Od atentátu ubehli dva mesiace a po zmieri medzi vládou a opozíciou nie je ani chýru ani slychu. Napriek spoločnej výzve bývalej hlavy štátu Zuzany Čaputovej a súčasného prezidenta Peter Pellegrini si lídri koaličných a opozičných strán nesadli za okrúhly stôl a zrejme si ani tak skoro nesadnú. Atentát zamával nielen vzťahmi medzi politikmi, ale aj ich preferenciami. Smer síce zaznamenal rast, no dosahuje podobný výsledok ako v predčasných voľbách, čo sa o SNS povedať nedá. Strana Andreja Danka sa preferenčne prepadla. Hlas sa nachádza niekde v medzipriestore – voličov mu berie Smer, ale aj Progresívne Slovensko (PS), ktoré sa plne chopilo líderstva v opozícii.

Nad päť percent občas vyskočí aj Maďarská aliancia, no podľa dát by sa aktuálne do parlamentu stabilne dostalo šesť strán – Smer, PS, SaS, KDH, Hlas a miesto SNS by prevzala Republika.

Okrúhly stôl sa nekoná

Na vývoj preferencií mal od volieb jednoznačne najväčší vplyv atentát na premiéra Roberta Fica (Smer) z 15. mája. Aj keď prezidenti, ale aj väčšina lídrov strán volala po zmieri a bola ochotná sadnúť si za jeden stôl, dva mesiace „po“ sa situácia zmenila. Dôvodom, prečo sa na stretnutie lídrov čakalo, bol samotný Fico. SNS, ale ani Smer nevideli zmysel rokovať bez neho, aj keď minister obrany Robert Kaliňák (Smer) po zmierení volal.

Do prvého prejavu premiéra po atentáte vkladali mnohí, vrátane opozície, veľké nádeje. Miesto toho, aby situáciu upokojil a ukázal sa ako štátnik, obviňoval opozíciu a médiá. Neskôr hovoril o budovaní obrovskej hrádze proti liberalizmu a progresivizmu, čo situáciu takisto vyhrotilo. Po takmer šesťdesiatich dňoch má z koalície o okrúhly stôl záujem len Hlas. Zmysel v tom nevidí Smer, aj keď v strane nemajú jednotný názor, a ani SNS.

Fico však sám seba za prekážku zmierenia nepovažuje. Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi vládou a predsedom vlády. „Medzi niektorými členmi vlády existovali po atentáte pokusy o zmiernení napätia aspoň hovoriť, vyjadriť ospravedlnenie, ale prišlo prvé video premiéra tesne pred eurovoľbami a bolo hneď jasné, že nemá záujem meniť niečo na spôsobe, ako komunikovať so svojimi voličmi,“ uviedol.

„Napriek tomu, že spočiatku vláda (a Smer) hovorila o zmieri, že ono zmierenie bolo agendou Roberta Kaliňáka, nič z toho nakoniec nebolo,“ skonštatoval politológ z Univerzity sv. Cyrila v Trnave Jozef Lenč. Vláda tak pokračuje v zabehnutom tempe a po schválení lex atentátu a doživotnej renty pre Fica, po zrušení RTVS a ďalších avizovaných zmenách ide za svojím cieľom ešte agresívnejšie. Podľa Štefančíka aj Ficova rétorika v ďalších videách naznačuje, že bude agresívnejší, než doteraz. „Zmeny, ktoré presadila vládna koalícia po atentáte, boli ukážkou politického zneužitia atentátu a rétorika, ktorú voči opozícii, médiám a názorovým oponentom zvolili po atentáte v Smere (najskôr Blaha, Gašpar a dnes Fico) a v SNS je náznakom toho, že „vládny valec“ sa len tak nezastaví,“ uviedol Lenč.

Rastúci Smer a Hlas v medzipriestore

Dáta z prieskumov viacerých agentúr jasne naznačujú, že Smer začal naberať preferenčné na sile. „Pri dopadoch atentátu na Roberta Fica sa pri preferenciách strán dáva zmysle pozerať hlavne na Smer. Práve v období počas atentátu podpora Smeru stúpla nad úroveň 25 percent, na ktorej sa udržiava stabilne doteraz. Je teda pravdepodobné, že Smeru sa tento nárast podaril aj vďaka atentátu a neskoršiemu využitie tejto témy v kampani do eurovolieb,“ uviedol pre Pravdu sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

Zároveň však atentát nepriniesol pre Smer až taký mobilizačný efekt, aby v eurovoľbách dokázali vyhrať, a to napriek tomu, že má najväčší potenciálny elektorát zo všetkých strán. „Strany Smer, Hlas, SNS a hnutie Republika sa dlhodobo nachádzajú v spoločnom klastri, teda vo veľkej miere v rôznych kombináciách zdieľajú ten istý elektorát,“ hovorí sociológ. Ak sa podľa politológa Lenča pozrieme na preferencie Smeru z dlhodobého hľadiska, tak výrazne neposilnili.

