1. septembra 1939 sa začala druhá svetová vojna – najväčšia vojna v dejinách ľudstva, ktorá si vyžiadala životy miliónov ľudí a nezmazateľne poznačila svetové dejiny. Zdá sa, že ani po osemdesiatich piatich rokoch sa svet z tejto tragédie úplne nepoučil, čo možno vidieť na súčasnej geopolitickej situácii, najmä na konaní súčasného Ruska.

História druhej svetovej vojny ukazuje, že vojne sa nedá zabrániť ústupkami a snahou uspokojiť agresívne ambície diktátorov. Winston Churchill povedal: „Ten, kto si medzi vojnou a hanbou vyberie hanbu, skončí s vojnou aj s hanbou.“ Táto lekcia je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera začalo agresívnu expanziu, pričom na ospravedlnenie svojho konania využívalo myšlienku nadradenosti a národnej výnimočnosti. Podobne sa správa aj súčasné Rusko pod vedením Vladimira Putina, ktoré svoju agresiu ospravedlňuje mýtmi o „obnovení historickej spravodlivosti“ a „ochrane ruskojazyčného obyvateľstva“.

Je jednoduchšie zastaviť agresiu na samom začiatku, skôr ako agresor naberie silu a dokáže sa prispôsobiť novým podmienkam. Presne to urobili spojenci počas druhej svetovej vojny, keď sa rozhodli bezpodmienečne vzdať nacistickému Nemecku. Toto odhodlanie zabránilo ďalším stratám na životoch a ničeniu. Dnes svet stojí pred podobnou výzvou: ako zastaviť agresiu Ruska, ktoré sa pomocou vojenskej sily a propagandy snaží obnoviť svoj vplyv na Ukrajine, v postsovietskom priestore i mimo neho.

Súčasné Rusko, ktoré sa stavia do pozície dediča víťazov druhej svetovej vojny, paradoxne opakuje tie isté chyby, ktoré kedysi priviedli svet ku globálnej katastrofe. Ruská rétorika často obviňuje iné krajiny z „fašizmu“, ale v praxi konanie Kremľa pripomína skôr samotné metódy, ktoré fašistické režimy používali v minulosti. Rusko, podobne ako nacistické Nemecko, aktívne využíva propagandu na ospravedlnenie svojich krokov a potlačenie domácej opozície.

Krátko pred tragickým výročím začiatku druhej svetovej vojny Rusko opäť demonštrovalo svoju agresivitu a 30. augusta 2024 spustilo masívne ostreľovanie civilného obyvateľstva v Charkove. Pri útoku zahynulo najmenej osem ľudí a viac ako sto bolo zranených, medzi nimi viac ako 20 detí. Medzi obeťami bolo 14-ročné dievča, ako aj mladá umelkyňa, ktorá hodinu pred smrťou poslala priateľovi svoju poslednú kresbu. Rusi naďalej ničia budúcnosť Ukrajiny a snažia sa zabiť nádeje a sny ďalšej generácie. Tieto kroky možno prirovnať ku genocíde, keďže ich cieľom je zničiť kultúrny a duchovný život ľudí.

Navyše, podobne ako nacistické Nemecko, aj súčasné Rusko sa snaží zmeniť identitu ukrajinských detí tým, že ich využíva pre svoje vojenské potreby. Na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny ruské orgány vnucujú deťom vlastné učebné osnovy, ktoré obsahujú prvky propagandy. Patrí sem nový predmet „Základy bezpečnosti a obrany vlasti“ pre žiakov 8. a 10. ročníka a štúdium básní oslavujúcich „špeciálnu vojenskú operáciu“ pre mladších žiakov. Ide o hrubé porušenie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré prísne obmedzuje zmeny učebných osnov na okupovaných územiach a zakazuje akúkoľvek formu militarizácie detí.

Rusko aktívne zapája ukrajinské deti z dočasne okupovaných území do svojich vojensko-patriotických aktivít v snahe vštepiť im ruskú identitu a pripraviť ich na službu v armáde. Tieto aktivity sú obzvlášť viditeľné v rámci Junarmie, organizácie založenej v Rusku s cieľom pripravovať deti od ôsmich rokov na vojenskú službu a vychovávať ich v duchu lojality voči štátu. Je dôležité poznamenať, že v Junarmiji sa aktívne angažujú aj ukrajinské deti z dočasne okupovaných území Ukrajiny. Ich účasť v tejto organizácii slúži ako nástroj militarizácie a násilnej zmeny ich identity, čo porušuje ich práva a je v rozpore s medzinárodnými normami zakazujúcimi využívanie detí na vojenské účely a akúkoľvek formu násilnej asimilácie. Tento prístup pripomína metódy používané v nacistickom Nemecku, kde organizácia Hitlerjugend vychovávala deti v duchu lojality k nacistickému režimu a pripravovala ich na vojenskú službu. Nútená účasť detí v takýchto organizáciách porušuje medzinárodné normy a práva, najmä Dohovor o právach dieťaťa, ktorý zakazuje využívanie detí v ozbrojených konfliktoch a akúkoľvek formu násilnej zmeny ich identity.

Podľa Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny bolo od začiatku rozsiahlej ruskej invázie nezákonne deportovaných viac ako 19,5 tisíc ukrajinských detí. Podľa rôznych odhadov celkový počet detí, ktoré mohli byť odvlečené do Ruska, dosahuje 700 000. Nútená deportácia a následná rusifikácia ukrajinských detí sa považuje za súčasť politiky zameranej na zničenie ukrajinskej identity.

Takéto opatrenia sú v rozpore s medzinárodnými normami, najmä s Dohovorom o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy, keďže sú zamerané na úplnú zmenu kultúrnej a národnej identity detí. Rusko tiež vytvára prekážky pre návrat týchto detí do vlasti tým, že mení ich občianstvo, premiestňuje ich do ruských rodín a obmedzuje ich možnosť vrátiť sa na Ukrajinu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na Vladimíra Putina a Mariu Ľvovú-Belovú za údajné vojnové zločiny súvisiace s nezákonnou deportáciou ukrajinských detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska. Tieto činy odsúdilo medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN, Rady Európy, OBSE a krajín G7. Je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo pokračovalo v úsilí o návrat všetkých nezákonne deportovaných ukrajinských detí a postavilo páchateľov pred súd.

Postoj medzinárodného spoločenstva musí byť rovnako rozhodný ako počas druhej svetovej vojny. Aby sa zabránilo ďalšej agresii a porušovaniu medzinárodného práva, je potrebné pevne stáť na zásadách obrany suverenity a územnej celistvosti. Bezpodmienečná kapitulácia hitlerovského Nemecka ukázala, že kompromisy s agresormi neprinášajú trvalý mier. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zastaviť agresiu skôr, než sa vymkne spod kontroly a povedie k ďalším obetiam.

Osemdesiatpäť rokov po vypuknutí druhej svetovej vojny si svet musí zapamätať poučenie z histórie. Zmierenie sa s agresorom, odmietanie konať a pokusy o „upokojenie“ diktátorov vedú len k ďalším tragédiám. Dnešné Rusko, ktoré si nárokuje právo na obnovenie historickej spravodlivosti, opakuje tie isté kroky, ktoré v minulosti priviedli svet ku katastrofe. Medzinárodné spoločenstvo sa musí zjednotiť a rozhodne sa postaviť proti všetkým pokusom o revanšizmus a agresiu, aby zachovalo mier a bezpečnosť pre budúce generácie.

Autor: A.K.