Rusko 21. novembra 2024 odpálilo nový typ balistickej rakety na ukrajinskú rieku Dneper, čím nebezpečne vystupňovalo svoju agresiu. Tento úder, pozoruhodný tým, že raketa môže niesť zbrane hromadného ničenia, je ostrým aktom jadrového vydierania, ktorý zdôrazňuje zámer Moskvy zastrašiť Ukrajinu a jej západných spojencov.

Použitie tejto balistickej rakety je druhou významnou eskaláciou taktiky Moskvy v tomto roku po zapojení severokórejských síl do jej vojenského úsilia proti Ukrajine. Tento najnovší čin zdôrazňuje odmietanie diplomatických riešení zo strany Ruska a signalizuje jeho odhodlanie rozšíriť vojnu. V reakcii na to Kyjev vyzval medzinárodné spoločenstvo – najmä jadrové mocnosti -, aby vydali prísne varovania pred ruskými jadrovými provokáciami.

Eskalácia prostredníctvom hrozieb a akcií

Vojenskí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) naznačujú, že nedávne kroky ruského prezidenta Vladimira Putina odhaľujú vzorec nekonzistentnej a performatívnej rétoriky okolo takzvaných „červených línií“. Táto nekonzistentnosť podkopáva dôveryhodnosť jeho hrozieb a vyvoláva pochybnosti o pripravenosti alebo schopnosti Moskvy eskalovať nad rámec verbálnych postojov.

Putinovo vyhlásenie z 21. novembra sa konkrétne zameralo na západné krajiny, ktoré umožňujú ukrajinské diaľkové údery. Napriek tomu ukrajinské sily vykonávajú takéto operácie od apríla 2023 a zameriavajú sa na okupované územia, ako je Krym, americkými raketami ATACMS a britskými raketami Storm Shadow. Pokusy Kremľa vykresliť tieto údery ako bezprecedentné slúžia len na posilnenie jeho vlastného naratívu obete.

Rétorika reflexívnej kontroly

Zdá sa, že raketový útok je súčasťou širšej stratégie reflexívnej kontroly – snahy Moskvy manipulovať rozhodovanie Ukrajiny a jej spojencov. Spojením útoku balistickou raketou s jadrovým potenciálom Ruska Putin zintenzívnil existujúce naratívy zamerané na odstrašenie západnej vojenskej pomoci Ukrajine.

Analytici však poznamenávajú, že ani raketový útok, ani Putinove hrozby nepredstavujú výrazný posun vo vojenských spôsobilostiach Ruska alebo zvýšenú pravdepodobnosť nasadenia jadrových zbraní. Namiesto toho sa taktika Kremľa naďalej zameriava na psychologický nátlak, pričom jadrovú rétoriku využíva ako dymovú clonu na zakrytie svojich skutočných strategických slabín.

Skutočné zámery Moskvy

Napriek pokusom prezentovať ochotu k mieru konanie Ruska prezrádza jeho skutočný cieľ: úplné zničenie ukrajinského štátu. Kremeľské rámcovanie „rokovaní“ je len fasádou, ktorej cieľom je získať čas a oslabiť medzinárodné odhodlanie podporiť Ukrajinu.

Raketový úder z 21. novembra a Putinova sprievodná rétorika potvrdzujú odhodlanie Moskvy eskalovať vojnu. Pokusom o ozbrojenie strachu z jadrovej eskalácie sa Kremeľ snaží rozbiť jednotu Západu a spomaliť pokrok Ukrajiny. Táto stratégia sa však stále viac spolieha na prázdne hrozby než na hmatateľné vojenské alebo politické zisky.

Medzinárodné spoločenstvo musí zostať ostražité a jednotne podporovať Ukrajinu. Dôrazné varovania adresované Moskve spolu s pokračujúcou vojenskou pomocou Kyjevu sú nevyhnutné na to, aby sme čelili nebezpečným provokáciám Ruska a zabezpečili, že jeho jadrové vydieranie zlyhá. Len prostredníctvom takýchto opatrení možno obnoviť mier a dosiahnuť spravodlivosť.

Autor: Jozef Kovac