Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) na čele s Milanom Majerským pred pár dňami predstavilo osem priorít, ktoré chce zakotviť v ústave. Nie všetci poslanci však o ňom vedeli. Člen predsedníctva a poslanec KDH Jozef Hajko pnutie v hnutí odmieta. Zatiaľ však nevidí reálne ani rokovania s koalíciou. Je totiž jasné, že ústavné riešenia budú potrebovať hlasy koaličných poslancov. Napriek tomu, že KDH má svoje „noty, podľa ktorých bude hrať“ a nesnaží sa pomáhať stavať hrádze, oznámenie prišlo len niekoľko dní po slovách premiéra Roberta Fica (Smer). Podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) je politizácia obsahu vzdelávania škodlivá, ani rezort zdravotníctva pod Zuzanou Dolinkovou (Hlas) nič meniť nechce. Čo hovoria odborníci?

Zvyšok opozície KDH varuje pred Ficovým vábením. Hajko však pre Pravdu uviedol aj to, že osem priorít slúži aj na to, že ak s nimi chce niekto vyjednávať, vidí, čo je na stole. KDH bolo už predtým kritizované za spoluprácu s koalíciou.

KDH má noty, podľa ktorých chce hrať

„KDH sa 30 rokov hlási k princípom kresťanskej demokracie, takže je prirodzené, že medzi ich priority patrí podobná agenda. Otázne je, či slovenskí kresťanskí demokrati nezaspali dobu a nevracajú Slovensko niekam do začiatku 90. rokov,“ uviedol pre Pravdu na margo hodnotení priorít pred pár dňami politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík.

KDH predstavilo svojich osem priorít po tom, čo ich odobrilo predsedníctvo. Zdá sa, že nie všetci o nich vedeli. Niektorí poslanci sa mali o rozhodnutí dozvedieť až po predsedníctve. Práve tí majú so scenárom, že by mali ústavu meniť s koaličným Smerom, Hlasom a SNS, nesúhlasiť. „Na to poviem toľko, že týchto osem zmien, ktoré navrhujeme, vychádza z nášho programu. Všetci – aj členovia vedenia a takisto aj poslanci, ktorých dnes máme v parlamente, sa držali tohto programu pred voľbami, z ktorého priority vychádzajú,“ reagoval pre Pravdu poslanec Hajko.

Odmieta, že by v hnutí bolo nejaké pnutie. „Je to skôr otázka, akým spôsobom budeme o tom diskutovať ďalej,“ uviedol s tým, že o tom budú aj v hnutí diskutovať, keďže zatiaľ ide len o náčrty. Samotné hnutie v reakcii pre Pravdu uviedlo, že si neprišlo do parlamentu „posedieť“ do ďalších volieb, ale chcú svoje hodnoty a program presadzovať aj do konkrétnych návrhov. „A áno, máme ambíciu zakotviť ich aj v Ústave SR,“ uviedlo hnutie. Až čas ukáže, na ktorú z nich sa zamerajú skôr.

Je však jasné, že ak bude KDH chcieť niektorý zo svojich zámerov dať do ústavy, musí nájsť podporu v koalícii. „Hnutie má noty, podľa ktorých bude hrať. A zároveň nechce byť iba sólistom,“ uviedlo KDH. „Dôvodom, prečo sme s tým prišli je, že vidíme, že stále si vládne politické strany vyťahujú z dôvodu neschopnosti plniť vážne problémy, ktoré sa týkajú ľudí, zástupné témy. Zástupnou témou je v prípade strany Hlas nový volebný systém, v prípade strany Smer je to progresivizmus,“ povedal Hajko.

Hlas vidí jednu zhodu, SNS je proti

Sami však na rokovací stôl tieto zástupné témy, vrátane kultúrno-etických a hodnotových otázok, dávajú. Hajko neskrýva, že zároveň ide o oblasti, ktoré sú pre nich prioritou a ak sa s KDH chce niekto rozprávať, vrátane koalície, sú na stole. Prekvapivo však rokovania s koalíciou nevidí ružovo. „So stranami, ktoré presadili takú spackanú novelu Trestného zákona a doplácajú na to konkrétni ľudia alebo strana, ktorá privatizuje RTVS, alebo strana, ktorá podporuje revanš v polícii, nevidím zatiaľ ako reálne rokovať o zmene ústavy,“ priznáva poslanec.