„Rast Smeru bude možný len v prípade, že sa mu podarí nájsť tému, ktorá zaujme nerozhodnutých voličov, resp. tému, v ktorej sa mu podarí ubrať z podpory Hlasu,“ uviedol. Práve Hlas sa nachádza v akomsi medzipriestore – po odchode Pellegriniho do prezidentského paláca čelí mnohým skúškam vrátane neustáleho sporu so SNS a zmeny vedenia strany, do čela ktorého sa postavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Ten svojou ráznejšou a agresívnejšou rétorikou viac zapadá do hodnotového sveta Smeru, než Pellegrini. Pokles podpory bol viditeľný aj v eurovoľbách, čo si Šutaj Eštok vysvetľoval atentátom. „Vieme, že aj mnohí naši voliči sa rozhodli vyjadriť spolupatričnosť aj k predsedovi vlády SR, to sa prirodzene odzrkadlilo aj v hlasovaní v eurovoľbách,“ hovoril.

„Hlavným dôvodom poklesu Hlasu aktuálne nie sú dôsledky atentátu, ale najmä odchod Petra Pellegriniho z aktívnych štruktúr strany, keďže najmä on bol dôvodom pre voľbu tejto strany pre významnú časť elektorátu,“ konštatuje Pudmarčík a pripomína, že Hlas má napriek tomu z hľadiska dát vysoký volebný potenciál a zvažuje ich veľká časť populácie.

„Dokonca viac ľudí, ako zvažuje voľbu Progresívneho Slovenska a takmer toľko, ako zvažuje Smer. Reálne však podpora Hlasu klesá, čo potvrdili ej eurovoľby. Dôvodom je, že strana Hlas sa čoraz častejšie stáva pre voličov a voličky stranou druhej voľby a má nízke jadro – čiže ľudí, ktorí sú presvedčení ísť voliť a voliť práve túto stranu,“ hovorí sociológ. Preferencie druhej najsilnejšej koaličnej strany sa pohybujú na úrovni 13 až 15 percent.

Hlas stráca voličov najmä na úkor Smeru. „No časť tých, ktorí v posledných parlamentných voľbách volili Hlas, aktuálne podporujú Progresívne Slovensko,“ uviedol Pudmarčík. Politológ Lenč by v prípade Hlasu nepreceňoval výsledok eurovolieb, ktoré neboli pre Hlas prioritou. „Voliči budú k Smeru odchádzať aj naďalej, ak Hlas po zmene vedenia nezíska pre voličov uveriteľnú identitu a v koalícii bude naďalej len za „fackovacieho panáka“ a bude sa podriaďovať záujmom Smeru a SNS,“ uviedol Lenč. „Vyzerá to tak, že voliči Hlasu a Smeru sa prelievajú z jedného tábora do druhého. Po odchode Pellegriniho do prezidentského paláca je logické, že posilňuje Smer a je možné, že to bude pokračovať,“ myslí si.

Hlasu podľa Štefančíka chýba niečo, čo by ho odlišovalo od Smeru. „Hlasu chýba vlastná identita, jedinečný program a noví lídri. Ministerka Dolinková dieru do sveta neurobila, ide skôr o nepodarený marketingový ťah. Nový predseda Šutaj Eštok akoby vypadol z brožúrky o správnom členovi Smeru a iných ministrov za stranu Hlas je vidieť a počuť málo,“ hovorí politológ. Na voliča podľa neho neurobí dojem ani to, keď si v Hlase nechajú skákať po hlave od Danka.

SNS mimo a Republika na vzostupe

Najväčší prepadák od volieb zaznamenala práve najmenšia koaličná strana SNS. Danko má síce najmenej poslancov aj ministrov, no je ho počuť najviac a dokáže si v koalícii presadiť svoje. Oveľa viac, než to dokáže Hlas a to aj preto, že má k Smeru a Ficovi oveľa bližšie. V koalícii to je možno výhoda, no u voličov nie. „Voliči a voličky SNS sa od volieb v septembri 2023 presunuli predovšetkým k Smeru a Republike. Môže to byť spojené s tým, že témy a osobnosti, ktoré SNS pred jesennými voľbami prinášala, boli efektívne a uveriteľné z pozície mimoparlamentnej opozície a antisystémového hráča,“ uviedol Pudmarčík.

