Ťažký-preťažký je boj politikov s ich odporcami, no neľahký býva v tom prípade i boj politika so sebou samým. Politik ho nezriedka vynecháva, pričom najčastejšie v oboch prípadoch veľmi kruto prehrá. Do súvisu sa v ich prejavoch potom dostávajú veci, ktoré ani príliš nesúvisia, no najmä tie cnostne zamlčané krikľavým spôsobom vystupujú navrch.

Napríklad poslankyňa europarlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová sa lúči so svojou politickou aktivitou tak, že v nej naoko nenápadne pokračuje. Veď napokon Slovensko je vďaka nej tam, kde je teraz, ba aj Brusel je viac-menej iba vďaka nej tam, kde je teraz. Je to tak zásluhou pomerne nezvyčajnej politickej odvahy a prieraznosti: „Stala som sa ženou s guľami. Tak ste mi písali po tlačovkách o smeráckych škandáloch.“ Je zaujímavé, že i v tejto oblasti Nicholsonová vždy venuje väčšiu pozornosť takpovediac fyziologickým súvislostiam, napriek tomu, že už pred pár rokmi sľúbila odovzdať diplomovú prácu zo psychológie.

Pravdepodobne preto zaostali v tejto fyziologickej rovine aj všetci zákerní hejteri: „Neskôr to doslovne prebrali ,hejteri‘. Volali ma hermafrodit, mužatka alebo TO – nespĺňala som charakteristiku muža ani ženy. Čím viac som bojovala, tým viac ma „hejtovali.“ Nezastavili sa však iba pri tom: „Chceli ma zabiť roxorovou tyčou!“ Nuž skončiť s politikou za takýchto okolností istotne nie je dosť dobre možné: „Nelúčim sa. Nevzdávam sa. Neprestávam bojovať za rovnaké hodnoty a princípy ako pred 14 rokmi. Budem písať. Bude o čom.“

Určite to je aj o mnohom inom, no vždy je to pri nej najmä o Ficovi. Je to téma, ktorá ju zrejme rovnako záhadne odpudzuje, no napriek tomu zároveň akosi nepretržite aj silne pohoršuje a priťahuje. „Milí moji voliči, drahí priatelia, mohla by som napísať štipľavý list o Lex Atentát. O doživotnej rente pre postreleného premiéra a o obmedzení opozičných protestov. Dnes nie. Kašľať na Fica,“ píše Ďuriš Nicholsonová.

I keď všetky súvislosti z toho nie sú celkom zreteľné. Pripomína to skôr poetickým rozsahom myšlienku nemeckého filozofa Georga Wilhelma Friedricha Hegela o starovekých Grékoch a ich prvých krokoch k filozofii: „A Gréci sa započúvali do šumenia lístia na stromoch či do zurčania potokov, a pýtali sa, čo to všetko znamená.“

Na rozdiel od takého Hegela alebo od takých tých starovekých Grékov je, našťastie, Nicholsonovej hneď všetko jasné: „Vôbec netuším, že či tí ľudia, ktorí ho volili, tí všelijakí dôchodcovia, alebo zamestnanci štátnej správy, že či majú vôbec kapacitu si takéto niečo priznať, ale faktom je, že Robert Fico je extrémista a odpad širokej politickej scény, až celosvetovej“, hovorí „naša“ europoslankyňa.

Na celosvetový rozmer Fica má však naporúdzi šikovnú medicínu: „Dnes je podľa mňa načase…, aby ste sa opýtali napríklad svojej babky alebo suseda, ktorí ho volili, aby si spytovali svoje svedomie. A ak toho nie sú schopní, tak by mali naozaj odovzdať voličský preukaz.“ Zrejme zas pôjde o taký ten politický, no zároveň aj liečebný a bežný demokratický postup.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk