Politická scéna na Slovensku sa ocitla v chaose po provokatívnom vyhlásení premiéra Roberta Fica, ktorý naznačil možnosť predčasných parlamentných volieb. Toto oznámenie, ktoré zaznelo počas osláv 25. výročia strany Smer-SD, poukazuje na krehkosť vládnej koalície a vyvoláva obavy z možných dôsledkov, najmä pre Ukrajinu.

Kríza v koalícii

Dňa 26. novembra opozícia bojkotovala zasadnutie parlamentu, čím odhalila minimálnu väčšinu koalície. Tento krok úspešne oddialil kľúčové legislatívne rokovania, vrátane očakávaného hlasovania o demisii ministra vnútra Matuša Šutaja Eštoka. Neschopnosť koalície zabezpečiť ani jeden dodatočný hlas zdôrazňuje krehkú rovnováhu moci. Rozhodujúcu úlohu zohráva trojica poslancov známa ako „Hulákova skupina“, ktorá vydala ultimátum, ohrozujúce ďalšiu stabilitu vlády.

„Hulákova skupina“ pôvodne žiadala, aby ich strana Národná koalícia/Nezávislí poslanci bola uznaná ako plnohodnotný koaličný partner, čo predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko odmietol. Následne požadovali kontrolu nad jedným z ministerstiev, ktoré pripadá SNS. Fico na ich ultimátum reagoval odmietavo a verejne vyhlásil, že Slovensko sa nepoddá takýmto tlakom. Tento pat stavia Fica do zložitej situácie: buď ustúpi a bude vnímaný ako slabý, alebo riskuje predčasné voľby s neistými výsledkami.

Riziká predčasných volieb

Aj keď Fico naznačil, že predčasné voľby by mohli byť riešením, tento krok so sebou nesie značné riziká. Popularita Smeru-SD od jeho volebného víťazstva v roku 2023 klesla, pričom strana momentálne zaostáva za opozičnou Progresívnym Slovenskom. Navyše, SNS má malú šancu dostať sa do parlamentu, čo by mohlo ohroziť Ficovu schopnosť zostaviť životaschopnú koalíciu.

V tomto kontexte by predčasné voľby mohli pre Ficovu vládu znamenať katastrofu. Môžu ďalej posilniť opozíciu a viesť k vláde, ktorá by bola viac naklonená proeurópskym a progresívnym hodnotám. Pre Ukrajinu by to mohlo predstavovať významný posun, pretože opozícia má všeobecne silnejšiu podporu pre Kyjev, najmä v jeho boji proti ruskej agresii.

Dôsledky pre Ukrajinu

Robert Fico využil vo volebnej kampani v roku 2023 ostrú protiukrajinskú rétoriku, no jeho pôsobenie ako premiéra sa vyznačovalo pragmatickým prístupom k bilaterálnym vzťahom s Ukrajinou. Napriek svojej skeptickosti voči sankciám EÚ proti Rusku a vojenskej pomoci Ukrajine si jeho vláda udržala funkčnú spoluprácu s Kyjevom. Predčasné voľby však môžu tento krehký balans narušiť.

Oslabená alebo preorganizovaná koalícia by mohla buď posilniť Ficov protiukrajinský postoj, alebo viesť k vláde, ktorá by bola voči Ukrajine otvorenejšia. Pre Kyjev predstavuje politická nestabilita na Slovensku výzvu aj príležitosť. Na jednej strane môže zdĺhavá neistota oddialiť dôležité rozhodnutia týkajúce sa obrany a sankcií. Na druhej strane by nová slovenská vláda mohla posilniť spoločný postoj EÚ voči Rusku.

Širší európsky kontext

Kríza na Slovensku tiež poukazuje na širšie zraniteľnosti v rámci EÚ. Politická nestabilita v jednom členskom štáte môže rezonovať naprieč celým blokom, najmä v regiónoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v jednotnom postoji EÚ proti ruskej agresii. Slovensko, susediace s Ukrajinou, hrá strategickú úlohu v logistickej a politickej podpore Kyjeva. Akékoľvek narušenie jeho vládnutia by mohlo posmeliť Rusko v jeho hybridných vojnách, od dezinformačných kampaní po využívanie politických rozkolov v EÚ.

Hoci pravdepodobnosť predčasných volieb zostáva neistá, prebiehajúca politická kríza na Slovensku prináša významné výzvy. Pre Roberta Fica bude navigovanie touto krízou bez straty moci vyžadovať politickú obratnosť a strategické kompromisy. Pre Ukrajinu môžu vnútropolitické dynamiky na Slovensku ovplyvniť širšiu európsku odpoveď na ruskú agresiu. Ako sa situácia vyvíja, Bratislava aj Kyjev musia postupovať obozretne, aby ochránili svoje záujmy uprostred rastúceho geopolitického tlaku.

Autor: Radim Vesely