KDH však zdôraznilo, že zhodu hľadať budú a nejde im o politikárčenie ani o pomoc pri stavaní ústavnej hrádze proti progresivizmu. „Naše sľuby voličom chceme splniť. Takže nie sú reakciou, ale našou akciou,“ dodáva hnutie. Iniciatíva však prišla pár dní potom, čo o stavaní hrádze a hľadaní potenciálnych partnerov hovoril premiér Fico. Čo sa týka Smeru a Hlasu, zatiaľ je otázne, ako sa strany zachovajú. Smer na otázky Pravdy nereagoval. Čo sa týka SNS, tí hovoria jasné nie, keďže KDH nie je súčasťou koalície. „Koaličná zmluva jasne zakazuje podporu opozičných zákonov,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. V minulosti však minister životného prostredia a nominant SNS Tomáš Taraba s KDH spolupracoval na zákone o odstrele medveďov, ktorí vláda schválila.

Podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas) pre Pravdu uviedol, že nič konkrétne zatiaľ na stole nie je. „Zatiaľ sme sa zhodli, že si vieme si predstaviť diskusiu o zmene volebného zákona, ktorý je ukotvený v ústave, takže bude si to vyžadovať ústavnú väčšinu. Tu máme s KDH rovnakú pozíciu, že moc a voľba občana by sa mala dostať bližšie k nemu prostredníctvom voľby regionálnych zástupcov. Či už je to na úrovni krajov, alebo okresov, ale to už je otázka ďalších rokovaní. Za zmenu volebného zákona je rovnako Hlas ako aj KDH,“ dodal.

Potrebná je zmena ústavy, ktorá by tie ďalšie sťažila

Pravda sa venovala piatim z ôsmich priorít. Čo sa týka zmeny volebného systému, pri ňom existuje najväčšia pravdepodobnosť, že sa nájde zhoda, aj keď SNS takúto zmenu odmieta. Na margo rozšírenia Generálnej prokuratúry SR (GP SR) o osobitné oddelenia na boj proti terorizmu a korupcii GP SR uviedlo, že v súčasnosti sú tieto otázky predčasné. „K prípadnému návrhu by sa generálna prokuratúra vyjadrila v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ reagovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová. Ministerstvo vnútra na otázky Pravdy, či by sa podobné oddiely mali zakotviť v ústave, prípadne či by minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podobný návrh podporil, nereagovalo. Ústavná poistka proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania (SLK) by zrejme neprešla cez koalíciu, ktorá využíva SLK vo väčšine prípadov.

„Jedinú zmenu, ktorú ústava nevyhnutne potrebuje, a v tom sa asi zhodnem s podstatnou časťou kolegov, je zmena, ktorá by jej ďalšie zmeny spravila náročnejšími (napr. aj prostredníctvom schvaľovania ústavných zmien v referende). Problémom slovenskej ústavy totiž nie je to, že by niečo, čo obsahovať má, neobsahovala, ale to, že sa nectí, obchádza a často, neraz aj účelovo, mení,“ reagoval pre Pravdu zástupca vedúceho Katedry ústavného práva a ústavný právnik Marek Domin.

Berúc do úvahy prax z posledných rokov je podľa Domina na mieste uvažovať nad doplnením ústavy o zákaz schvaľovania jej zmien prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. „Napríklad určením neskrátiteľných lehôt pre jednotlivé etapy legislatívneho procesu. Ostatné návrhy prezentované politickou stranou KDH nepovažujem za také, ktoré by bolo v súčasnosti potrebné do ústavy zakotviť,“ uviedol ústavný právnik.

„Jednak ide o to, že Ústava by mala odrážať hodnoty spoločnosti ako takej a pri niektorých návrhoch cítiť isté ideologické ‚podfarbenieʻ, ktoré by nemuselo byť akceptované podstatnou časťou spoločnosti. Druhým dôvodom je to, že ústava hodnoty ako sloboda svedomia či ľudská dôstojnosť (aplikovateľná aj na problematiku tzv. surogátneho materstva) už chráni,“ dodal s tým, že keďže zatiaľ ide len o tézy a nie konkrétne návrhy, ich hodnotenie je nateraz náročné.

Záhumenský: Poznám prípady, kedy lekár vďaka výhrade pacientku poškodil

Prvá a tretia priorita hovoria o posilnení slobody svedomia vrátane výhrady vo svedomí a zákaze tzv. prenájmu materníc. Aj keď ústava (čl. 24) aj právny poriadok garantujú slobodu myslenia a svedomia a rovnako aj výhradu vo svedomí, KDH považuje za potrebné „bezpečnejšie“ ukotviť toto základné právo aj pre jednotlivé povolania. Výhradu vo svedomí upravuje Etický kódex zdravotného pracovníka, ktorý je súčasťou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o zdravotnej starostlivosti a je zakotvená aj vo Vatikánskej zmluve z roku 2002. Konferencia biskupov Slovenska na otázky zatiaľ nereagovala.

