V roku 2080 nás bude menej ako 5 miliónov s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou a podstatne demograficky starší budeme „na betón“.

Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca.

Iba zlý sen alebo…?

Obyčajné pracovné bratislavské ráno v roku 2060. V električke sa tisnú desiatky dôchodcov a skoro dôchodcov idúcich navštíviť svojich rodičov, prípadne idúcich na miestny úrad s cieľom pokúsiť sa vybaviť miesto v domove dôchodcov – pre svojich rodičov. Debatujú a spomínajú reči svojich dedov, zlaté časy kedysi v roku 2020, keď sa miesto v poradovníku uvoľnilo za rok či dva.

Teraz sa vo väčšine prípadov rodičia miesta ani nedožijú. Tie deti, ktoré majú to šťastie, a dosiahnu dôchodkový vek 70 rokov v plnom zdraví, sú vlastne radi, že majú čas starať sa o „oldest-old“ príbuzných. Nuž nečudo, je ich 5-násobne viac, ako keď sme začali písať milénium číslicou 2.

Už sa dávno zabudlo na zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokoch, o ktorom ako deti počúvali pri debatách svojich starých rodičov. Žiaľ, po dekádach super-nízkej pôrodnosti sú rodiny malé, domácnosti jednotlivcov tvoria veľkú časť spoločnosti.

Kde sú tie časy, keď si v rodine pomáhali dvaja-traja súrodenci a rozvetvené príbuzenstvo zdieľalo radosti aj starosti, a každú chvíľu v rodine sobáš, promócia či pohreb. Teraz už väčšinou len pohreb. A mnohým na ten pohreb nedôjde takmer nikto, proste nemá kto. Nuž, rastúca bezdetnosť sa prejaví aj takto.

Väčšina seniorov je buď sama doma, alebo trávi čas v denných stacionároch. Alebo túžobne očakávajú na príchod terénneho sociálneho pracovníka. Ešte do minulého roka chodil každý deň, teraz už iba každý druhý. Umelá inteligencia a roboty napokon nedokázali nahradiť toľko ľudskej práce, ako sme si voľakedy mysleli. A už vôbec nie takej, pri ktorej treba polohovať či prezliekať.

Anti-imigrantské reči politikov sú už dávno v zabudnutí. Aj na vidieku sú bežní ošetrovatelia s inou farbou pleti. A nikto to nerieši. V ich domovine je ešte stále ako taký prirodzený prírastok, hoci aj tam sa ľudské zdroje rýchlo míňajú. Veď aj taká India už začala strácať milióny ľudí ročne.

Na východe a juhu Slovenska je viacero obcí už iba skanzenom. To, čomu sa vyhla obec Príkra na začiatku tisícročia, keď sa dokázala „zdvihnúť“ zo 4 obyvateľov opäť na dvojciferný počet duší, je dnes už iba zbožné želanie starostov, ktorí ako poslední „zhasnú“. Aspoň tie obce zarastajú náletovými drevinami a burinou pomalšie ako v subtrópoch kdesi na Šikoku a Honšú.

Tieto riadky by mohli byť úryvkom z „demografického“ románu s − na prvý pohľad − skomoleným Hemingwayovým názvom More starcov. Romány sú fikcie, nižšie však uvidíme, že toto bola akási transkripcia tvrdých demografických údajov do „mäkkej“ podoby so zapojením kúska fantázie.

Prinášame novú kmeňovú prognózu do roku 2080

Tie tvrdé dáta sú výsledkom spolupráce Výskumného demografického centra pri Infostate a Katedry ekonomickej a sociálnej geografie a demografie PriF UK. Aj s podporou projektu APVV 23-0062 s názvom Depopulácia a destabilizácia? Prognózy a simulácie demografického vývoja SR do konca 21. storočia a modelovanie jeho vybraných dopadov bola pripravená nová celoštátna prognóza vývoja obyvateľstva do roku 2080, spolu s kolegami Branislavom Šprochom a Borisom Vaňom.

