Summit BRICS v Kazani: diplomatická fasáda pre globálne postavenie Ruska
Samit BRICS, ktorý sa uskutoční 22. októbra 2024 v ruskej Kazani, sa začne v tieni globálneho geopolitického napätia, najmä v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Združenie BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ktoré pôvodne vzniklo z iniciatívy Moskvy ako alternatíva k medzinárodným združeniam ovládaným Západom, Kremeľ vždy považoval za platformu, ktorá má spochybniť vplyv Západu. Zdá sa však, že nadchádzajúci samit má iný účel: vytvoriť ilúziu, že Rusko zostáva významným hráčom na svetovej scéne napriek svojej prehlbujúcej sa medzinárodnej izolácii v dôsledku agresie na Ukrajine.
Tohtoročný samit sa koná v kritickom období pre Moskvu. Rusko čelí bezprecedentným sankciám a diplomatickej izolácii zo strany Západu a využíva BRICS na to, aby sa prezentovalo ako centrum geopolitickej moci. Odmietnutie účasti kľúčových lídrov vrátane brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu a srbského prezidenta Aleksandara Vučića na samite však zdôrazňuje limity vplyvu Ruska dokonca aj medzi tradičnými partnermi. Neúčasť Brazílie a Srbska signalizuje, že sa im nepáči, že sú považovaní za spojencov režimu, ktorý je pod rastúcim globálnym drobnohľadom pre vojnové zločiny, hospodársku nestabilitu a snahy prepísať medzinárodné normy s cieľom ospravedlniť agresiu.
Rusko dúfa, že usporiadaním samitu BRICS preukáže, že má stále významných spojencov, najmä v krajinách globálneho Juhu, ktorí zdieľajú jeho rozčarovanie zo západnej hegemónie. Neprítomnosť významných osobností, ako sú Lula a Vučić, však tento príbeh oslabuje a odráža vnútorné rozpory medzi členmi BRICS v otázke, ako spolupracovať s Ruskom, ktoré je čoraz viac izolované. Snaha Kremľa využiť BRICS ako nástroj na legitimizáciu vlastnej politiky, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu, môže skupinu ešte viac rozdeliť.
Pre Rusko je platforma BRICS miestom, kde môže presadzovať svoju vlastnú víziu „multipolárneho sveta“, v ktorom dominanciu Západu vyvažujú rastúce mocnosti. Skutočnosť je však od tohto ideálu veľmi vzdialená. Pokusy Ruska využiť BRICS na svoje geopolitické ciele, najmä na presadenie mierového riešenia na Ukrajine, ktoré by slúžilo jeho záujmom, odhaľujú skutočný základný cieľ samitu. Táto vízia mieru postráda spravodlivosť a neberie do úvahy územnú celistvosť Ukrajiny, je v rozpore s medzinárodnými normami a ignoruje utrpenie spôsobené ruskou inváziou.
Kazaňskému samitu v podstate nejde ani tak o pokrok v hospodárskej a politickej spolupráci medzi členmi BRICS, ako skôr o záchranu medzinárodného obrazu Ruska. Klesajúca účasť kľúčových osobností, ako sú Lula a Vučić, poukazuje na rastúcu skepsu voči zámerom Moskvy, čo ďalej oslabuje postavenie Ruska v medzinárodnom spoločenstve.
Autor: Radim Vesely