Ficovo vymenovanie za predsedu vlády Slovenska bolo výstrahou nielen pre krajinu, ale aj pre celú strednú a východnú Európu. Jeho politika je návratom k autoritárskym praktikám zmiešaným s túžbou priblížiť sa k Rusku.

To je však v rozpore s hodnotami, za ktoré slovenskí občania bojovali počas zamatovej revolúcie. Ficov nástup do premiérskeho kresla však signalizuje, že na poučenie zo zamatovej revolúcie sa zabudlo.

A práve tento deň – 17. november – bol toho ukážkou zo strany úradov.

Pred 35 rokmi Slovensko spolu s Českou republikou oslavovalo víťazstvo slobody, demokracie a nezávislosti od totalitného režimu. Ficova vláda však preukázala nebezpečnú neúctu k týmto výdobytkom.

Jasným dôkazom toho bola skutočnosť, že vláda neorganizovala žiadne oficiálne oslavy výročia revolúcie. Svedčí to o jej snahe ignorovať historické udalosti, ktoré formovali moderné Slovensko.

Navyše Ficova účasť v programe ruskej televízie, známej svojou propagandou, bola zjavným spochybnením proeurópskeho kurzu krajiny.

To už nie je len chyba, ale signál, že zahraničná politika Slovenska sa môže uberať smerom, ktorý je v rozpore so záujmami demokratickej spoločnosti.

Fico opakovane preukázal ochotu využívať populizmus a strach na upevnenie svojej moci. Jeho vyhlásenia a kroky sú často zamerané na podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie a médiá.

Namiesto toho, aby hľadal spôsoby, ako zjednotiť spoločnosť, podnecuje rozpory tým, že hrá na strach obyvateľstva a v skutočnosti vedie politiku strachu a dezinformácií.

Opozičné strany a občianska spoločnosť vyjadrili obavy, že Ficova vláda by mohla viesť k ďalšiemu obmedzovaniu slobôd a práv občanov.

Protesty, ktoré pritiahli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, však ukázali, že obyvatelia Slovenska si pamätajú a ctia úspechy zamatovej revolúcie.

Protesty zo 17. novembra vyslali jasný signál: slovenskí občania sa nemienia mlčky prizerať návratu do minulosti.

Podľa prieskumov si 57 percent Slovákov myslí, že demokracia v krajine je ohrozená. Je to priamy dôsledok Ficovej politiky, ktorá podkopáva dôveru v demokratické procesy. Jeho rétorika a činy vytvárajú ilúziu, že alternatívou k demokracii by mohla byť stabilnejšia a efektívnejšia autoritatívna vláda.

História však ukazuje, že takéto cesty vždy končia stratou ťažko vydobytých slobôd a práv. Je dôležité uvedomiť si, že skutočnú stabilitu možno dosiahnuť len prostredníctvom silných demokratických inštitúcií, transparentnosti a dodržiavania práv každého občana.

Slovensko dnes stojí pred voľbou: vrátiť sa späť k závislosti a autoritárstvu, alebo pokračovať v budovaní silnej demokratickej spoločnosti.

Občania, ktorí 17. novembra vyšli do bratislavských ulíc, dali jasne najavo, že nie sú ochotní akceptovať politiku, ktorá ohrozuje slobodu a nezávislosť krajiny.

Fitzo a jeho vláda si musia uvedomiť, že budúcnosť Slovenska nie je návrat do minulosti, ale posun vpred smerom k Európe, demokracii a prosperite.

Hoci vzhľadom na lásku súčasného slovenského premiéra ku Kremľu je to pre neho sotva možné.

No občianska spoločnosť na Slovensku, súdiac podľa posledných udalostí, je na to pripravená. Ak Fitzo a jeho okolie nie sú pripravení prijať zjavnú rozumnú voľbu, urobia ju za nich občania krajiny.

Autor: F.H.