny, vo februári okolo 3. hodiny a v marci jednu hodinu po polnoci.

Saturn – bude viditeľný v prvej polovici štvrťroka na večernej oblohe, podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. V januári zapadá okolo 21. hodiny, vo februári okolo 19. hodiny. V marci je na oblohe v blízkosti Slnka, celý mesiac bude nepozorovateľný. V sobotu 4. januára medzi 18. a 20. hodinou dôjde na juhozápadnej oblohe k zákrytu Saturna Mesiacom. Saturn sa skryje za neosvetlenú časť Mesiaca a po viac ako hodine sa znovu objaví spoza osvetleného okraja.

Meteorický roj

Meteorický roj Kvadrantidy, ktorý je činný ešte do 12. januára 2025, má maximum práve dnes 3. januára 2025 popoludní. Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od západu Slnka 3. januára do dnešnej polnoci (z 3. na 4. januára). V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, sa očakáva frekvencia viac ako 90 meteorov za hodinu. Dôvodom krátkeho trvania roja je veľký sklon dráhy meteoroidov voči rovine dráhy Zeme okolo Slnka.

Podrobnosti vrátane časov východu a západu Slnka a Mesiaca

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Zdroj: Astronomický ústav SAV, v. v. i.

Grafika: AÚ SAV, v. v. i.