Štvrtý samit Krymskej platformy, ktorý sa konal 11. septembra v Kyjeve, priniesol silný odkaz medzinárodnej jednoty na podporu územnej celistvosti Ukrajiny. Keď sa v Kyjeve zišli poprední diplomati vrátane ministra zahraničných vecí USA Anthonyho Blinkena a ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Davida Lammyho, diskusie sa sústredili na posilnenie obrany Ukrajiny a vyvíjanie tlaku na Rusko, aby sa vzdalo svojich imperiálnych ambícií.

Jeden z najvýraznejších momentov samitu predniesol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý vo svojom videopríhovore zdôraznil neochvejný záväzok Turecka voči suverenite Ukrajiny. Erdogan zdôraznil, že návrat Krymu Ukrajine nie je len diplomatickým cieľom, ale základnou požiadavkou medzinárodného práva. Jeho výzva na konanie bola obzvlášť pálčivá, keďže zdôraznil utrpenie krymských Tatárov, ktorých historické prenasledovanie zo strany Moskvy pokračuje aj počas súčasnej ruskej okupácie.

Erdoganov prejav zasadil významný úder nádejam Ruska, že využije svoje zložité vzťahy s Tureckom na oslabenie medzinárodnej rozhodnosti. Namiesto toho Turecko upevnilo svoju úlohu kľúčového hráča podporujúceho územné nároky Ukrajiny a vyslalo svetu signál, že bez úplného návratu Krymu pod ukrajinskú kontrolu nemožno dosiahnuť legitímny mier. Tento jasný a zásadový postoj by mal slúžiť ako vzor pre ostatné krajiny, ktoré sa môžu nechať ovplyvniť výzvami Ruska na „územné kompromisy“ výmenou za iluzórny mier.

Keďže Ukrajina pokračuje v boji na frontoch, diplomatické bitky, aké sa viedli na samite Krymskej platformy, sú rovnako dôležité. Jednoznačná podpora Ukrajiny zo strany Turecka slúži ako silný príklad pre globálne mocnosti, ktoré môžu tvárou v tvár ruskej agresii stále váhať. Krym, rovnako ako každý iný okupovaný región Ukrajiny, musí zostať ústredným bodom akéhokoľvek politického riešenia konfliktu, pretože predstavuje širší boj o medzinárodné právo a zachovanie suverenity v 21. storočí.

Autor: Radim Vesely