SNS si tak nevie udržať, ale ani získavať voličskú podporu. „SNS od vstupu do koalície (najmä vo vyjadreniach Andreja Danka) pôsobí ako subjekt, ktorého jedinou agendou je slúžiť Robertovi Ficovi, a súčasne ako strana, ktorej reprezentanti sú predmetom výsmechu väčšiny spoločnosti,“ hovorí Lenč. SNS v posledných prieskumoch agentúr Ipsos a Focus nedosiahla päťpercentnú hranicu, výnimkou bola agentúra AKO a Sanep, ktoré jej odmerali rovných päť percent.

Zároveň majú v segmente tzv. národno-vlasteneckých síl najväčšiu konkurenciu. „Či už ide o Smer, alebo ambicióznu a v kontexte volieb do EP úspešnú a uveriteľnú Republiku. Podpora SNS by sa mohla zvýšiť, ak by strana zmenila identitu a najmä predsedu,“ myslí si Lenč. Podľa Štefančíka je aktuálne potenciál SNS skutočne malý a odráža ho výsledok z eurovolieb. „Nebyť vo vládnej koalícii, hovorili by sme o bezvýznamnej strane. Takto to však bolo aj niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, len Dankovi sa podaril šikovný ťah a síce osloviť niekoľko youtuberov a ponúknuť im miesta na kandidátke,“ hovorí Štefančík. Na vzostupe je aktuálne práve hnutie Republika. Napriek tomu, že sa do parlamentu nedostali, v eurovoľbách dokázali uspieť a predbehli aj koaličný Hlas.

Podľa Pudmarčíka sa im to podarilo najmä vďaka kombinácii dvoch faktorov. „Prvým je intenzívna kritika EÚ, čo je téma, ktorá je pre voličov a voličky tejto strany autentická a motivujúca. Druhým je nižšia účasť v EP voľbách v porovnaní s parlamentnými voľbami, čo umožňuje uspieť stranám, ktoré dokážu dobre mobilizovať svojou voličské jadro. Republike sa to podarilo a aktuálne sa im darí svoje jadro udržiavať aktivované,“ vysvetľuje sociológ z Ipsosu. Republika má v prieskumoch preferencií okolo šiestich až ôsmich percent.

PS lídrom, KDH nad priepasťou

Na opozičnej strane ostáva lídrom PS, ktoré dokázalo v eurovoľbách vyhrať aj vďaka tomu, že dokázali kampaňou zmobilizovať veľkú časť ľudí, ktorí ich pred voľbami zvažovali. „Svoj potenciál pretavili do reálnej podpory, ktorej momentum zjavne pokračuje a pri ziskoch PS vo volebných modeloch je možné pozorovať mierny kontinuálny nárast,“ ozrejmil Pudmarčík.

Z hľadiska aktuálnych preferencií a aktivít je podľa Lenča PS stranou, ktorú je možné označiť za lídra opozície. „Do veľkej miery jej v tom pomáha fakt, že z nej svojho hlavného politického a ideologického nepriateľa urobil Smer a jeho politickí vazali, čím PS dávajú punc významného politického aktéra. Stelesnenie Zla (motivácia vlastných voličov) a nádeje či Dobra (pre voličov opozície),“ hovorí politológ.

Podľa Štefančíka je pozitívom PS aj to, že nepočuť len predsedu Michala Šimečku, ale aj ďalších politikov. „Nie je to strana jedného predsedu, ako je to napríklad v prípade Slovenska alebo SNS. PS sa darí vysávať menšie pravicové strany, čo jej však v budúcnosti môže urobiť presne taký istý problém ako svojho času Vladimírovi Mečiarovi alebo Robertovi Ficovi. A síce, že môžu vyhrať voľby, ale nebude mať s kým zostaviť vládu,“ hovorí.

Čo sa týka SaS, tá je preferenčne na horskej dráhe, pričom v závislosti od agentúry získava po atentáte od piatich do ôsmich percent. Na zhruba rovnakej úrovni je aj KDH, ktoré to však má zložité. Opozícia jej často vyčíta hlasovanie za koaličné návrhy, pod paľbu kritiky sa dostal aj zákon o medveďoch, na ktorom neskôr spolupracovali s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nom. SNS). Koalícia ich zas zvykne často kritizovať za ich dvojtvárnosť a za farizejov ich označil napríklad minister práce Erik Tomáš.

