Sami miliardári hovoria – zdaňte nás. Prečo ich vlády nevypočujú? Exministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová dlhodobo presadzuje vyššie dane pre bohatých a progresívny daňový systém – teda systém, v ktorom by bohatí platili viac. Ak by sa podarilo viac zdaniť boháčov, takto získané peniaze by sa napríklad mohli použiť na riešenie dopravnej chudoby prostredníctvom vyšších dotácií na zlacnenie verejnej hromadnej dopravy, hovorí exministerka. V rozhovore tiež hodnotí aktuálne kroky štvrtej vlády Roberta Fica. „Časť odporcov Smeru ju kritizuje za národno-konzervatívnu orientáciu. Ja ju kritizujem za to, že sociálno-ekonomické riešenia, ktoré ponúka, sú z 20. a nie z 21. storočia, a preto mnohé z nich nie sú dlhodobejšie udržateľné,“ tvrdí.

Začnime aktualitou. Na stretnutí najbohatších krajín sveta G20 zaznela správa francúzskeho ekonóma Gabriela Zucmana, ktorá volá po zdanení globálnych ultraboháčov. Ešte prednedávnom bol podobný nápad považovaný za utopický. Nastal podľa vás čas na to, aby sa konečne zrealizoval? Kritici totiž často pripomínajú, že najbohatší ľudia na svete platia smiešne nízke dane.

Podľa prepočtov Zucmana miliardári odvádzajú daň v priemere 0,3 %. Je paradoxné, že rastie počet iniciatív najbohatších ľudí planéty, ktorí chcú, aby boli viac zdanení. A politici, ktorých oslovujú, nereagujú. Prečo, to je na dlhší rozhovor. Uvediem aspoň jednu z mnohých iniciatív: Patriotic Millionaires (v preklade Vlasteneckí milionári), ktorá vznikla v USA ako reakcia na Bushovu daňovú reformu a neskôr Trumpovu daňovú reformu. Dnes už existuje jej sesterská odnož i v Spojenom kráľovstve.

Patriotic Millionaires sa bránia tomu, aby extrémne bohatstvo zostalo v rukách niekoľkých. Podporujú vyššie minimálne mzdy, progresívny daňový systém, zastavenie daňových únikov a boj proti sociálnym nerovnostiam. Akoby sme počuli volebný program autentickej ľavicovej strany. Možno ešte pripomeniem, že začiatkom tohto roka na tradičnom fóre v Davose viac ako 250 miliardárov a milionárov podpísalo otvorený list určený lídrom Svetového ekonomického fóra s výzvou zaviesť daň z bohatstva a financovať z nej služby vo verejnom záujme. „Naša požiadavka je jednoduchá: žiadame vás, aby ste nás zdanili, nás najbohatších v tejto spoločnosti,“ napísali v liste.

Zdaňovanie by sa malo dotknúť ľudí, ktorých majetok presahuje miliardu dolárov. Tých je vo svete 3-tisíc a podľa návrhu by mali byť zdanení 2-percentnou sadzbou. Daň by dokopy mala vygenerovať 200 až 250 miliárd dolárov ročne. Na Slovensku by sa to dotklo napríklad Valérie Haščákovej a jej rodiny, developera Ivana Chrenka a možno aj Jozefa a Patrika Tkáčovcov z finančnej skupiny J&T. Koľko peňazí by to mohlo priniesť do slovenského rozpočtu?

V prípade 2-percentnej dane z bohatstva by to bolo okolo 80 miliónov eur.

Návrh uvažuje tiež o tom, že by sa zdaňovanie mohlo rozšíriť aj o ľudí, ktorých majetok presahuje 100 miliónov dolárov. Koho na Slovensku by sa to mohlo dotknúť?

