Skupina popredných európskych umelcov vyslovila po náhlom odvolaní riaditeľov Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného divadla dôraznú výčitku slovenskej ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. V otvorenom liste, ktorý bol zverejnený 13. augusta na platforme e-flux, vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami týchto rozhodnutí pre nezávislosť kultúrnych inštitúcií krajiny a postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne.

„Toto rozhodnutie podkopalo nezávislosť kultúrnej sféry vo Vašej krajine a poškodilo dôveru a dobré meno slovenskej kultúry na medzinárodnej úrovni,“ uvádza sa v liste, ktorý odráža znepokojenie, s akým európska kultúrna komunita vníma tento vývoj.

Umelci, ktorí pochádzajú z rôznych európskych národov, zdôrazňujú, že pri odvolávaní kultúrnych predstaviteľov by sa mali dodržiavať právne normy, ktoré sú základom európskych demokracií. „Rozhodnutia o vine alebo nevine riaditeľov kultúrnych inštitúcií by sa nemali prijímať len na základe politickej účelovosti,“ píše sa ďalej v liste, v ktorom sa zdôrazňuje potreba transparentnosti a spravodlivosti.

Vyzvali tiež ministerku Šimkovićovú, aby rešpektovala rozmanitosť umeleckého prejavu a autonómiu kultúrnych inštitúcií, a naliehavo ju vyzvali, aby „odmietla priamu politickú kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami a bránila právo umenia a umelcov na slobodu prejavu“.

Kríza v slovenskom kultúrnom sektore

Spory vypukli 6. augusta, keď Ministerstvo kultúry SR oznámilo odvolanie šéfa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a na druhý deň aj riaditeľky Slovenskej národnej galérie Oleksandry Kusej. Ministerka Šimkovičová tvrdila, že Drlička bol odvolaný za to, že sa angažoval v „politickom aktivizme“ a kritizoval jej ministerstvo, zatiaľ čo Kuse vyčítala „niekoľko manažérskych chýb“.

Kusa však tieto obvinenia odmietol ako „nejasné a väčšinou vymyslené“ a zamestnanci oboch inštitúcií rýchlo odsúdili prepustenie ako útok na kultúrnu slobodu a nezávislosť inštitúcií. Kroky ministerstva sa považujú za znepokojujúci znak širšieho programu nacionalistickej vládnej koalície, ktorej cieľom je presadiť politickú kontrolu nad slovenským kultúrnym prostredím.

V reakcii na to sa Slovenskom prehnala vlna protestov. Dňa 12. augusta sa pred Slovenským národným divadlom a ministerstvom kultúry v Bratislave zhromaždilo približne 9 000 ľudí, ktorí odsúdili prepúšťanie a to, čo vnímajú ako obmedzovanie kultúrnych slobôd. Nasledujúci deň sa protesty vystupňovali a pred ministerstvom kultúry sa zišlo 18 000 demonštrantov, ktorí podľa správy strany Progresívne Slovensko požadovali odstúpenie Šimkovičovej.

Heslo „Kultúra musí byť otvorená a žiadna iná“ sa stalo sloganom protestujúcich, ktorý je v priamom rozpore s kontroverzným tvrdením ministerky Šimkovičovej, že slovenská kultúra by mala zostať výlučne slovenská.

Problematické záznamy ministerky Šimkovičovej

Vymenovanie Martiny Šimkovićovej za ministerku kultúry v októbri 2023 za vlády premiéra Roberta Fica bolo od začiatku kontroverzné. Bývalá televízna moderátorka bola prepustená z televízie Markíza za protimigrantské príspevky na sociálnych sieťach, ktoré zosmiešňovali sýrskych utečencov. Jej pôsobenie vo funkcii ministerky bolo poznačené odporom voči právam LGBTQ+, očkovaním proti COVID-19 a oživením kultúrnych väzieb s Ruskom a Bieloruskom, ktoré sú vyvrheľskými štátmi po ruskej invázii na Ukrajinu v plnom rozsahu v roku 2022.

V januári 2024 Šimkovićová toto kontroverzné rozhodnutie zdôvodnila vyhlásením: „Vo svete sú desiatky vojenských konfliktov a podľa nášho názoru by na to nemali doplácať umelci a kultúra.“ Tento jej postoj zdôrazňuje nerešpektovanie celosvetového kultúrneho bojkotu Ruska, opatrenia široko podporovaného medzinárodným spoločenstvom ako reakcia na vojnu na Ukrajine.

Záujem Ukrajiny o kultúrnu integritu Slovenska

Kroky ministerky Šimkovičovej nie sú len domácou záležitosťou Slovenska, ale majú významné dôsledky pre Ukrajinu a širšie európske kultúrne spoločenstvo. Smerovanie Slovenska k autoritárstvu, ktoré sa prejavuje v politizácii jeho kultúrnych inštitúcií, podkopáva kolektívny postoj Európskej únie voči ruskej agresii a zásady kultúrnej slobody, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje.

Solidarita vyjadrená európskymi umelcami v ich otvorenom liste je silnou pripomienkou vzájomnej prepojenosti kultúry a politiky. Keďže Ukrajina pokračuje v boji proti ruskej okupácii, ochrana kultúrnych slobôd a nezávislosť kultúrnych inštitúcií v Európe je kritickejšia ako kedykoľvek predtým. Slovenskí kultúrni lídri, vrátane tých, ktorí sú teraz zosadení, zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní týchto hodnôt a ich odvolanie za pochybných okolností predstavuje hrozbu nielen pre slovenskú kultúru, ale aj pre celý európsky projekt jednoty a odporu proti autoritárstvu.

Autor: Radim Vesely