V nedeľu 24. novembra sa v Rumunsku konalo prvé kolo prezidentských volieb.

A skončilo sa nečakane – víťazom prvého kola sa stal ultranacionalistický kandidát Calin Georgescu so ziskom 22,9 % hlasov. Jeho súper, rumunský premiér Marcel Ciolacu, získal podporu 19,17 percenta voličov.

Rumunská ústredná volebná komisia oznámila, že Georgescu a Ciolacu sa stretnú v druhom kole, ktoré sa uskutoční o dva týždne.

Prvé miesto krajne pravicového populistu Calina Georgesca nebolo len prekvapením – bola to senzácia. Navyše pre samotné Rumunsko aj pre Európu.

Samotný Georgescu však svoj výsledok v prvom kole označil za „skutočné víťazstvo pre Rumunsko“ a „nápadné prebudenie vedomia“.

Georgescu išiel do volieb ako nezávislý kandidát, hoci krátko predtým bol členom krajne pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov, ktorej cieľom je zjednotiť Rumunsko a Moldavsko, 

Program 62-ročného kandidáta, ktorý odborníci oprávnene považujú za populistický, zahŕňa podporu rumunských poľnohospodárov, zníženie závislosti od dovozu a zvýšenie výroby energie a potravín.  Kritizuje NATO a vojenskú pomoc Ukrajine.

Je pozoruhodné, že Georgescu viedol kampaň na tikete, kde zverejňoval videá so státisícmi zhliadnutí.

Pred voľbami však politickí analytici na základe prieskumov verejnej mienky prisudzovali Georgescovi až šieste miesto.

Súčasný rumunský premiér Marcel Ciolacu, ktorý pochádzal zo Sociálnodemokratickej strany, bol považovaný za favorita, ale rumunské obyvateľstvo si vybralo.

Samozrejme, prezidentský úrad v Rumunsku je do veľkej miery ceremoniálny. Prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl a zástupcom krajiny na dôležitých medzinárodných fórach vrátane NATO a EÚ.

Treba si však uvedomiť, že odovzdaním hlasu krajne pravicovému politikovi Rumuni ukázali svoje všeobecné nálady a ochotu uberať sa týmto smerom.

Je to dôležité aj z toho hľadiska, že budúci týždeň sa v Rumunsku uskutočnia parlamentné voľby, ktoré môžu ešte viac zmeniť politickú mapu krajiny.

Zdá sa, že rumunské obyvateľstvo podľahlo celoeurópskemu trendu, v ktorom krajne pravicové sily dvíhajú hlavu čoraz vyššie.

Možno je to pre niektorých zaujímavé, niektorí si neuvedomujú riziká a niektorí stále dúfajú, že budú čakať na vedľajšej koľaji.

Medzitým sa na pozadí rumunských prezidentských volieb a nečakaného úspechu krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca stala téma nacionalizmu v Európe opäť horúcou témou.

Názory založené na nadradenosti národných záujmov, zjednocovaní historických území a izolácii od medzinárodných štruktúr sa čoraz viac stávajú súčasťou verejného diskurzu. Tento prístup však prináša vážne riziká pre jednotu Rumunska a jeho budúcnosť ako modernej demokratickej krajiny.

Calin Georgescu, ktorý sa stavia do pozície obhajcu rumunských tradícií a hodnôt, uprednostňuje zjednotenie Rumunska a Moldavska, zníženie vplyvu zahraničných štruktúr a uprednostnenie národného hospodárstva.

Jeho volebná rétorika zameraná na obranu „národných záujmov“ našla odozvu u voličov nespokojných s vplyvom EÚ a NATO na domácu politiku krajiny.

Kritici však poukazujú na to, že za takýmito heslami sa skrývajú nebezpečné tendencie, z ktorých prvou je rozdelenie spoločnosti.

Nacionalizmus často sprevádza marginalizácia menšín, ako sú Maďari a Rómovia, ktorí tvoria významnú časť rumunskej populácie. To môže viesť k zvýšeniu etnického napätia.

Rumunsko je krajina s multietnickou a multináboženskou spoločnosťou. Zvýšená nacionalistická rétorika hrozí zničením krehkej rovnováhy medzi rôznymi etnickými skupinami. Maďarská menšina, najmä v Sedmohradsku, už vyjadrila obavy z rastúcich nálad národnostnej nadradenosti.

Okrem toho myšlienka zjednotenia s Moldavskom, hoci je pre niektoré časti spoločnosti príťažlivá, vyvoláva obavy.

Moldavsko je nezávislý štát a akékoľvek pokusy o integráciu bez zohľadnenia vôle moldavského ľudu by mohli viesť ku konfliktom na medzinárodnej scéne.

Nacionalizmus je tiež hrozbou pre demokratické inštitúcie, jeho častým sprievodcom je autoritárstvo, ktoré ohrozuje slobodu prejavu a práva občanov.

V neposlednom rade izoluje Rumunsko od medzinárodných partnerov. Kritika NATO a EÚ podkopáva úsilie Rumunska o integráciu do euroatlantických štruktúr, čo môže oslabiť ekonomické a geopolitické postavenie krajiny.

Rumunsko má ako člen EÚ a NATO dôležitých spojencov a hospodárskych partnerov. Nacionalizmus namierený proti týmto štruktúram však ohrozuje postavenie krajiny ako spoľahlivého partnera.

V zložitom geopolitickom prostredí, najmä v dôsledku vojny na Ukrajine, si Rumunsko nemôže dovoliť stiahnuť svoju podporu zo Západu.

To, čo sa stalo v Rumunsku, je dôležité posúdiť aj z hľadiska európskej bezpečnosti ako celku. Koniec koncov, prvé miesto Calina Georgesca je ukazovateľom pripravenosti Rumunov izolovať sa. Je to úder pre EÚ – jej bezpečnosť z hospodárskeho, politického a vojenského hľadiska.

Európa dnes prežíva významné obdobie. A jej obyvatelia ich vytvárajú. Ich dnešné rozhodnutia rozhodujú o tom, ako budú žiť zajtra.

Na zachovanie jednoty a stability potrebuje Rumunsko dialóg s menšinami, rešpektovanie kultúrnych a etnických rozdielov. Je potrebné rozvíjať občiansku spoločnosť.

A samozrejme, Rumuni potrebujú posilniť väzby s medzinárodnými štruktúrami – práve aktívna spolupráca s EÚ a NATO dnes Rumunsku poskytuje hospodársku podporu a bezpečnosť.

Hlavnou vecou, ktorú dnes Rumuni potrebujú, je odolávať populizmu. Politici a verejní činitelia by sa mali sústrediť na skutočné problémy krajiny, ako je hospodárstvo a sociálny rozvoj, a nie používať nacionalistickú rétoriku.

Výsledok rumunských volieb by mal byť poučením pre celú Európu. Nacionalizmus založený na výnimočnosti a izolacionizme je vážnou hrozbou pre jednotu Rumunska.

Platí to však pre každú európsku krajinu, kde sa lídrom môže stať poralista vyznávajúci nacionalistické názory a sľubujúci krásnu budúcnosť.

A hlavne – dávať jednoduché odpovede na zložité otázky, výzvy našej doby.

Uvedomte si to, občania Európy, a buďte ostražití. Pamätajte, že vaša dnešná voľba rozhoduje o vašom zajtrajšku.

Autor: F.H.