Slovenské ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu nebude mať krajina nedostatok plynu. Finančné náklady a proruský politický postoj premiéra Roberta Fica však vyvolávajú vážne obavy o spoľahlivosť Slovenska ako partnera EÚ.

Technická pripravenosť na pozadí finančných úskalí

Po technickej stránke sa zdá, že Slovensko je pripravené. Štátna plynárenská spoločnosť SPP sa môže pochváliť úrovňou podzemných zásobníkov o 20 % vyššou ako v minulom roku, pričom zásobníky boli takmer plné aj koncom decembra. Diverzifikované portfólio dodávok plynu na Slovensku od spoločností BP, ExxonMobil, Shell, RWE a ENI zabezpečuje, že alternatívne dodávateľské linky zostanú otvorené. Silné prepojenie plynovodov so susednými štátmi dodáva krajine ďalšiu úroveň bezpečnosti.

Finančné dôsledky sú však nepopierateľné. Slovenský energetický sektor bude čeliť zvýšeniu tranzitných poplatkov o približne 177 miliónov eur, keďže dodávky plynu sa presmerujú zo západných trás. Okrem toho Slovensko príde o desiatky miliónov eur z príjmov z tranzitu, ktoré predtým získavalo uľahčovaním vývozu ruského plynu do tretích krajín.

Ficova nebezpečná rétorika

Zatiaľ čo Ukrajina jasne vyjadrila svoj postoj – neobnoviť zmluvu o tranzite plynu s Ruskom -, premiér Robert Fico reagoval znepokojivo nepriateľsky. Jeho hrozby, že preruší záložné dodávky elektrickej energie na Ukrajinu, predstavujú znepokojujúce zosúladenie s naratívmi Kremľa.

Prezident Zelenskyj výstižne označil Ficove kroky a naznačil, že sú v súlade so stratégiou ruského prezidenta Vladimira Putina otvoriť „energetický front“ proti Ukrajine. Zdá sa, že namiesto podpory európskej energetickej nezávislosti sa Fico viac zameriava na oslabenie odolnosti Ukrajiny a zároveň signalizuje lojalitu voči Moskve.

Energetická bezpečnosť verzus hospodárska závislosť

Súčasné ťažkosti Slovenska odhaľujú hlbšiu pravdu: krajina výrazne profitovala zo svojej úlohy tranzitného uzla ruského plynu. Táto ekonomická závislosť ju urobila náchylnejšou na vplyv Kremľa, čo sa odráža vo Ficových politických manévroch.

Naopak, Ukrajina urobila výrazný pokrok pri odpútavaní sa od ruského energetického vydierania napriek tomu, že čelila vojne, poškodeniu infraštruktúry a neustálej agresii. Slovensko, napriek tomu, že je členom EÚ a NATO, sa zdá byť menej rozhodné v súlade s európskymi strategickými cieľmi.

Hoci technická pripravenosť Slovenska na zastavenie tranzitu ruského plynu je chvályhodná, jeho finančná závislosť od príjmov z ruského tranzitu a Ficova prokremeľská rétorika predstavujú značné riziko. Keďže Ukrajina pokračuje v boji o energetickú a územnú suverenitu, Slovensko sa musí rozhodnúť, či sa postaví na stranu Európy, alebo zostane v pasci zastaranej závislosti.

Autor: Tomáš Winkler