Čo sa týka zdravotníckych pracovníkov, výhrada vo svedomí sa často rieši najmä pri otázke potratov. V minulosti viaceré nemocnice na Slovensku odmietli vykonať potraty, resp. ich vykonávali len za istých podmienok a niekde zasiahli do potratov cirkvi. V žiadnej právnej norme sa však nepíše, že by si výhradu vo svedomí mohli uplatňovať celé zdravotnícke zariadenia, vždy sa hovorí len o jednotlivcoch.

„Výhrada svedomia z môjho pohľadu je ideálne uplatnená tak, že lekár, ktorému by bránilo svedomie poskytovať iným ľuďom medicínu lege artis v plnom rozsahu, si nájde taký medicínsky odbor, kde nebude musieť robiť kompromisy alebo nebude poškodzovať pacientov a pacientky,“ uviedol pre Pravdu prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v ružinovskej nemocnici Jozef Záhumenský. „Okrem liečby pomocou hormonálnej antikoncepcie ide napríklad aj o odporúčanie a prevádzanie sterilizácie počas opakovaných cisárskych rezov alebo o jednoznačné a pravdivé informovanie o prognóze zárodku a plodu pri genetickom alebo inom postihnutí, tak aby sa žena slobodne mohla rozhodnúť o ďalšom osude gravidity,“ uviedol.

Z medicínskeho hľadiska môže podľa Záhumenského viesť výhrada vo svedomí k nepodaniu najlepšej možnej liečby na niektoré ochorenia. „Napríklad pri bolestivej menštruácii, endometrióze, poruchách menštruačného cyklu alebo cystách na vaječníku sa odporúčajú ako medikamenty prvej voľby lieky používané aj ako hormonálna antikoncepcia. Poznám prípady, kedy lekár vďaka svojej výhrade túto liečbu neodporučil a nepodal, čím konal v rozpore s medicínskym poznaním a pacientku poškodil,“ ozrejmil prednosta.

KDH chce zakročiť aj v prípade surogátneho, teda náhradného materstva. To aktuálne nie je regulované osobitným právnym predpisom, no nepriamo ho zakazuje zákon o rodine, ktorý hovorí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, no akékoľvek dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné. „Vzhľadom na pokusy obhádzať slovenskú právnu úpravu je potrebné prijatie potrebných právnych predpisov,“ hovorí KDH.

Surogátne materstvo je však v niektorých prípadoch jedinou možnosťou mať vlastné dieťa, predovšetkým u žien s nevyvinutou maternicou alebo u žien, ktoré o ňu prišli. „Kým sa neujmú možnosti transplantácie maternice, tieto ženy budú môcť mať vlastné deti iba pomocou náhradného materstva. Dalo by sa zákonom upraviť, aby sa nejednalo o komerčné aktivity,“ hovorí Záhumenský s tým, že náhradnou matkou by mohla byť príbuzná či iná známa.

Išlo o novelu školského zákona, ktorou navrhujú zaviesť povinnosť pre školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania. Zákon niekoľkokrát odložili, najnovšie až na septembrovú schôdzu. Ak by zmenu schválili, školy by boli povinné pred realizáciou výchovy vyžiadať si súhlas rodiča, ktorého by museli podrobne informovať o metodike, obsahu a cieľoch, ako aj o zozname edukačných publikácií, ktoré by boli použité.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) uviedol, že keďže konkrétny návrh nepozná, nebude ho komentovať. „Vo všeobecnosti však platí, že kvalitu a obsah vzdelávania majú garantovať odborníci. Výsledok ich práce sa odráža v štátnom vzdelávacom programe, aktuálny schválila predchádzajúca vláda minulý rok. Politizáciu obsahu vzdelávania považujem za škodlivý prístup,“ reagoval pre Pravdu. Skutočným problémom vzdelávacieho systému sú podľa ministra školstva nedostatočné výsledky. „Podľa porovnaní PISA sú slovenské deti menej literárne či matematicky gramotné, ako rovesníci v iných štátoch. Majú slabšie rozvinuté kreatívne myslenie. Toto sú priority, ktorým sa rezort školstva venuje. A odmietam sa zaoberať kultúrno-etickými vojnami, pri ktorých neexistuje záujem hľadať odborné riešenie, rozdeľujú spoločnosť a odvádzajú pozornosť od toho, čo je dôležité,“ povedal.

