V skorých ranných hodinách 27. augusta 2024 spustilo Rusko koordinovanú a bezprecedentnú vlnu raketových a dronových útokov na Ukrajine, čo predstavuje jednu z najrozsiahlejších a najagresívnejších ofenzív od začiatku jeho plnohodnotnej invázie. Samotný rozsah útoku – 236 leteckých útokov zameraných na civilné ciele a ciele kritickej infraštruktúry – odhaľuje zúfalstvo Kremľa aj jeho pokračujúce odhodlanie uplatňovať stratégiu teroru. Napriek závažnosti týchto útokov však konanie Ruska predstavuje strategický omyl, ktorý len podčiarkuje odolnosť ukrajinského ľudu a rastúcu účinnosť ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Rozsah a vplyv ruského útoku

Ofenzíva z 26. – 27. augusta bola svojím rozsahom a intenzitou bezprecedentná. Rusko nasadilo približne 100 bezpilotných lietadiel Shahed a 100 rakiet vrátane riadených striel dlhého doletu Kalibr z rôznych platforiem vrátane vojnových lodí v Čiernom mori a bombardérov Tu-95MS. Okrem nich boli zmobilizované aj lietadlá MiG-31K schopné niesť hypersonické rakety Kinžal, čo poukazuje na ochotu Kremľa nasadiť svoje najmodernejšie a najničivejšie zbrane v snahe prekonať ukrajinskú obranu.

Koordinovaný charakter týchto útokov, ktoré boli zamerané na viaceré regióny od Kyjeva a Záporožskej oblasti až po Chmeľnickij a Rivne, odráža zámer Ruska narušiť každodenný život na Ukrajine, zničiť kritickú infraštruktúru a demoralizovať civilné obyvateľstvo. Napriek týmto snahám však ukrajinské sily protivzdušnej obrany zachytili a zneškodnili 102 rakiet a 99 dronov, čím výrazne zmiernili potenciálne škody a zachránili nespočetné množstvo životov.

Ľudské obete nevyberavého násilia zo strany Ruska však boli stále tragicky vysoké. Pri útokoch zahynulo sedem civilistov a 47 ďalších vrátane štyroch detí bolo zranených. V meste Kryvyj Rih bola zasiahnutá civilná budova, pričom zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších potrebovalo psychologickú pomoc. V Záporožskej oblasti tiež došlo k obetiam, pričom v dôsledku tlakovej vlny a trosiek zahynuli dvaja ľudia a ďalší štyria boli zranení. Tieto incidenty opäť poukazujú na bezcitnú neúctu Kremľa k ľudským životom a na jeho pretrvávajúce spoliehanie sa na teror ako nástroj vojny.

Strategický omyl Kremľa

Hoci samotná krutosť útokov z 26. – 27. augusta môže naznačovať prejav ruskej sily, zároveň odhaľuje významný strategický omyl. Rusko sa stupňovaním svojej kampane teroru snaží zlomiť odhodlanie ukrajinského ľudu a podkopať jeho vládu. Táto stratégia však počas celého konfliktu neustále vychádzala navnivoč. Namiesto toho, aby takéto útoky ukrajinské obyvateľstvo demoralizovali, len upevnili jeho odhodlanie a zjednotili ho v jeho odhodlaní vzdorovať ruskej agresii.

Okrem toho tieto útoky ešte viac posilnili medzinárodnú podporu pre Ukrajinu. Napríklad narušenie poľského vzdušného priestoru ruským dronom kamikadze prinútilo Poľsko zvýšiť počet svojich leteckých síl a aktivovať protokoly protivzdušnej obrany. Tento incident spolu s dopadom na moldavský energetický systém zdôrazňuje širšie regionálne dôsledky ruských akcií a potenciálne priťahuje ďalšie krajiny, aby zaujali tvrdší postoj voči Kremľu.

To, že sa Rusko naďalej spolieha na teroristické útoky, naznačuje aj hlbší problém: nedostatok reálnych vojenských možností. Keďže ukrajinské sily naďalej dosahujú úspechy na bojisku, schopnosť Ruska dosiahnuť svoje strategické ciele konvenčnými prostriedkami sa zdá byť čoraz obmedzenejšia. To viedlo Kremeľ k zdvojnásobeniu taktiky, ktorá je síce deštruktívna, ale nepriniesla významné strategické zisky. Zvyšujúca sa účinnosť ukrajinskej protivzdušnej obrany len zvyšuje ťažkosti Ruska, keďže menej jeho rakiet a dronov dosahuje zamýšľané ciele.

Reakcia Ukrajiny a medzinárodné dôsledky

V reakcii na túto najnovšiu vlnu útokov sa Ukrajina dokázala nielen účinne brániť, ale preukázala aj schopnosť prispôsobiť a zlepšiť svoje obranné opatrenia. Úspešné zachytenie väčšiny ruských rakiet a dronov počas útoku 26. – 27. augusta je jasným ukazovateľom rastúcej vojenskej spôsobilosti Ukrajiny a účinnosti medzinárodnej vojenskej pomoci, ktorú dostala.

Ukrajinská vláda prisľúbila, že na tento útok odpovie, čím naznačila, že kroky Ruska nezostanú bez odozvy. Táto reakcia bude mať pravdepodobne viacero foriem, od vojenských protiopatrení na bojisku až po diplomatické úsilie zamerané na ďalšiu izoláciu Ruska na medzinárodnej scéne. Odhodlanie ukrajinského ľudu a jeho vedenia pokračovať v odpore napriek rozsahu ruskej agresie vysiela silný signál spojencom aj protivníkom.

Pre medzinárodné spoločenstvo tieto udalosti zdôrazňujú rozhodujúci význam pokračujúcej podpory Ukrajiny. Útoky z 26. – 27. augusta sú jasnou pripomienkou toho, o čo v tomto konflikte ide. Ukrajina nebojuje len o vlastné prežitie, ale aj o zásady suverenity, demokracie a medzinárodného práva. Dôsledky ruskej agresie presahujú hranice Ukrajiny a ovplyvňujú regionálnu stabilitu a globálny poriadok.

Sila tvárou v tvár teroru

Útoky na Ukrajine z 26. – 27. augusta patrili k najintenzívnejším a najrozsiahlejším od začiatku ruskej invázie. Namiesto toho, aby zlomili ukrajinského ducha, však len zvýraznili odolnosť a odhodlanie jej obyvateľov. Keďže Ukrajina sa naďalej bráni proti tejto brutálnej agresii, robí tak s podporou sveta, ktorý si čoraz viac uvedomuje dôležitosť postaviť sa ruskému teroru.

Spoliehanie sa Ruska na teror ako nástroj vojny odráža jeho zúfalstvo a strategické zlyhanie. Schopnosť Ukrajiny odolávať takýmto útokom spolu s jej odhodlaním tvrdo a účinne reagovať dokazuje, že taktika Kremľa nebude úspešná. Medzinárodné spoločenstvo musí naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji, pretože výsledok tohto konfliktu rozhodne o budúcnosti mieru a bezpečnosti v Európe i mimo nej.

Autor: Radim Vesely