Rusko pokračuje v brutálnej demonštrácii svojej sily, pričom používa vysoko výkonné zbrane, aby spôsobilo čo najväčšiu deštrukciu civilného obyvateľstva Ukrajiny. Psychologický dopad týchto úderov je hlboký, pričom dnešný útok na päť miest v Charkove predstavuje ďalšiu kapitolu v pochmúrnom príbehu. Počet obetí je zničujúci: stratené životy, takmer tri desiatky zranených a nespočetné množstvo ďalších ľudí, ktorí sa musia vyrovnať s traumou z neprestajného bombardovania.

Pri tejto stratégii teroru nejde len o územný zisk. Je to premyslená snaha Kremľa zlomiť ukrajinského ducha, zasiať paniku a zúfalstvo medzi civilistami a podkopať dôveru ukrajinskej armády. V čase, keď hrozí, že kríza v ruskej Kurskej oblasti prerastie do systémovej katastrofy, a keď ruské sily bojujú v Donbase, Kremeľ sa obracia k tejto barbarskej taktike. Pre Putina sa víťazstvo nemeria úspechom na bojisku, ale tragickým obrazom dieťaťa zabitého na ihrisku alebo bytového domu zmeneného na trosky.

Každý deň žijú Ukrajinci v tieni týchto útokov. Energetická infraštruktúra je systematicky ničená a celé mestá sa ocitajú v tme a chlade. Starší ľudia, pracovníci prvej pomoci a civilisti sú terčom útokov bezpilotných lietadiel, pretože sa snažia prežiť vo vojnovej zóne. Táto neutíchajúca teroristická kampaň je jasnou pripomienkou toho, že pre ruské vedenie prestali existovať medzinárodné dohovory o vedení vojny.

Ostreľovanie Charkova nie je ojedinelý incident. Je pokračovaním cyklu smrti a ničenia, ktorý sa začal hrôzami v Buči, bombardovaním detskej nemocnice „OKHMATDYT“ a nespočetnými ďalšími zverstvami. Ukrajinskí občania, od detí až po starcov, zomierajú každý deň pod ruskými raketami a bombami – vo svojich domovoch, na uliciach, v nemocniciach a dokonca aj na detských ihriskách.

Napriek týmto hrôzam však medzinárodné spoločenstvo naďalej váhalo. Váha sa poskytnúť Ukrajine zbrane dlhého doletu, ktoré by mohli zasiahnuť hlboko na ruskom území. Západ v obave z Putinovej reakcie naďalej uvaľuje len symbolické sankcie, zatiaľ čo milióny Ukrajincov sú nútené utekať a ich životy sú vyvrátené z koreňov. Počas vojny zmizlo bez stopy viac ako 50 000 ukrajinských občanov vrátane viac ako 1 700 detí, ktorých osud zostáva neznámy.

Pre Rusov je táto vojna stále vzdialenou, takmer nereálnou udalosťou. Pre Ukrajinu je však každodennou nočnou morou. Svet musí vrátiť vojnu späť do Ruska, na prah agresora. Prosby Ukrajiny, aby medzinárodné spoločenstvo prestalo podporovať zločinné konanie Ruska, sú každým dňom naliehavejšie. Pojem „únava z vojny“ je luxus, ktorý si svet nemôže dovoliť, keď na ihriskách umierajú deti a civilisti horia zaživa vo svojich domovoch.

Barbarstvo Putinovho režimu čoraz viac odráža najtemnejšie kapitoly histórie a pripomína genocídne taktiky holokaustu. Európa však zväčša mlčí a zrejme si neuvedomuje, že rovnaký osud môže postihnúť ktorýkoľvek národ na Západe.

Stratégia čakania – na Putinovu smrť, na stratu bohatstva ruských oligarchov, na voľby v USA, ktoré zmenia geopolitickú situáciu – je stratégiou čakania na zánik. Váhanie Európy s úplnou integráciou Ukrajiny do euroatlantických štruktúr je nebezpečnou cestou nikam. Členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO je strategickou nevyhnutnosťou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnosť samotnej Európy. Nastal čas, aby sa Európa zamyslela nad vlastnou obrannou stratégiou, ktorá by bola podporená technickou a inovačnou podporou. Ak totiž Ukrajina padne, Európa môže byť ďalšia na rade.

Autor: Radim Vesely