Je pre mňa nevysvetliteľné, že v najdlhšie trvajúcej a najsilnejšej demokracii na svete dve skúsené strany – Demokrati a Republikáni – posielajú do súboja o post prezidenta mužov vo veľmi pokročilom veku.

A to v čase mimoriadne turbulentného až dramatického vnútropolitického vývoja v USA a zároveň zásadného geopolitického zlomu a formovania nového svetového poriadku pod tlakom autoritárskych mocností – Číny a Ruska.

Situácia podobná ako v Sovietskom zväze

Fakt, že o moc v najsilnejšej krajine sveta bojujú 81-ročný Joe Biden a 78-ročný Donald Trump príslušníkom mojej generácie nevdojak pripomína situáciu vo voľakedajšej superveľmoci – Sovietskom zväze – na začiatku 80-tych rokov.

Na poste generálneho tajomníka ÚV KSSZ vtedy 76-ročného Leonida Brežneva vystriedal v novembri roku 1982 Jurij Andropov. Po jeho odchode v 70-tom roku života nastúpil vo februári 1984 Konstantin Černenko, ktorý odišiel zo sveta ako 74-ročný 10. marca 1985.

Až po nich dostal príležitosť riešiť hlboké a prezreté problémy sovietskeho impéria 54-ročný Michail Gorbačov, ktorý sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSSZ a najmocnejším mužom ZSSR 11. marca 1985. A tak to aj dopadlo – sovietske impérium sa rozpadlo koncom 80. rokov a Sovietsky zväz sa rozpustil začiatkom 90. rokov minulého storočia.

Martýrium človeka

Čierna labuť v podobe neúspešného atentátu na republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa v očiach jeho potenciálnych voličov odsunula do úzadia jeho vek, narcizmus, hrubosť, to, že bol odsúdený za trestné činy, že ako obchodník podvádzal, že konšpiroval.

Problémom pre nich definitívne prestali byť Trumpove násilné a vulgárne vyjadrenia, nevypočítateľnosť, nezodpovednosť, radikalizmus a podpora politickému násiliu po prehraných prezidentských voľbách, ktoré vyústilo do útoku na Kapitol 6. januára 2021.

Do popredia sa dostalo martýrium človeka, ktorý len tesne unikol smrti. Jeho zaťatá päsť bojovníka so zakrvaveným uchom pod americkou zástavou odsunula nabok pochybnosti o Trumpovej schopnosti efektívnej viesť USA.

Spochybňovanie Bidenovej spôsobilosti

Navyše za kandidáta na viceprezidenta menoval politika o polovicu mladšieho, ako je on – 39-ročného J. D. Vancea, ktorý reprezentuje výraznú generačnú zmenu a možnú dynamickú kontinuitu po ukončení Trumpovho eventuálneho mandátu.

V prípade Joea Bidena sa, naopak, vďaka tejto čiernej labuti znásobili účinky jeho katastrofálneho výkonu v debate s Donaldom Trumpom. V dôsledku mobilizácie republikánskych voličov na vlne Trumpovho martýria sa roztrhlo v kruhoch Demokratickej strany aj v médiách vrece so spochybňovaním nielen jeho spôsobilosti poraziť republikánskeho konkurenta, ale aj efektívne zastávať náročný prezidentský úrad v ďalšom funkčnom období.

Naplno sa rozvinula nielen politická a osobná dráma úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena, ale aj dráma Demokratickej strany. Tvárou v tvár nebezpečenstvu, ktoré podľa nej samej predstavuje pre USA, svet a demokraciu obsah a štýl politiky zosobnený Donaldom Trumpom, je strana rozpoltená a zneistená.

Biden naštartoval dôležité zmeny

Nejde už len o výsledok prezidentského súboja, ale aj o jej zastúpenie v Snemovni reprezentantov a v Senáte Kongresu USA. Prehra na všetkých troch frontoch by znamenala, že Trumpova politika s autoritárskymi sklonmi a zahraničnopolitickým voluntarizmom by nemala potrebné brzdy a protiváhy v Kongrese.