Ide o kmeňovú prognózu, to znamená prognózu na základe výsledkov posledného populačného cenzu z roku 2021. Ide o štvrtú oficiálnu prognózu od vzniku samostatnej republiky v roku 1993.

Spracovaná bola najpoužívanejšou kohortne-komponentnou metódou. Jej princíp spočíva v posúvaní generácií do vyššieho veku pri ich postupnom zmenšovaní na základe predpokladov úmrtnosti. Do populácie sú zároveň „dopĺňané“ novonarodené deti podľa počtu žien v jednotlivých vekoch a príslušných mier plodnosti.

Tridsiatničky teda prispievajú väčšou mierou ako štyridsiatničky či teenagerky, avšak príspevok vekových kategórií sa môže meniť a aj sa skutočne mení podľa zmien v intenzite (vo vyššom veku je čoraz vyššia) a počtu žien v jednotlivých vekoch. Ten mimochodom hrá v neprospech mladších kategórií, ale žiaľ ubúdať ich postupne bude už v každej kategórii veku. Do populácie sú ešte pridaní samozrejme aj prisťahovaní a analogicky odpočítaný predpokladaný počet vysťahovaných. Evidencia migrácie a všetky jej problémy by si určite zaslúžili samostatný článok.

Pri kreovaní predpokladov a vstupných parametrov sa zodpovedný prognostik pozrie na to, aké presné boli staršie prognózy. Generálne trendy v predošlých prognózach sa podarilo zachytiť, avšak do presnosti akýchkoľvek prognóz (cien bytov, inflácie, cestovného ruchu a ďalších) zasiahla pandémia. Tá rozhojdala lode na už tak dosť nepokojných „vývojových vlnách“ ešte viac a post-pandemické obdobie sa predikuje v podstate rovnako ťažko.

V predošlej kmeňovej prognóze z roku 2012 sme pomerne presne predikovali nárast strednej dĺžky života, pričom u mužov bol vývoj tohto indikátora v najoptimistickejšom hornom variante až do zasiahnutia „vyššej moci“ v podobe korona-vírusu. V prípade úhrnnej miery plodnosti jej hodnota pomerne rýchlo stúpala až na hodnotu 1,65 v roku 2021. Tu sme boli trochu väčší pesimisti – očakávali sme nárast, avšak pomalší, v roku 2021 sme predikovali 1,55 v hornom variante.

Vývoj migračného salda bol najviac podobný nášmu dolnému variantu prognózy okolo plus 3-4 tisíc osôb ročne, založenej na oficiálnych dátach. Skutočné migračné saldo je nižšie.

Aké sú hlavné predpoklady?

Koľko detí budú mať slovenské páry a v akom veku? Druhá časť tejto otázky je tá jednoduchšia. Páry majú deti v čoraz vyššom veku, ale tento nárast logicky i biologicky raz musí skončiť. Znamená to, že pomyselná obrátená U-krivka intenzity podľa veku sa už bude doprava posúvať iba veľmi pozvoľne a maximálna hodnota by mala byť okolo veku 30 rokov.

Je však možné, aby mali slovenské ženy v priemere dve či dokonca viac detí, ako tomu bolo na sklonku socializmu? Týmto sme si pomerne istí: je to krajne nepravdepodobné. Rovnako sa nedomnievame, že by plodnosť mohla spadnúť na tak nízke hodnoty ako v stredomorských krajinách (1,2-1,3), a už vôbec nie ako v Južnej Kórei (0,7). S najvyššou pravdepodobnosťou by to mohlo byť niekde v intervale medzi 1,7 až 1,9 dieťaťa v prepočte na jednu ženu.

