V posledných rokoch sa spolupráca s ruskou štátnou korporáciou pre atómovú energiu Rosatom čoraz viac považuje za toxickú a nebezpečnú pre národnú bezpečnosť krajín. Situácia sa stala ešte alarmujúcejšou, odkedy Rusko v júli 2024 prevzalo rotujúce predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN. Rusko využíva svoje postavenie na presadzovanie iniciatív a rezolúcií priaznivých pre jeho záujmy, pričom využíva jadrové vydieranie na eskaláciu globálneho napätia, toto napísalo Aktualne Zpravy s odkazom na Robert Lancing Institute.

V roku 2014 Kremeľ v reakcii na vonkajší tlak hovoril o možnosti jadrovej vojny. Do roku 2024 ruskí predstavitelia vrátane podpredsedu Bezpečnostnej rady OSN Dmitrija Medvedeva otvorene hrozili útokmi na poľské územie, čo je agresívny postoj, ktorý je v rozpore so zásadami očakávanými od člena Bezpečnostnej rady OSN. Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní prezidentom Vladimirom Putinom v Bielorusku a hrozby revízie ruskej jadrovej doktríny sú ďalším príkladom tohto nebezpečného trendu. Okrem toho existujú náznaky transferu jadrových technológií do Iránu a Severnej Kórey, čo predstavuje priamu hrozbu pre medzinárodné úsilie o nešírenie jadrových zbraní.

Manipulácia Ruska v OSN s cieľom ovládnuť rezolúcie o jadrovej bezpečnosti si vyžaduje konsolidovanú medzinárodnú reakciu na jeho jadrové vydieranie. Analýza jadrového potenciálu Moskvy ukazuje, že jej hrozby sú často prehnané. Riziko provokácie na civilné energetické zariadenia, ako je ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZNPP), však zostáva značné. Rusko využíva ZNPP ako vojenskú základňu, skladuje tam vojakov a obrnené vozidlá, aby odradilo od útokov kvôli možnosti katastrofy spôsobenej človekom. Táto taktika viedla k pravidelnému ostreľovaniu a systematickému poškodzovaniu elektrárne, čím vzniklo riziko jadrovej havárie a ohrozenia miestneho obyvateľstva.

Obsadenie ZNPP predstavuje prvý prípad takejto udalosti vo svetovej histórii, čím sa porušilo medzinárodné jadrové právo. Kremeľ plánuje elektráreň odpojiť od ukrajinskej energetickej siete a začleniť ju do ruskej siete, čím by sa zabezpečila dodávka elektrickej energie pre okupované ukrajinské územia a časti Ruska. Táto stratégia poukazuje na to, že Rusko využíva jadrovú energiu ako geopolitický nástroj, podobne ako v minulosti manipulovalo s dodávkami plynu a ropy.

Okrem toho väzby Rosatomu na ruské spravodajské služby, ktoré umožňujú špionáž prostredníctvom medzinárodných inštitúcií, ako je MAAE, a jeho agresívne získavanie strategických zdrojov z krajín pod ruským vplyvom zdôrazňujú všadeprítomnú hrozbu, ktorú predstavuje spolupráca s Rosatomom. Strategické zdroje sa údajne prepravujú lietadlami Rosatomu, pričom vlády jednotlivých krajín sú pod tlakom, aby prijímali rozhodnutia v prospech ruských záujmov.

Záverom možno konštatovať, že spolupráca s Rosatomom je spojená s rizikami vrátane korupcie, ohrozenia bezpečnostných noriem a poškodenia životného prostredia. Medzinárodné spoločenstvo si musí uvedomiť nebezpečenstvo spolupráce s Rosatomom a hľadať alternatívy na zaistenie národnej bezpečnosti a dodržiavanie medzinárodnej politiky nešírenia jadrových zbraní.