Ruská vojenská agresia proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer 900 dní, pomohla európskym krajinám zbaviť sa mnohých ilúzií a mylných predstáv o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Rusko pod jeho vedením sa stalo najväčšou hrozbou pre európsku a západnú civilizáciu od druhej svetovej vojny. Moskva ako neustále vybuchujúca sopka šíri popol a plyny do susedných demokratických a civilizovaných krajín v snahe podkopať ich bezpečnosť a stabilitu.

Ukrajina, ktorá používa západné zbrane, bojuje s nadradeným nepriateľom, ktorého postup na každom metri ukrajinského územia sprevádzajú značné obete. Špeciálna vojenská operácia, ako ju nazývajú v Rusku, sa presunula na územie jej organizátorov. Každý deň sú ruské frontové oblasti vystavené intenzívnemu ostreľovaniu a útokom dronov. Tie, ako ukázala prax, sú schopné pokryť vzdialenosť 1 500 – 2 000 kilometrov a doletieť až do Orenburgu a Baškirska.

Ruské vojenské a politické vedenie si uvedomuje, že bez novej vlny mobilizácie dosiahnutie administratívnych hraníc štyroch ukrajinských regiónov anektovaných v septembri 2022 bude trvať roky, ktoré nemusia mať. Počet sankčných medzier sa zmenšuje a tie, ktoré zostávajú, si vyžadujú od ruských orgánov značné ústupky. Medzi tieto ústupky patrí poskytnutie technológií, preskúmaných ložísk, zľavy na energie a prenájom miliónov hektárov pôdy na Ďalekom východe.

V dôsledku toho sa Kremeľ zameral na vykonávanie hybridných operácií v krajinách, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu. Okrem zjavného cieľa zdiskreditovať kyjevské orgány v očiach svojich hlavných sponzorov, ako aj narušiť dodávky zbraní a ich výrobu pre ukrajinské ozbrojené sily sa Rusko snaží oslabiť európske a západné krajiny, sondovať ich „červené línie“ a pripraviť pôdu na ďalšiu eskaláciu agresie na ich území. Týka sa to predovšetkým pobaltských štátov, Poľska, Fínska a Moldavska.

Napríklad Poľsko sa v skutočnosti stalo frontovým štátom, jednou z krajín EÚ, ktorej hranice sa nachádzajú v blízkosti vojnovej zóny. V reakcii na dlhotrvajúce provokácie na poľsko-bieloruskej hranici a májové zadržanie deviatich osôb obvinených zo sabotáže poľský premiér Donald Tusk obnovil komisiu na vyšetrenie vplyvu ruských a bieloruských spravodajských služieb na poľskú politiku. Predstavil tiež návrh obrannej línie určenej na ochranu 600-kilometrovej hranice Poľska s Ruskom a Bieloruskom, ktorý povoľuje pohraničnej stráži použiť zbrane v prípade ohrozenia hranice.

Šéfovia národných spravodajských služieb opakovane varovali pred nárastom počtu sabotáží a provokácií v krajinách EÚ zo strany ruských spravodajských služieb. Väčšinu z nich plánuje a koordinuje Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie (GU GŠ RF). Tieto operácie zahŕňajú podpaľačstvo, výbuchy a poškodzovanie civilnej a kritickej infraštruktúry, ako aj kybernetické útoky, únosy a atentáty. Rusko využíva aj náboženské, migračné a sociálno-ekonomické témy na rozdeľovanie verejnej mienky a vytváranie vnútorných konfliktov v krajinách EÚ.

Napríklad Poľsko sa v skutočnosti stalo frontovým štátom, jednou z krajín EÚ, ktorej hranice sa nachádzajú v blízkosti vojnovej zóny. V reakcii na dlhotrvajúce provokácie na poľsko-bieloruskej hranici a májové zadržanie deviatich osôb obvinených zo sabotáže poľský premiér Donald Tusk obnovil komisiu na vyšetrenie vplyvu ruských a bieloruských spravodajských služieb na poľskú politiku. Predstavil tiež návrh obrannej línie určenej na ochranu 600-kilometrovej hranice Poľska s Ruskom a Bieloruskom, ktorý povoľuje pohraničnej stráži použiť zbrane v prípade ohrozenia hranice.

Šéfovia národných spravodajských služieb opakovane varovali pred nárastom počtu sabotáží a provokácií v krajinách EÚ zo strany ruských spravodajských služieb. Väčšinu z nich plánuje a koordinuje Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie (GU GŠ RF). Tieto operácie zahŕňajú podpaľačstvo, výbuchy a poškodzovanie civilnej a kritickej infraštruktúry, ako aj kybernetické útoky, únosy a atentáty. Rusko využíva aj náboženské, migračné a sociálno-ekonomické témy na rozdeľovanie verejnej mienky a vytváranie vnútorných konfliktov v krajinách EÚ.

Rusko potrebuje fiktívny mier podľa svojich podmienok, aby mohlo preskupiť a vybudovať svoje sily. Netreba si robiť ilúzie, že imperiálna a agresívna politika Kremľa zmizne s podpisom zmlúv a formálnym podaním rúk. Podpora Ukrajiny a európskych krajín susediacich s Ruskom a Bieloruskom je najspoľahlivejšou investíciou do bezpečnosti a stability regiónu, pretože práve cez tieto krajiny by sa ruská vojenská agresia mohla šíriť ďalej. 

Pozitívne je, že väčšina európskych lídrov si uvedomuje potenciálne a reálne riziká spojené so zbližovaním s Ruskom v kontexte mierového riešenia vojny na Ukrajine. Rozhodnutie francúzskych orgánov neakreditovať ruských novinárov na pokrývanie olympijských hier je toho ďalším potvrdením. Rusko, žiaľ, stratilo dôveru medzinárodného spoločenstva a jeho nacionalistická a protizápadná rétorika podkopáva nádej na obnovenie tejto dôvery.