„Na jednej strane si chce zachovať svoju identitu, čo sa jej v konfrontácii s PS nedarí – stojí si za hodnotami demokracie, no začína sa podobať na PS. Na druhej strane len ťažko môže odolávať „vábeniu“ koalície (Smeru a Hlasu), ktorá im ponúka nie len ekonomické benefity, ale aj presadenie zákonov, ktoré sú súčasťou ich ideovej identity,“ hovorí Lenč. Priepasť medzi hnutím KDH a zvyškom opozície môže vytvoriť aj Fico najmä v súvislosti so stavaním hrádze proti ideológiám, ktoré nie sú blízke ani hnutiu Milana Majerského. „Ak na tom Robert Fico bude pracovať, môže tento cieľ dosiahnuť. Akosi mi v tom poslaneckom klube chýba razantnejšie slovo Františka Mikloška,“ hovorí Štefančík. Aktívni sú podľa neho napríklad Martina Holečková či František Majerský, no strane môže uškodiť vytláčanie Holečkovej z rozhodovacieho centra.

Demokrati zatiaľ rastú, Matovič v izolácii

Jedinou stranou, ktorú tzv. vyčlenili z parlamentného kolektívu je hnutie Slovensko, teda bývalé OĽaNO na čele s Igorom Matovičom. Koalícia to často priamo nepomenuje, no z atentátu viní najmä Slovensko, ktoré podľa nich v roku 2010 prinieslo do politiky protesty pred Bonaparte a vulgárnu komunikáciu. Matovičovo hnutie šlo do volieb ako koalícia spolu so Za ľudí a Kresťanskou úniou. Sedempercentnú hranicu sa im síce podarilo prekročiť, no odvtedy preferenčne klesajú.

Aktuálne sa pohybujú niekde na hranici tri a pol až piatich percent, čo by im ako koalícii, ale postupne už ani ako štandardnej strane nestačilo. „Hnutie Slovensko stojí a padá na Igorovi Matovičovi. Aktuálne stranu podporujú takmer výhradne ľudia, ktorí dôverujú Matovičovi. Naopak, predseda strany má najvyššiu nedôveru zo všetkých meraných osobností z čela slovenských strán, čo predstavuje výraznú prekážku pre príliv nových voličov a voličiek v dohľadnej dobe,“ dodáva sociológ.

Hnutie Slovensko je aktuálne v izolácii, ignoruje ho koalícia a často s nimi nespolupracujú ani lídri opozície. Skončila éra Igora Matoviča? Podľa Lenča to nebude tak skoro. „Danajské dary pôsobenia Matoviča v politike tu, žiaľ, ostanú aj po odchode tejto strany do politického zabudnutia. Mnohé z toho, čo priniesol Matovič do politiky – negatívne emócie, facebookovú politiku, populizmus, konšpirácie a pod. – vrátane „osobností“ v nej ostane aj potom,“ dodal. „Ak by sme chcel prijať výraz éra IM, je dobré, že skončila. Tak, ako raz skončí oveľa dlhšia éra Roberta Fica. Áno, Igor Matovič je v izolácii, ale za svoje postavenie si môže sám,“ dodal Štefančík.

Na druhej strane stoja odídenci od Matoviča – Demokrati. Síce sa im nepodarilo v predčasných voľbách siahnuť nielen na pomyselné brány parlamentu, ale ani na štátny príspevok a tesne im ušli aj kreslá v europarlamente, preferencie im mierne stúpajú – aktuálne oscilujú niekde okolo troch až štyroch percent. „Demokrati zdieľajú elektorát predovšetkým s hnutím Slovensko a stranami PS, KDH a Sme rodina. Zaznamenali mierny nárast preferencií, no pre väčšinu voličov a voličiek stále ostávajú stranou druhej voľby. Úspech tejto strany je preto viazaný na ich schopnosť konvertovať spoj potenciál na jadrových voličov (ľudí presvedčených o voľbe tejto strany),“ ozrejmuje Pudmarčík.

Podľa politológa stojí za podporou na jednej strane výmena lídra na druhej strane odliv voličov od OĽaNO smerom k Demokratom. Lenč aj Štefančík sa zhodujú, že Jaroslav Naď je pre výraznejší, komunikačne zdatnejší politik a u voličov vzbudzuje na rozdiel od Hegera emóciu. „Na druhej strane Demokratom pomáha najmä to, že od hnutia Igora Matoviča odchádzajú voliči a niektorí z nich sa zdá sa rozhodli podporiť B-tím OĽaNO,“ hovorí Lenč. Pripomína, že nárast u Demokratov je stále len na úrovni štatistickej chyby a stále ďaleko pod hranicou piatich percent. Podľa Štefančíka im pomohla aj slušná kandidátka v eurovoľbách. „Nemožno však vylúčiť, že im pomohla aj aktivita ministra obrany pri pokuse postaviť Jaroslava Naďa pred súd. Na Slovensku to tak býva, že ak sa niekomu ubližuje, niektorí voliči sa za neho postavia,“ myslí si Štefančík.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk