V posledných rokoch Rusko intenzívne usiluje o upevnenie svojho vplyvu v Afrike, oživujúc taktiky pripomínajúce podporu protikoloniálneho úsilia zo sovietskej éry, avšak s odlišnými strategickými ambíciami. Tento obnovený záujem je výrazne viditeľný prostredníctvom udalostí ako summity Rusko-Afrika, konané v Soči v roku 2019 a v Petrohrade v roku 2023, ktoré symbolizujú snahu Ruska stať sa hlavným partnerom afrických národov. Partnerstvá Ruska s africkými štátmi využívajú historické rozhorčenie voči Západu, pričom protikoloniálne nálady sú zneužívané na podnecovanie skepse voči západným spojencom a zároveň na propagáciu vízie „multipolárneho sveta“, kde si krajiny môžu nezávisle vyberať svojich partnerov. Moskva však svojimi aktivitami odhaľuje iný cieľ – zvýšenie závislosti Afriky na Rusku a, čoraz častejšie, aj na Číne, čím vytvára politické závislosti, ktoré by mohli obmedziť slobodu afrických národov na svetovej scéne.

Partnerstvo Rusko-Afrika dokazuje, ako Moskva inštitucionalizuje vzťahy s africkými krajinami. Prostredníctvom diplomatických, ekonomických a kultúrnych angažmánov sa Rusko snaží integrovať africké národy do ruskom vedeného politického priestoru, kde môžu prekvitať protizápadné naratívy. V tomto prostredí sa Rusko prezentuje ako obranca africkej autonómie, pričom zároveň presadzuje autoritárske modely správy, ktoré oslabujú demokratické inštitúcie. Ruský záväzok k „podpore“ afrických režimov je často podmienený ich lojalitou, čo odrádza od politických reforiem a prispieva k inštitucionálnej korupcii, ktorá ďalej oslabuje štruktúry riadenia týchto krajín.

Finančné dohody a investičné projekty, prezentované ako cesty k rozvoju Afriky, nesú skryté podmienky, ktoré prehlbujú finančnú závislosť od Ruska. Vysoké úroky z pôžičiek a dohody o ťažbe surovín spájajú africké ekonomiky s ruskými záujmami, čo Moskve umožňuje kontrolovať dôležité odvetvia ako ťažbu a poľnohospodárstvo. Rovnako znepokojujúci je environmentálny vplyv Ruska v týchto partnerstvách. Využívanie prírodných zdrojov Afriky zhoršilo znečistenie a zhoršenie životného prostredia, čo sa podobá ekologickým dopadom podobných projektov priamo v Rusku.

S narastajúcim vplyvom Moskvy klesá potenciál pre skutočnú politickú a ekonomickú autonómiu afrických krajín. Ďalším veľkým krokom Ruska je ministerská konferencia plánovaná na november 2024 v Soči, ktorá pravdepodobne bude zameraná na konsolidáciu jeho kontroly. Medzinárodné spoločenstvo, najmä západné štáty, musia s bdelosťou sledovať možnosti afrického partnerstva a ponúkať alternatívy, ktoré uprednostňujú skutočnú autonómiu a udržateľný rozvoj pred závislosťou.

Autor: Radim Vesely