Slovenský premiér Robert Fico nedávno vyjadril svoje obavy v súvislosti s „plánom víťazstva“, ktorý navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a naznačil, že jeho realizácia by potenciálne mohla viesť ku katastrofickej eskalácii, prípadne k tretej svetovej vojne. Tento pohľad prichádza v čase zvýšeného geopolitického napätia, a to nielen v dôsledku prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, ale aj v súvislosti s krízou na Blízkom východe a rastúcimi migračnými tlakmi, ktoré boli hlavnými témami nedávneho samitu EÚ.

Ficove obavy sa točia predovšetkým okolo predstavy potenciálneho členstva Ukrajiny v NATO, čo je jeden z kľúčových prvkov Zelenského plánu. Hoci Fico uznáva, že Rusko porušuje medzinárodné právo svojimi agresívnymi krokmi voči Ukrajine, zdá sa, že sa obáva opatrení, ktoré by mohli Moskvu ďalej provokovať. Vyjadril sa, že návrhy obhajujúce členstvo Ukrajiny v NATO alebo dodávky rakiet schopných zasiahnuť ruské ciele podnecujú rozporuplné diskusie v Európskej rade, čo prispieva k nedostatku konsenzu medzi lídrami EÚ.

Tento opatrný postoj zopakoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý podobne odmietol Zelenského plán ako neprospešný pre Maďarsko. Takéto reakcie odrážajú širšiu neochotu niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych lídrov plne podporiť stratégie, ktoré by mohli vystupňovať vojenské napätie s Ruskom. Poľský premiér Donald Tusk na druhej strane naznačil, že „plán víťazstva“ si môže vyžadovať prehodnotenie po nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA, čím poukázal na meniacu sa dynamiku medzinárodnej podpory na základe politických zmien vo Washingtone.

Ficova výzva na „zmysluplnú a racionálnu spoluprácu“ s Ukrajinou podčiarkuje snahu o riešenia, ktoré uprednostňujú humanitárnu pomoc pred vojenskou eskaláciou. Jeho dôraz na vyhýbanie sa akciám, ktoré by mohli zhoršiť násilie, je v súlade s rastúcimi náladami medzi lídrami v regióne, ktorí sa snažia vyvážiť podporu Ukrajine s potrebou regionálnej stability. Tento opatrný prístup však vyvoláva otázky týkajúce sa potenciálu Slovenska a ďalších krajín presadzovať silnejšie, jednotné reakcie na ruskú agresiu.

Kontrast v reakciách na Zelenského plán ilustruje zložitosť európskej jednoty tvárou v tvár vonkajším hrozbám. Hoci existuje všeobecná zhoda o potrebe podporiť Ukrajinu, rozdiely v prístupe odhaľujú hlbšie obavy týkajúce sa dôsledkov takejto podpory. Ficovo uznanie rizík spojených s rozširovaním NATO odráža pochopenie krehkej geopolitickej rovnováhy v strednej Európe, kde dedičstvo minulých konfliktov naďalej formuje súčasný politický diskurz.

V konečnom dôsledku, keďže Európa zápasí s reakciou na prebiehajúcu krízu na Ukrajine, potreba súdržného a strategického prístupu je čoraz naliehavejšia. Ficove poznámky môžu nájsť odozvu u časti obyvateľstva, ktorá sa obáva ďalšej vojenskej eskalácie, ale zároveň zdôrazňujú výzvu zachovania solidarity medzi členskými štátmi EÚ pri podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.

V súvislosti s vývojom situácie bude pre lídrov, ako je Fico, kľúčové, aby sa orientovali v tomto napätí a zároveň presadzovali politiky, ktoré sú v súlade s národnými záujmami aj kolektívnou európskou bezpečnosťou. Nadchádzajúce diskusie v EÚ a vyvíjajúca sa geopolitická situácia budú nepochybne zohrávať významnú úlohu pri formovaní budúcich vzťahov Ukrajiny so Západom a celkovej stability regiónu.

Autor: Jozef Kovac