Katastrofa na obzore alebo len planý poplach? Vláda údajne uvažuje o novej dani z bežných platieb kartou, prevodov na účet či z výberov peňazí z bankomatu. Dôvodom je potreba naplniť vyprázdnenú štátnu kasu. Opatrenie by sa dotklo úplne každého občana a doplatili by naň aj firmy. Opozícia sa búri a hovorí o nehoráznom návrhu. Čo hovorí minister financií Ladislav Kamenický (53) a ako reagujú odborníci?

Informáciu o možnej novej dani priniesol Denník E. Potvrdili mu to dva zdroje. Podľa nich rezort financií zvažuje podľa vzoru Maďarska novú daň na bezhotovostné transakcie, ktorá môže byť súčasťou 1,4-miliardového konsolidačného balíčka. Zdaňovať by sa mali aj bežné prevody z účtu na účet, posielanie výplaty, platenie faktúr, platby kartou aj výbery z bankomatov.

Kto klame?

Opozičná SaS okamžite reaguje. „Predstavte si, že štát s ministrom Kamenickým sa rozhodli, že keď vám príde čistá mzda od vášho zamestnávateľa do banky, tak štát zamestnávateľovi strhne ešte nejaké percento len pre to, že vám ju nedal v hotovosti, ale poslal vám ju na účet. Fico s Kamenickým plánujú zdaniť vašu výplatu!“ uviedol predseda strany Branislav Gröhling.

Označil to aj za šikanu podnikateľov. K liberálom sa dostali údaje o plánovaných výnosoch z tejto dane. Štátne inštitúcie by na nej mali zaplatiť okolo 46 miliónov eur, domácnosti 43 miliónov eur a 566 miliónov eur podniky.

Minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že SaS klame. „Chcem vyzvať všetkých šíriteľov ,zaručených‘ informácií, aby s tým prestali a aby si počkali na výsledky koaličnej rady, ktorá rozhodne o konečnej podobe konsolidácie verejných financií,“ napísal na svojom facebookovom profile.

Daň z finančného dýchania

Podľa Martina Vlachynského z INESS je daň z finančných transakcií daňou z finančného dýchania. „Bez ohľadu na možné úvodné výnimky z platenia či stropy, maďarský príklad ukazuje, že nakoniec postihne každého. Na začiatku to budú mzdy a faktúry, milión výnimiek, mesačných limitov na výbery, zbytočná byrokracia. Na konci bude zdanené aj posielanie vreckového deťom, podpora starých rodičov či charitatívne zbierky na choré deti. Politici chcú čoraz viac peňazí,“ reagoval a doplnil, že to je práve dôvod, prečo takúto daň politici, resp. štátne daňové systémy milujú.

Volič ju poriadne nevidí a dá sa na nej vybrať obrovský balík peňazí. V konečnom dôsledku ju zaplatia spotrebitelia a domácnosti. „Daň z transakcií je proinflačné opatrenie, ktoré zdražie nákupy a zníži reálnu hodnotu miezd,“ zdôraznil analytik. Doplnil, že posledný, ale nie nevýznamný aspekt tejto dane je sledovací. Štát vďaka nej bude môcť vedieť, koľkokrát si ľudia vyberajú z automatu, aké finančné transakcie si medzi sebou posielajú a podobne. Od dostupnosti informácií po zneužitie je potom už krátka cesta.Na konsolidáciu sa skladáme všetci

Petra Podhorcová, Republiková únia zamestnávateľov

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov opakovane upozorňujú, že zavádzanie nových selektívnych daní a odvodov nie je udržateľný spôsob, ako naplniť štátnu kasu. Práve naopak, škodí celej krajine. Zásadne negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie a jednotlivé podniky, no zároveň aj bežných občanov, ktorí na „konsolidačné opatrenia“ v praxi doplácajú najviac, a to v podobe zvýšených cien tovarov a služieb. Na „konsolidáciu“ sa tak prakticky skladáme všetci okrem samotného štátu. RÚZ v tomto smere opakovane vyzýva vládu, aby realizovala opatrenia nielen na príjmovej strane rozpočtu, ale najmä na tej výdavkovej. Pretože o tom je skutočná konsolidácia verejných financií.

Maďarsko dane postupne zvyšovalo

Najhoršou vlastnosťou tejto dane je podľa analytika Martina Vlachynského kombinácia nízkej sadzby a obrovského vymeriavacieho základu. To vytvára neustálu chuť politikov postupne zvyšovať sadzbu, tak ako to vidíme na príklade Maďarska. To najskôr zaviedlo daň 0,3 %, potom rozšírilo jej záber a nakoniec zvýšilo aj samotnú sadzbu na 0,45 %, na výbery z bankomatu dokonca 0,9 %! Mohlo by sa zdať, že nárast z 0,3 na 0,45 % je „nič“ a pritom rodine zoberie z peňaženky aj desiatky eur mesačne.

Zdroj: cas.sk