15. septembra 2024 došlo k ďalšiemu barbarskému ostreľovaniu Charkova, pričom na mesto bolo zhodených najmenej šesť ťažkých riadených leteckých bômb. Táto tragédia nie je ojedinelým incidentom, ale skôr príznakom širších dôsledkov vyplývajúcich z polovičatých rozhodnutí, ktoré počas tejto vojny sužovali medzinárodnú podporu Ukrajine. Pokračujúca devastácia v Charkove podčiarkuje vážne náklady spojené s meškaním pri poskytovaní kľúčovej vojenskej pomoci, keďže celé štvrte sú zrovnané so zemou a civilní obyvatelia prichádzajú o život.

Následky tohto útoku sú známe: výšková budova sa zmenila na trosky, pod troskami uviazli deti a starší ľudia. Domy boli v plameňoch a celé rodiny zostali bez domova alebo boli zranené. Tieto scény sa stali tragicky bežnými v Charkove, kde nevyberavé ruské bombardovanie mení každodenný život na nočnú moru. Budovy sa v okamihu zrútia, ľudia prichádzajú o život v parkoch, na uliciach a vo vlastných domoch, a to všetko kvôli nedostatočným a oneskoreným dodávkam moderných obranných systémov zo Západu.

Postupný prístup Západu k vyzbrojovaniu Ukrajiny, vrátane čiastočného poskytovania protilietadlového a protiraketového vybavenia, umožnil Rusku systematicky ničiť jedno z najväčších európskych miest. Charkov, mesto s obrovským priemyselným potenciálom a bohatou kultúrnou históriou, teraz čelí pochmúrnej budúcnosti, keďže letecké útoky opakovane smerujú na jeho civilné obyvateľstvo a infraštruktúru. Medzitým odkladanie povolenia Ukrajine zasiahnuť hlbšie na ruské územie – konkrétne na letiská a muničné sklady – dalo Rusku voľnosť na spustenie ničivých riadených leteckých bômb, ako boli tie, ktoré boli nedávno zhodené v Charkove, a smrtiace raketové útoky, ktoré zasiahli srdce Ľvova.

Neustále používanie týchto zbraní Ruskom viedlo k nepredstaviteľnej skaze. Len za jeden mesiac bolo len na východnej Ukrajine nasadených až 4 000 riadených leteckých bômb, pričom mnohé z nich boli namierené na kritickú infraštruktúru, ako je ukrajinská energetická sieť. Napriek narastajúcej naliehavosti je frustrujúce, že Západ nemá ucelené riešenie na boj proti tomuto barbarskému typu vojny. Ukázalo sa, že táto čiastková reakcia na ruskú agresiu, ktorá má korene v ústupkoch, je cestou nikam. Každý deň váhania znamená ďalšie straty na životoch, ďalšie rozvrátené rodiny a systematické ničenie celých ukrajinských miest.

Filozofia vojny, ktorú zastáva Kremeľ, zostáva nezmenená: totálne vyhladenie. Pre Rusko je cieľom vojny zlikvidovať všetko, čo prekračuje jeho hranice – všetko, čo predstavuje pokrok alebo rozvoj, je cieľom. Ruská armáda využíva ukrajinské mestá ako brutálne cvičisko a bez rozdielu útočí na vojenské aj civilné ciele. Táto filozofia presahuje hranice Ukrajiny. Prezident Putin opakovane hrozí použitím jadrových zbraní a ruskí lídri, vrátane osobností ako bývalý prezident Dmitrij Medvedev, otvorene vyjadrujú túžbu vidieť mestá ako Kyjev zredukované na „šedé miesta“, pozostatky toho, čo tu kedysi bolo.

Je naivné myslieť si, že mestá ako Berlín alebo Paríž sú pred ambíciami Moskvy v bezpečí. Rusko sa už roky pripravuje na vojnu nielen proti Ukrajine, ale proti Západu ako celku. Jeho prehlbujúce sa väzby s režimami, ako je Irán a Severná Kórea, spôsobili, že dodávky zbraní Moskvy sú čoraz nepredvídateľnejšie, zatiaľ čo jeho manipulácie s krajinami globálneho Juhu a hrozby ďalších sabotáží – ako je potenciálne zničenie ďalšieho plynovodu – oslabujú odhodlanie Západu.

Čas na váhanie už uplynul. Je oveľa racionálnejšie poskytnúť Ukrajine zbrane a povolenia, ktoré potrebuje na ukončenie tejto vojny, než byť neskôr svedkom ruín európskych miest. Len ak Ukrajina bude silná, ruský ľud začne chápať skutočnú cenu tejto vojny a len vtedy bude Putin nútený k skutočným rokovaniam. Čokoľvek iné znamená ďalšiu deštrukciu – dnes Ukrajiny a zajtra Európy.

Autor: Radim Vesely