Čína od 1. septembra 2024 zaviedla nové obmedzenia na vývoz zboží dvojitého použitia do Ruska, čo naznačuje zmenu v prístupe Pekingu k medzinárodným sankciám. Napriek týmto obmedzeniam zostáva Čína kľúčovým dodávateľom leteckých motorov pre ruské bezpilotné lietadlá (UAV), čím umožňuje Rusku nahradiť západné technológie vo vojenských aplikáciách. Od roku 2022 Rusko z Číny pravidelne dostáva rôzne tovary s dvojakým použitím, vrátane motorov DLE30, vyrábaných spoločnosťou MILE NAO XIANG TECHNOLOGY CO. LTD, ktoré boli použité na vybavenie ruských dronov zacielených na ukrajinskú infraštruktúru, podľa analýzy Robert Lancing Institute.

Ruské dodávateľské spoločnosti ako Uniservice a SMT-iLogic, na ktoré sa vzťahujú sankcie USA a EÚ, obdržali tieto motory prostredníctvom čínskych sprostredkovateľov ako CHIP SPACE ELECTRONICS CO. LTD a LUCHENGTECH CO. LTD. Zaujímavosťou je, že aj keď motory DLE30 nie sú výslovne pomenované v dovoznej dokumentácii, ich technické špecifikácie presne zodpovedajú popisom, čo vyvoláva otázky ohľadom obchádzania sankcií.

Dodávky sa neobmedzovali len na motory DLE30, ale zahŕňali aj motory DLE55, DLE60 a DLE120, ktoré ruské spoločnosti SNK Trade a ObltransTerminal obdržali prostredníctvom ďalších čínskych sprostredkovateľov. Pokračujúce dodávky naznačujú, že aj napriek novým vývozným obmedzeniam zostáva úloha Číny pri podpore ruskej vojenskej infraštruktúry stále významná.

Použitie týchto motorov v ruských bezpilotných lietadlách, ako sú napríklad drony Geran-3 a Italmas, zdôrazňuje širšie geopolitické dôsledky týchto dodávok. Hoci rozhodnutie Číny zaviesť nové vývozné obmedzenia môže naznačovať snahu o vyvažovanie medzinárodných vzťahov, prebiehajúci dodávateľský reťazec odhaľuje hlbšiu spoluprácu medzi ruskými a čínskymi spoločnosťami.

Tento vývoj vyvoláva obavy o to, do akej miery môže byť Čína ochotná zasiahnuť do svojich obchodných vzťahov s Ruskom, najmä v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine.

Zdroj: Aktualne zpravy