Na druhej strane, vo viacerých európskych krajinách sa niečo deje, plodnosť tam poklesla, čo sa pred 10-15 rokmi nečakalo. Nepriaznivá ekonomická a bytová situácia, zle nastavené rodinné politiky by mohli zvyšovať neistotu rodín a ťahať priemernú hodnotu smerom nadol, smerom k ešte vyššej miere jednodetnosti. Nezabudnime zároveň, že iné reprodukčné nastavenie má rómska populácia najmä v segregovaných osadách, typické sú oveľa skoršie tzv. materské štarty. Desať percent pôrodov na Slovensku je stále u žien v „teenagerskom“ veku.

Úmrtnosť a zdravie

Desaťročia je akousi mantrou, že tento proces sa prognózuje takpovediac „najľahšie“. Odhliadnuc od pandémie je to naozaj tak. Chyby v predikcii úmrtnosti sa najmenej podieľajú na celkovej nepresnosti prognóz. Vo všeobecnosti všetky prognózy pre krajiny bývalého východného bloku počítajú s nárastom strednej dĺžky života. Po pandémii sme však opatrnejší, hoci samozrejme nie sme schopní predikovať, či príde ďalšia pandémia a aká ničivá bude.

Opäť platí: veľa závisí od toho, koľko úmrtí sa podarí odvracať pomocou opatrení. Tu máme čo doháňať v dostupnosti liekov, kvalite zdravotnej starostlivosti a prevencie. Hoci máme na Slovensku špičkové pracoviská a lekárske tímy, vo všeobecnosti nie je asi nikto, kto by zdravotníctvo nepovažoval za bôľ.

Bude to o dekádu-dve už omnoho lepšie? Budú kroky vlád efektívne a dostatočné? Na to nemáme vešteckú guľu. Jednoducho aj v prípade úmrtnosti je kopec faktorov neurčitosti.

Nárast strednej dĺžky života

Bez ťažko predikovateľných ďalších pandémií by mal pokračovať. Muži by mali žiť v roku 2080 o približne 10 rokov dlhšie ako v súčasnosti (nárast zo zhruba 74 na 84 rokov), v prípade žien by nárast mal byť o niečo pozvoľnejší približne z 80 na 87 rokov. U mužov sú väčšie takpovediac úmrtnostné rezervy a nadúmrtnosť mužov je stále vyššia ako v najvyspelejších krajinách.

Migrácia

V demografických prognózach je to asi ten najväčší oriešok na rozlúsknutie. Za socializmu niektoré prognózy do predpokladov ani migráciu nezahrnuli, čo je samozrejme veľká chyba. Prípadne pracovali s plánmi redistribúcie obyvateľstva v území podľa plánovania priemyslu a iných odvetví. Ak však uvažujeme o zahraničnej migrácii v prípade národnej prognózy, niektorí autori tvrdia, že je v podstate neprognózovateľná alebo sotva prognózovateľná. Základné trendy sa vystihnúť dajú. Horšie je, keď sa zíde na úroveň detailných parametrov. Nejako však migrácia zakomponovaná byť musí aj s vedomím, že jej evidencia nie je dokonalá.

V našej prognóze zostávame optimisti z hľadiska kladného znamienka migračnej bilancie, hoci počet vysťahovaných je podhodnotený. Vnímame všetky problémy a riziká. Vidíme, aký je odliv mozgov i rúk, vidíme, aké sú odpovede mladých v prieskumoch, vidíme stále vysoký odliv mladých na české univerzity.

Na strane druhej, Slovensko je súčasťou skupiny najvyspelejších krajín sveta, hoci v nej žiaľ patrí skôr na chvost. No za bránami tohto „spolku“ je 7 miliárd ľudí, ktorí sa majú horšie, ktorých bude čoraz viac a ktorí sa budú obzerať za lepším životom v starnúcej Európe. Veľa záleží od politík. Vidíme však, že reči politikov sú vždy pre masy, reálne kroky sú často iné. Každý si uvedomuje, že bez tejto pracovnej sily by už slovenská ekonomika išla ku dnu. Otázne je, či, koľko a v akom horizonte sa podarí aspoň zabrzdiť odlev a dotiahnuť naspäť „odliatych“.