Joe Biden je mimoradne skúsený a v mnohom zaslúžilý politik. Bol dvakrát Obamovým viceprezidentom a pred štyrmi rokmi zosadil z prezidentského úradu Donalda Trumpa. Jeho prezidentský výkon v čase ťažkých multikríz v USA i vo svete vôbec nebol zlý.

Naopak, naštartoval dôležité zmeny, urobil strategické rozhodnutia týkajúce sa konkurencieschopnosti americkej ekonomiky, pomohol zdržať jednotu NATO a spoluprácu EÚ a USA po ruskej agresii proti Ukrajine.

Zapíše sa do histórie negatívne?

Napriek tomu sa môže do histórie zapísať negatívne. Precenil svoju schopnosť efektívne odolávať rétoricky silnému a bezohľadnému populistovi Trumpovi. Miesto toho, aby sám včas avizoval potrebu generačnej výmeny a pripravy dôstojného a silného kandidáta do súboja s črtajúcim sa republikánskym kandidátom, spoľahol sa na majestát prezidentského úradu ako svoju hlavnú zbraň.

Po potupnej porážke v prvej debate – potupnej preto, že Trump vôbec nezažiaril obsahom svojich výpovedí, len dokázal svojou sviežosťou a agresivitou prevalcovať nezrozumiteľne sa vyjadrujuceho a dezorientovane pôsobiaceho súpera – sa Biden dostal navyše pod tlak emocionálneho Trumpovho vzostupu. A tomu sa nedá čeliť zopakovaním takého výkonu, aký predviedol v prvej debate s Trumpom.

Biden by sa bol ponukou a prípravou schopného a generačne nového protikandidáta pozitívne zapísal do dejín. Takto sa na všetko dobré, čo urobil v politike, môže zabudnúť. Pravdepodobné je, že pamäti histórie ostane len obraz unaveného, zmäteného a dezorientovaného starého muža, ktorý nebol schopný odolávať agresívnym verbálnym atakom republikánskeho protivníka.

Chod dejín sa môže otočiť

Nechajme bokom dramatickú vnútornú debatu v Demokratickej strane na tému, ako dôstojne primäť Joea Bidena, aby odstúpil, a koho nominovať miesto neho, aby mal šancu zvíťaziť a pomôcť demokratickým kandidátom do Kongresu, aby získali väčšinu aspoň v jednej komore. Zdá sa, že vývoj speje k tomu, že Joe Biden napokon odstúpi.

To podstatné je poznanie, že chod amerických, ale aj európskych a svetových dejín sa môže zásadne otočiť aj na neschopnosti jednotlivca triezvo vyhodnotiť svoje vlastné sily, na tom, že manželka a najbližšia rodina mu dodávajú falošnú sebadôveru, že najbližší spolupracovníci ho udržiavajú v informačnej bubline potvrdzujúcej jeho predstavu o sebe a svojej politickej sile, o historickom poslaní druhýkrát poraziť Donalda Trumpa. Je to na jednej strane ľudské, na druhej strane je to politická chyba.

Ale dejinný zvrat môže byť postavený aj na tom, že vo veľkej strane s obrovskými skúsenosťami z politických zápasov zlyhajú vnútorné demokratické rozhodovacie mechanizmy, prevládne lojalita k úradujúcemu prezidentovi a jeho spôsobilosti zohnať zdroje na financovanie kampane nad triezvym vyhodnotením politickej reality.

Povestná čierna labuť meniaca beh dejín môže teda mať aj takúto intímne osobnostnú a rodinnú či stranícko-kolegiálnu podobu. Nemusí byť taká brizantná, ako neúspešný atentát na kandidáta na prezidenta, ale môže zafungovať.

Zdroj: https://sita.sk