Pripomína, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vytvorí priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy vrátane výchovy k rodičovstvu, ako aj tém, ktoré nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. „Na takomto riešení ministerstvo pracuje, s dôrazom na slová „odbornosť“ a „dohoda“. Ad hoc zákazy a regulácie, ktoré sú v praxi nevynútiteľné, povedú akurát k tomu, že namiesto riešení skutočných problémov, sa budú viesť nové ideologické a politické spory. Toto slovenské školstvo naozaj nepotrebuje,“ dodal Drucker.

Za štyri roky chcú rýchle výhry

Čo sa týka strážcu verejných financií, KDH navrhuje v ústave zakotviť jasné miesto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pri spravovaní verejných financií. Druhou ekonomickou témou v prioritách KDH je sloboda a podpora podnikania. „Keďže ide o politickú iniciatívu, MF SR by v tejto fáze nerado komentovalo dané návrhy,“ reagoval rezort financií. Hodnotenia RRZ, ale napríklad aj Európskej komisie (EK) či Európskej centrálnej banky (ECB) a napokon aj vlády SR konštatujú, že aktuálny vývoj verejných financií je neudržateľný a je nutné čo najskôr pristúpiť k ich ozdraveniu.

Predseda RRZ Ján Tóth pripomína, že jedným z nástrojov pre ozdravenie verejných financií bolo aj zavedenie výdavkových limitov, ktoré však boli tento rok zrušené, hoci prijaté ústavnou väčšinou. „Ich funkciu má prebrať nový koncept, ktorý bude vychádzať už len z tzv. európskych výdavkových limitov. RRZ vzniesla k tejto novelizácii viacero zásadných pripomienok, keďže túto zmenu vníma ako oslabenie dovtedajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií,“ uviedol Tóth.

Čo sa týka ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda tzv. dlhovej brzdy, ktorá zakotvuje aj fungovanie RRZ, zmena bola pripravená už v roku 2020. „Tá sa však po viacerých odkladoch napokon pre politické nezhody, ktoré nesúviseli s jej obsahom, nedostala do NR SR,“ myslí si predseda RRZ. Otváranie zákona o rozpočtovej zodpovednosti či iné ústavné zmeny by však podľa neho mali byť prijaté čo najširším spoločenským konsenzom. „Agenda ozdravovania verejných financií nie je koaličná ani opozičná, ľavicová ani pravicová, je to spoločný záujem celej krajiny,“ dodáva Tóth.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík pre Pravdu uviedol, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa vyznačuje značnou nestabilitou a nepredvídateľnos­ťou. „Medzi kľúčové problémy dlhodobo patria vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, preregulovanosť, časté zmeny predpisov, mnohokrát bez odbornej diskusie a analýz dopadov či nedostatok pracovnej sily a nízka kvalita školstva,“ zhodnotil.

„Podnikatelia sú vo verejnosti vnímaní často negatívne a nie ako tí, čo tvoria hodnoty a prinášajú inovácie. Či vyriešeniu týchto problémov pomôže zmena ústavy, je z nášho pohľadu otázne. Ústava je základný prepis, ktorý má byť jednoduchý, zrozumiteľný a nadčasový a jej akékoľvek zmeny by mali byť predmetom dôkladnej odbornej diskusie,“ hovorí Solík s tým, že dôležité nie je len to, ako je predpis či zákon napísaný, ale najmä jeho aplikácia do praxe.

V súčasnosti by podnikateľom podľa Solíka zásadne pomohlo už len to, ak by sa dôsledne dodržiaval platný regulačný rámec. „Ak by politici nehľadali vždy, keď sa im to hodí, spôsob, ako obísť zákon o tvorbe právnych predpisov, neschvaľovali by zmeny v zákonoch bez analýz dopadov a nerozhodovali by bez zohľadnenia faktov a dát,“ dodal. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana pripomína, že každý zákon musia schváliť poslanci, ktorých poslaním je uspokojiť svojich voličov a rozšíriť ich rady.

