Gruzínsko zažíva vlnu protestov po tom, ako premiér Irakli Kobachidze, líder vládnucej strany Gruzínsky sen, 28. novembra oznámil, že krajina sa stiahne z prístupových rokovaní s EÚ do roku 2028. Toto oznámenie vyvolalo pobúrenie medzi proeurópskymi Gruzíncami a medzinárodným spoločenstvom po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej vyzval na neuznanie nedávnych gruzínskych volieb.

Rozhodnutie zastaviť rozhovory s EÚ znamená dramatickú zmenu v zahraničnej politike Gruzínska, ktorá je tradične ukotvená v euroatlantickej integrácii. Mnohí to považujú za zradu dlhodobých snáh krajiny o vstup do Európskej únie, čo je cieľ, ktorý gruzínske obyvateľstvo v drvivej väčšine podporuje. Kritici tvrdia, že tento krok približuje Gruzínsko k Rusku a hrozí medzinárodná izolácia krajiny.

Toto oznámenie podnietilo masové protesty v Tbilisi a ďalších mestách. Do ulíc vyšli tisíce demonštrantov, ktorí požadovali odstúpenie vlády a obnovenie demokratických procesov. Protestujúci, ktorí niesli vlajky EÚ a skandovali protivládne heslá, čelili tvrdej reakcii bezpečnostných síl. Na záberoch, ktoré kolujú na sociálnych sieťach, je vidieť, ako polícia na rozohnanie davu používa slzotvorný plyn, vodné delá a neprimeranú silu vrátane bitia neozbrojených osôb.

Situácia sa ďalej vyhrotila, keď protestujúci hádzali na políciu kamene, zábavnú pyrotechniku a zápalné fľaše. Napriek zásahu protesty nevykazujú žiadne známky utlmenia a opoziční lídri sľubujú, že budú pokračovať, kým nebudú splnené ich požiadavky.

Tlak na vládu zvýšili aj vysokopostavené osoby, ktoré podali demisiu. Gruzínski veľvyslanci v Holandsku, Taliansku a Litve spolu so zamestnancom generálneho štábu ministerstva obrany odstúpili na protest proti rozhodnutiu vlády. Tieto rezignácie zdôrazňujú hlboké rozpory v štátnych inštitúciách v otázke smerovania krajiny.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová vyjadrila podporu protestom a vyzvala gruzínsku diaspóru v Európe a Spojených štátoch, aby sa solidárne zhromaždila. Zurabišviliová odvážnym krokom oznámila, že po vypršaní svojho mandátu neuvoľní svoju funkciu, pričom sa odvolala na to, že neexistuje legitímny parlament, ktorý by zvolil jej nástupcu.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane Spojených štátov vyjadrilo nad touto situáciou znepokojenie. Rozhodnutie Bidenovej administratívy pozastaviť strategické partnerstvo s Gruzínskom poukazuje na rastúci rozkol medzi Tbilisi a jeho západnými spojencami. Premiér Kobachidze však tento vývoj odmietol ako dočasný a obvinil vonkajšie sily, že sa snažia v Gruzínsku zinscenovať „majdanský scenár“.

Autor: Radim Vesely