Dočkajú sa bratislavské prístavy po dlhých rokoch rozsiahlej modernizácie? Obnova celkovo takmer 102 hektárov plochy prístavov v hlavnom meste by mala stáť vyše 178 miliónov eur. Ministerstvo dopravy chce, aby rekonštrukcia prebehla rýchlejšie. Investor, ktorým je štátna spoločnosť Verejné prístavy, zamýšľa s modernizáciou začať už v marci budúceho roka, pričom plánuje, že výstavba by mohla byť ukončená už v roku 2030.

Bratislavský prístav z dronu

Rezort dopravy na čele s ministrom Jozefom Rážom mladším (Smer) navrhuje, aby bol projekt modernizácie zaradený medzi strategické investície.

„Realizácia projektu Modernizácia prístavu Bratislava predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti vodnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Dunajská vodná cesta je zároveň dôležitou súčasťou siete TEN-T,“ uvádza ministerstvo v predkladacom materiáli, ktorým zdôvodňuje, prečo by mal byť projekt zaradený medzi kľúčové investície.

Návrh bol predložený do pripomienkového konania. Spoločnosť Verejné prístavy však vlastní len pozemky pod bratislavským prístavom a technológie, ktoré slúžia na prekládku nákladu, vlastní spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

Sieť TENT-T – Transeurópska dopravná sieť – pozostáva z desaťtisícov kilometrov ciest, železničných tratí, letísk či prístavov naprieč celou Európou. Existencia paneurópskych koridorov má zlepšiť dopravnú infraštruktúru v rámci Európskej únie.

Práve na projekty, ktoré sú súčasťou európskej dopravnej siete, má pomôcť nedávno schválený zákon o strategických investíciách. V prípade projektov či stavieb, ktoré sú zaradené na zoznam strategických investícií, sú prípravné procesy na realizáciu výstavby zjednodušené.

V praxi to napríklad znamená, že povoľovacie procesy či v niektorých prípadoch napríklad vyvlastňovanie pozemkov budú výrazne zrýchlené. Priemerne totiž platí, že prípravné procesy na stavbu trvajú osem rokov a nový zákon by túto dobu mohol skrátiť na polovicu. Ministerstvo dopravy teraz navrhuje, aby bol na zoznam takýchto kľúčových projektov teraz zaradený aj ten, ktorý sa zameriava na obnovu prístavov v Bratislave.

Okrem toho to tiež znamená, že investíciu nemusí posudzovať Útvar hodnoty za peniaze. Posudzovať ju bude už len konkrétne ministerstvo, pod ktoré projekt spadá. To znamená, že projekty, ktoré sú zaradené do zoznamu kľúčových pre štát, nebudú posudzované tak prísne ako tie, ktoré preveruje útvar patriaci pod rezort financií. Hrozí tam však aj možné plytvanie peniazmi daňových poplatníkov. Denník Pravda sa pozrel na niektoré kľúčové otázky, ktoré s prestavbou prístavu v hlavnom meste súvisia.

1. Na čo slúži bratislavský prístav?

Spoločnosť Verejné prístavy, ktorá vlastní pozemky pod prístavmi v Bratislave, na svojom webe približuje, že prístav Bratislava „je strategicky najvýznamnejším verejným prístavom na Slovensku na medzinárodnom vodnom toku Dunaj. V súčasnosti plní funkcie univerzálneho, nákladného aj osobného prístavu“. Leží na križovatke Rýnsko-Dunajského a Balticko-Jadranského koridoru Transeurópskej dopravnej siete. Má aj dobrú dostupnosť k ďalším európskym hlavným mestám a ich prístavom, ako je Viedeň a Budapešť.

V bratislavských prístavoch sa nachádzajú napríklad hydrotechnické zariadenia, prístavné bazény, rôzne pozemné stavby či skladovacie plochy. Prístav je prepojený s dopravno-technickou infraštruktúrou, ale rovnako aj s cestnou a železničnou dopravnou sieťou.

Bratislavský prístav poskytuje služby tak nákladným, ako aj osobným dopravcom. Čo sa týka nákladného prístavu, ten je rozdelený na tri časti – Zimný prístav, Pálenisko a opravovňu lodí či „lodenicu“.V bratislavských prístavoch sa nachádzajú napríklad hydrotechnické zariadenia, prístavné bazény, rôzne pozemné stavby či skladovacie plochy. Prístav je prepojený s dopravno-technickou infraštruktúrou, ale rovnako aj s cestnou a železničnou dopravnou sieťou.

Bratislavský prístav poskytuje služby tak nákladným, ako aj osobným dopravcom. Čo sa týka nákladného prístavu, ten je rozdelený na tri časti – Zimný prístav, Pálenisko a opravovňu lodí či „lodenicu“.

„Nákladný prístav sa využíva na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej dopravy priamo alebo s medziskladovaním. Má výhodné priame cestné a železničné prepojenie na hospodárske a priemyselné zázemie našej ekonomiky, ako aj susednej Českej republiky, Rakúska a Maďarska,“ približuje web spoločnosti Verejné prístavy.

Na doplnenie – spoločnosť Verejné prístavy okrem prístavov v hlavnom meste spravuje pozemky aj pod prístavmi v Komárne a Štúrove.

Pravda.sk