Aké sú hlavné výsledky?

Počet obyvateľov Slovenska by mohol byť v roku 2080 niekde v intervale medzi 4,2 a 5,1 miliónmi osôb. Zostupný trend je v podstate úplne istý, otázkou je iba miera tohto zostupu. Zostup neodvráti ani nárast strednej dĺžky života, ani nárast úhrnnej miery plodnosti a to všetko aj v kombinácii s kladným migračným saldom. V strednom, najpravdepodobnejšom scenári by nás mohlo byť okolo 4,7 milióna. To je podstatne viac, ako nám predpovedajú niektoré prognózy, ako napríklad táto v Lancet.

Mierne sme zdvihli obočie na prelome milénií v troch rokoch po sebe, keď bol po mnohých desaťročiach zaznamenaný prirodzený úbytok v rádovo stovkách osôb kvôli nízkej pôrodnosti. Prišla pandémia a mali sme úbytok 17 tisíc osôb v roku 2021 a takmer 6 tisíc v roku 2023. Teda rádovo viac ako pred štvrťstoročím, no stále je to „slabý odvar“ toho, čo príde. V 60. rokoch tohto storočia bude úbytok kulminovať niekde v intervale 20 až 30 tisíc obyvateľov ročne. 20 tisíc je optimistický horný mantinel. Mimochodom, rovnakú hodnotu no s kladným znamienkom sme zaznamenali v prvom roku samostatnej Slovenskej republiky.

Kulminácia

Prečo nastane práve v 60. rokoch? Vtedy začnú tento svet opúšťať veľké generácie „Husákových“ detí. Tie, ktoré minulý režim využíval na propagandu a porovnávanie s „prehnitým“ Západom, kde mali prepad pôrodnosti. Tie, ktoré zabezpečili pokles indexu ekonomického zaťaženia vstúpiac do produktívneho veku a zároveň „zavariac“ nezamestnanosti.

Nezamestnanosť na prelome milénií trhala rekordy. Keď táto generácia vymrie, prirodzený úbytok sa zníži. Táto generácia je najlepším príkladom toho, že používanie adjektív pozitívny a negatívny môže byť v demografii takpovediac dvojsečné.

Z hľadiska demografického starnutia bude podobná situácia. V prvom rade, zabudnime na akékoľvek scenáre, ktoré by znamenali zabrzdenie starnutia, či dokonca demografické mladnutie. To s trochou zveličenia pomaly vypustíme ako termín z demografických slovníkov.

Takže, strmý nárast priemerného veku niekam na 47 rokov. Raketový bude nárast indexu starnutia (pomer seniorov a detí) na viac ako 2:1. Iba nedávno sme prekonali hranicu 1:1. Pre zaujímavosť, v roku 1993 bol ešte zhruba 1:2. Teda za 70 rokov sa pomer úplne otočí. Aj tu dôjde približne od roku 2065 k otočeniu trendu a po takmer 100 rokoch demografického starnutia nastane mladnutie z vyššie uvedeného dôvodu vymierania početných generácií. Žiaľ, nie vďaka oživeniu pôrodnosti. V roku 2080 by malo byť v slovenskej populácii o 400 tisíc seniorov viac. A napokon „najstarších starých“ nad 85 rokov by malo byť o 330 tisíc viac, čo je až 5-násobný nárast.

Celú prognózu v podobe monografie vrátane grafových a tabuľkových príloh je možné stiahnuť na webe humannageografia.sk v časti vybrané publikácie.

prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD.

• Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
• Vedúci Oddelenia demografie a demogeografie
• Podpredseda pre demografiu v Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti
• Expert výskumnej európskej siete Population Europe
• Korešpondujúci člen Komisie pre populačnú geografiu Medzinárodnej geografickej únie

Zaoberá sa demografickým prognózovaním, priestorovou analýzou demografických procesov a populačnými politikami.

Zdroj: Aktuality.sk