Čína a Brazília 23. mája 2024 predstavili spoločnú dohodu zameranú na sprostredkovanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Pozoruhodnou črtou tohto tzv. mierového plánu však je, že vznikol bez účasti Kyjeva. Vylúčenie Ukrajiny podčiarkuje významný nedostatok tejto iniciatívy, keďže na každom legitímnom riešení konfliktu sa musia podieľať hlavné strany. Napriek tomu Čína a Brazília naďalej presadzujú svoj návrh a získali podporu viac ako 110 krajín, z ktorých väčšina je úzko spojená s Ruskou federáciou.

Širšie ambície Číny sa stali ešte jasnejšími v septembri, keď predstavila platformu „Priatelia mieru“, koalíciu krajín, ktorá by sa usilovala o „politické urovnanie“ vojny. Peking typickým spôsobom označil vojnu za „krízu“ – rétorický krok, ktorý posúva naratív od uznania ruskej agresie k rámcu, ktorý zastiera skutočnú povahu konfliktu. Zapojenie Maďarska, Francúzska a Švajčiarska do tejto platformy naznačuje, že ide o selektívnu koalíciu zameranú na presadzovanie čínskej agendy, ktorej cieľom je prezentovať sa ako neutrálny arbiter.

Na prvý pohľad sa táto iniciatíva zdá byť neškodná, ale pod povrchom slúži ako súčasť širšej stratégie Číny na zmenu globálneho poriadku vo svoj prospech. Tým, že Čína vykresľuje USA ako agresora, predstavuje sa ako rozumná a stabilizujúca sila, pričom sa snaží podkopať tok zbraní na Ukrajinu. Pre Rusko ponúka platforma „Priatelia mieru“ dokonalý naratív na výzvu k deeskalácii, čím sa účinne znižuje medzinárodná vojenská podpora pre Ukrajinu a Rusku sa poskytuje väčšia sloboda pokračovať vo vojenských operáciách.

Tým, že sa Čína stavia do pozície mierotvorcu, manévruje tak, aby dominovala nielen v diskurze o Ukrajine, ale aj v širšom geopolitickom priestore. Táto iniciatíva signalizuje snahu Pekingu získať vplyv v krajinách globálneho Juhu, kde mnohé krajiny zápasia s následkami vojny – najmä s rastúcimi cenami potravín v dôsledku obilnej krízy, ktorú zhoršila ruská agresia. Peking využíva túto zraniteľnosť na získanie spojencov medzi rozvojovými krajinami a vytvára koalíciu, ktorá by mohla spochybniť vplyv Západu v medzinárodných inštitúciách.

Nadchádzajúci samit BRICS, na ktorom má byť čínsko-brazílska iniciatíva kľúčovým bodom programu, predstavuje potenciálne ohnisko vnútornej dynamiky tejto organizácie. Ak sa Číne podarí presadiť svoj plán, riskuje, že sa v rámci BRICS prehĺbia rozpory, najmä s Indiou, ktorá má vlastné ambície sprostredkovať konflikt. Manévrovanie Číny odhaľuje stratégiu, ktorej cieľom nie je ukončiť vojnu, ale zmeniť globálnu rovnováhu síl vo svoj prospech upevnením vplyvu medzi kľúčovými štátmi globálneho Juhu i mimo neho.

Ak by sa čínsko-brazílsky plán presadil, mohol by destabilizovať nielen európsku bezpečnosť, ale aj krehkú rovnováhu v rámci BRICS, čím by Peking a Brasília získali dominantné postavenie nad ostatnými členskými štátmi. Táto dynamika by nielen prehĺbila globálne rozpory, ale aj oslabila multilaterálne inštitúcie tým, že by umožnila autoritárskym naratívom formovať budúcnosť riešenia konfliktov.