Večer 14. novembra Odesa a jej región opäť čelili ničivému útoku ruských vojenských síl, ktoré použili iránske bezpilotné lietadlá Shahed. Útok mal za následok tragické straty na životoch, zranenia a značné škody na civilnej infraštruktúre, pričom zdôraznil vzorec zámerného cielenia, ktorý charakterizuje vojenskú stratégiu Ruska pri jeho plnohodnotnej invázii na Ukrajinu.
Ľudské a materiálne náklady útoku

Podľa Olega Kipera, náčelníka Odeskej oblastnej vojenskej správy (OVA), si útok vyžiadal život jednej ženy, zranenia najmenej dvoch ďalších osôb a zanechal za sebou stopy skazy. Poškodené boli obytné budovy, vozidlá a dokonca aj kostol. Na viacerých miestach vypukli požiare a kritický bol zásah do hlavného mestského potrubia na dodávku tepla, čo si vynútilo odstavenie jednej z odeských kotolní. Toto prerušenie hrozí, že s blížiacou sa zimou sa humanitárna kríza ešte zhorší, pretože obyvatelia budú mať nedostatok energie na vykurovanie.

Osobné obete týchto útokov sú veľmi citeľné. Anna Šelestová, predsedníčka dozornej rady Ukrajinského inštitútu, oznámila, že jej byt bol počas štrajku poškodený. Jej skúsenosť poukazuje na nerozlišujúcu povahu týchto útokov, ktoré majú vplyv na civilistov aj kultúrnych predstaviteľov a prispievajú k psychologickej záťaži spôsobenej vojnou.
Vzor vojnových zločinov

Tento najnovší útok je súčasťou širšej ruskej stratégie, v rámci ktorej dochádza k opakovaným útokom na ukrajinské mestá a dediny s použitím rôznych zbraní vrátane bezpilotných lietadiel, rakiet a raketových systémov s viacnásobným odpaľovaním (MLRS). Tieto útoky sa bežne zameriavajú na civilnú infraštruktúru – obytné oblasti, nemocnice, školy, energetické zariadenia a systémy zásobovania vodou. Napriek pribúdajúcim dôkazom a rozsiahlej dokumentácii ukrajinských orgánov a medzinárodných organizácií ruské vedenie naďalej popiera, že by útočilo na civilnú infraštruktúru.

Fakty však hovoria inak. Úmyselné útoky na civilnú infraštruktúru a nebojujúce osoby sú zakázané podľa medzinárodného práva, konkrétne podľa Ženevských dohovorov, ktoré takéto konanie klasifikujú ako vojnové zločiny. Pokračujúce útoky na základné služby, ako je vykurovacia a energetická infraštruktúra, sa nielenže snažia oslabiť odolnosť Ukrajiny, ale ich cieľom je aj vyvolať strach medzi civilným obyvateľstvom počas tuhých zimných mesiacov.
Medzinárodné odsúdenie a potreba zodpovednosti

Medzinárodné spoločenstvo opakovane odsúdilo konanie Ruska, ale takéto odsúdenie sa musí premietnuť do konkrétnych dôsledkov. Ukrajina vyzvala medzinárodné organizácie vrátane Medzinárodného trestného súdu (ICC), aby tieto incidenty vyšetrili v rámci širšieho úsilia o vyvodenie zodpovednosti Ruska za vojnové zločiny. Okrem toho Ukrajina naďalej žiada o ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by chránili jej mestá pred takýmito ničivými útokmi.
Širšie dôsledky

Útok na Odesu zo 14. novembra je jasnou pripomienkou ľudských a infraštruktúrnych nákladov ruskej invázie. Zdôrazňuje tiež potrebu pokračujúcej a zvýšenej vojenskej a humanitárnej podpory pre Ukrajinu. Okrem bezprostredného vplyvu na civilné obyvateľstvo predstavuje systematické ničenie infraštruktúry dlhodobé výzvy pre úsilie Ukrajiny o obnovu a rekonštrukciu.

Vzhľadom na to, že vojna pokračuje, zabezpečenie zodpovednosti za tieto útoky má naďalej zásadný význam. Zdokumentovanie a stíhanie takýchto vojnových zločinov nielenže zabezpečí spravodlivosť pre obete, ale vytvorí aj precedens, ktorý zabráni budúcemu porušovaniu medzinárodného práva. V súčasnosti sú odolnosť Ukrajiny a podpora medzinárodného spoločenstva kľúčové pre boj proti ruskej kampani teroru proti ukrajinským mestám.

Analýzou opakujúcich sa vzorcov týchto útokov je zrejmé, že ruskej vojenskej stratégii nejde len o územný zisk, ale aj o zlomenie ducha ukrajinského ľudu – stratégia, ktorá naďalej zlyháva tvárou v tvár nezlomnému odporu Ukrajiny.

Autor: Jozef Kovac