„To dosahujú rôznymi spôsobmi, najobľúbenejší je rozdávanie peniaze daňových poplatníkov. Z toho vyplýva, že poslanci odmietajú zákony, ktoré by obmedzovali ich schopnosť predkladať alebo hlasovať o týchto politikách. Aj preto veľkú šancu tomuto návrhu nedávam. Svojim spôsobom je zázrakom, že tzv. zákon o dlhovej brzde má ústavný charakter. To, že vláda v ňom ignoruje výdavkové limity a snaží sa obchádzať alebo ignorovať uvedené ustanovenia naznačuje, že súčasný parlament rozpočtové obmedzenia veľmi neakceptuje,“ hovorí Ďurana.

Otázkou podľa analytika je, ako by mohli byť odporúčania vlády vymáhateľné. „Bol by odvolaný minister? Museli by poslanci hlasovať v rozpore s ich preferenciami?“ pýta sa. Na margo RRZ Ďurana pripomína, že nemá politickú zodpovednosť, hoci jej práca je do veľkej miery technokratická, v istých momentoch sa dostáva na tenkú hranu. K doterajšej práci rady výhrady nemá, no jej vedenie sa ešte môže zmeniť.

„Nominácie do RRZ môžu ovplyvniť do istej miery jej hodnotenia. Vyššia váha jej odporúčaní z titulu ústavnej garancie by tak dali aj priestor návrhom, ktoré sa nám nemusia pozdávať,“ skonštatoval analytik. Čo sa týka postavenia podnikateľského sektora, to sa podľa Ďuranu zákonom zmeniť nedá. „Vnímanie podnikateľov je kultúrna hodnota, ktorá sa v spoločnosti mení dlhodobo. Vláda k tomu môže prispieť svojou rétorikou a hlavne prístupom k zdaneniu a regulácii podnikateľov. Je nepochybné, že práve aktivita podnikateľov a investorov rozhoduje o budúcej ekonomickej úspešnosti krajiny,“ hovorí analytik INESS.

Kruh sa však znova uzatvára pri poslancoch. „Ich veľmi krátky štvorročný horizont myslenia prirodzene vedie k hľadaniu rýchlych výhier, v podobe vyššieho zdanenia, na úkor dlhodobých výnosov – ekonomického rastu,“ hovorí Ďurana. Otvorenie diskusie vníma, no je to beh na dlhú trať. „Pozitívny obraz a význam podnikateľov treba zahrnúť aj do vzdelávania. Prvoradou pomocou by bola predvídateľnosť podnikateľskej legislatívy a nezvyšovanie daňového zaťaženia. Obávam sa, že súčasný parlament ale pôjde skôr opačným smerom,“ dodal.

Opozícia varuje pred vábením Fica

Ostatné opozičné strany však KDH varujú. „KDH si musí vybrať, či si na presadenie svojej agendy zvolí cestu kolaborácie s vládou Roberta Fica, ktorá ničí právny štát, slobodu médií a slúži iba sebe a nie ľuďom, alebo si vyberie cestu svedomia a principiálnej politiky,“ reagoval líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. „Akékoľvek snahy meniť ústavu s Robertom Ficom či Andrejom Dankom idú presne opačným smerom a principiálne ich odmietame,“ dodal.

Predseda SaS Branislav Gröhling na margo priorít uviedol, že iniciatíve nerozumie. Obáva sa, čo s touto „tichou spoluprácou“ príde. „Momentálne mi príde, že KDH naskakuje na vábenie Roberta Fica. Povedzte mi, ktorá z týchto tém pomôže kvalite života občanov tejto krajiny? Nevytvárajme tu z ústavy pomníček, kde si musíte niečo napísať, aby to tu bolo naveky, lebo to nikomu nepomôže,“ uviedol. Hnutie Slovensko považuje snahu KDH rokovať o zmene ústavy s koalíciou za zahrávanie sa s budúcnosťou demokratického Slovenska.

„Vláda organizovaného zločinu sľúbi a urobí čokoľvek, aby našla v opozícii kolaborantov ochotných zmeniť volebný systém tak, aby im zmena priniesla dodatočných pár hlasov potrebných pre dlhodobé zabetónovanie sa pri moci,“ uviedlo hnutie. „Veríme, že v KDH sa nenechajú sa zneužiť na pomoc mafii. Konkrétne legislatívne návrhy z hnutia KDH neboli predložené,“ uviedlo hnutie s tým, že šesť z ôsmich priorít sú zároveň dlhodobými prioritami hnutia Slovensko. „Podpora navrhovaných zmien, na ktorých sa vieme zhodnúť, je možná len vo vláde bez Smeru, Hlasu a SNS,“ hovorí hnutie s tým, že o ich prioritách doteraz nerokovalo.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk