Podľa Gašpara je veľmi predčasné hovoriť o tom, pre koho pracovala organizovaná skupina, ktorú zadržali tento týždeň. „Nedávam to za vinu nikomu konkrétnemu,“ povedal podpredseda parlamentu.

Robert Fico vo včerajšom videu na sociálnej sieti priznal, že so 76 poslancami sa nedá dlhodobo vládnuť a mrzia ho „obrázky z parlamentu“. Od utorka bolo zmarených až päť hlasovaní v Národnej rade.

Ak sa vrátia, môžu dostať ministerstvo

Poslanec Samuel Migaľ z Hlasu zablokoval v stredu parlament, pretože SNS odmietla jeho pripomienky k vládnemu návrhu zákona o športe. Andrej Danko to označil za porušenie koaličnej zmluvy. Rovnako to vníma aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).

„Tieto zákony išli riadnym legislatívnym procesom. Mal možnosť prihlásiť sa so zmenami tak, ako štandardne má. Nepodal oficiálny pozmeňujúci návrh, len konzultoval niektoré svoje požiadavky s predkladateľom,“ povedal Tibor Gašpar v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

Vládna koalícia sa podľa Gašpara chce naďalej uchádzať o 79 poslancov aj vrátane Rudolfa Huliaka, Pavla Ľuptáka a Ivana Šefčíka. Riešením by mohlo byť memorandum s konkrétnymi požiadavkami. „Sme ochotní diskutovať. Čo je splniteľné, to sa za podporu vládnej koalície dá takto nastaviť.“

Huliakovci by dokonca mohli dostať aj miesto vo vláde. „Pokiaľ by sa dokázali vrátiť do klubu Slovenskej národnej strany, povedzme s názvom SNS a nezávislí poslanci. Tak na tejto platforme je možná diskusia o ministerstve,“ myslí si Tibor Gašpar.

Šutaj Eštok nebol istý

Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa však bude musieť byť podobných memoránd viac. „Aj zo strany Hlas bude ďalšia skupina, z ktorou bude treba urobiť ďalšie memorandum“. Tvrdiť, že koaličná kríza nie je, je tak naivné, tvrdí.

Koalícia podľa neho odložila aj hlasovanie o odvolávaní ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka až na začiatok februára budúceho roka, pretože nemala väčšinu. „Odsunuté to bolo preto, lebo nemali istotu, či by tá dôvera bola alebo nebola vyslovená.“ Koalícia podľa neho dúfa, že dovtedy by sa mohli pomery v koalícii mohli ako-tak utriasť.

Ak by koalícia stratila parlamentnú väčšinu, na podporu KDH sa spoľahnúť nemôže. „KDH nebude podávať barličku tejto koalícii vzhľadom na to, aké kroky urobila v tomto roku,“ tvrdí podpredseda KDH Viliam Karas. O koalícii hovorí, že sa k opozícii správa ako k handrám. Podľa Karasa je situácia zrelá na hlasovanie o dôvere vláde. Hnutie podľa neho zásadne nesúhlasí s tým, kam Slovensko ekonomicky smeruje.

Gašpara však KDH najbližšie k sociálnym cieľom a hodnotám, ktoré presadzuje Smer a Hlas. Karas však spoluprácu so Smerom odmieta pre novelu trestného práva. „Nebudeme to nejakým spôsobom rehabilitovať. Musia to byť občania, musia to byť nové voľby, ktoré to rehabilitujú.“ KDH však chce byť v nasledujúcej vláde aj garantom toho, aby „žiadne progresívne ideológie nevalcovali našu mládež a naše deti“.

Zadržaní boli administratívne vyhostení

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v Sobotných dialógoch na STVR hovoril o existencii organizovanej skupiny, ktorá by mohla plánovať útoky na kritickú infraštruktúru na východe Slovenska alebo v Maďarsku. Hrozbou sa na mimoriadnom zasadnutí venovala aj Bezpečnostná rada štátu.

„Zachytili sme organizovanú skupinu, ktorá pri prehliadke mala vo svojom aute niekoľko dronov, niekoľko telefónov, niekoľko SIM kariet a mala mapy, kde bola vyznačená kritická infraštruktúra Slovenska. Konkrétne sa bavíme o ropovode Družba,“ povedal Šutaj Eštok. Informácie slovenských spravodajských služieb i zahraničných partnerov podľa ministra vyvolávajú „pomerne veľké obavy“.

Tibor Gašpar dnes v O 5 minút 12 nekonkretizoval, pre koho táto organizovaná skupina pracuje. Považuje to za predčasné a očakáva, že o tom, kedy bude možné takéto informácie zverejniť, rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. Jednou zo zadržaných osôb mal byť podľa neho Ukrajinec a osoba narodená na Ukrajine, ktorá má maďarské občianstvo. Zadržaní mali byť administratívne vyhostení.

„Politicky by som to mohol tiež, samozrejme, okomentovať a chcem veriť, že nebude Ukrajina tá, ktorá by mala záujem poškodzovať záujem našu kritickú infraštruktúru z nejakých politických dôvodov. To už by bolo veľmi arogantné a nemiestne, preto to nedávam za vinu nikomu konkrétnemu. Počkajme, kým tie zložky zistia, aká veľká je táto skupina, čím je motivovaná, čo vlastne na území Slovenska chcela robiť.“

Podľa Viliama Karasa unáhlené závery nepomáhajú nikomu. Obdobné informácie dostáva od spravodajských služieb každá vláda, no netreba z nich vytĺkať politický kapitál. Bezpečnostné zložky majú fungovať tak, aby netraumatizovali občanov. „Preto sú to tajné služby, aby navonok nestrašili a nepanikárili ľudí.“ To, kto je za skupinou, môže dokázať až ďalšie vyšetrovanie.

Aktuality.sk