Podľa časopisu Forbes v roku 2023 až 32 slovenských občanov vlastnilo majetok v hodnote 100 a viac milión eur. Sú medzi nimi známe i menej známe mená ako napríklad Tomáš Chrenek, Miroslav Trnka, Ivan Jakabovič, Milan Fiľo, ale i Ivan Kmotrík a ďalší. Spolu ich majetok vlani dosahoval 14 miliárd a 250 miliónov eur. Štátny rozpočet by ich 2-percentným zdanením získal takmer 285 miliónov ročne, čo je trikrát viac, ako sa získa zo zdanenia elektronických cigariet a sladených nápojov.

Ďalšou výzvou je, ako takto získané peniaze od superboháčov prerozdeliť. Hovorí Zucman aj o tom, alebo to už zostane na pleciach jednotlivých krajín a ich vlád?

Po dlhoročných vyjednávaniach sa podarilo dohodnúť globálna minimálna daň pre korporácie na úrovni 15 %. Zámerom Zucmanovej správy bolo iniciovať diskusiu o globálnej minimálnej dani z bohatstva. Opäť nejde o ojedinelú iniciatívu. V EÚ aktuálne prebieha Európska občianska iniciatíva, ktorá, pokiaľ by bolo úspešná, zaviaže na základe článku 115 Zmluvy o EÚ Európsku komisiu pripraviť návrh smernice o európskej dani z veľkého bohatstva. Smernicu by museli transponovať do národnej legislatívy všetky členské štáty EÚ. Cieľom tejto iniciatívy nazvanej Tax the Rich (Zdaniť bohatých, pozn. red.) je použiť získané prostriedky na riešenie sociálnych dôsledkov zelenej transformácie. Táto iniciatíva poukazuje na to, že od roku 2020 top 5 miliardárov v EÚ vykazuje 76-percentný rast svojho bohatstva, zatiaľ čo 99 % občanov EÚ schudobnelo. Daň z bohatstva vo výške iba 5 % uvalená na bohatstvo multimilionárov a miliardárov by podľa dnes dostupných údajov ročne vygenerovala pre Úniu 286,5 miliardy eur.

Ak by naša vláda takýmto spôsobom získala viac peňazí od slovenských miliardárov či „stámilionárov“, ako by s nimi mala naložiť tak, aby z toho, jednoducho povedané, mali čo najviac aj bežní ľudia?

Prostriedky získané z dane z bohatstva by sa napríklad mohli použiť na riešenie dopravnej chudoby prostredníctvom vyšších dotácií na zlacnenie verejnej hromadnej dopravy. Rozšírenie emisných povoleniek na dopravu, ktorá zvyšuje emisie CO2, podľa balíka opatrení Fit for 55 bez dodatočných opatrení môže totiž viesť k zdraženiu dopravy, resp. k jej horšej dostupnosti. Okrem „potravinových púští“ by sme mali aj „dopravné púšte“. Žiaľ, už i dnes existujú.

To ma privádza k ďalšej otázke. Súčasná vláda na čele s Robertom Ficom ešte pred voľbami sľubovala, že jedným z jej hlavných cieľov je „zachovať sociálny štandard obyvateľstva“. Vláda však zároveň musí aj šetriť. Darí sa jej podľa vás aj napriek tomu napĺňať tento cieľ?

Krátkodobo, t.j. v tomto roku vláda dotovala ceny energií pre sektor domácností zhruba na úrovni minulého roka. Je to jedna z položiek, ktorá výrazne zaťažuje rodinný rozpočet. No dotácie k cenám energií nie sú dlhodobým riešením. Nielen z rozpočtového hľadiska. Dlhodobým riešením je znižovanie energetickej náročnosti, efektívnejšia produkcia energií z obnoviteľných zdrojov, lokálna produkcia energií a pod., t.j. znižovanie výdavkov na uspokojovanie energetickej potreby. Tu zatiaľ o napĺňaní cieľa ťažko hovoriť. Nielen preto, že toto riešenie si vyžaduje dodatočné investičné zdroje (zatiaľ z Plánu obnovy), ale preto, že vláda ho nedoceňuje.

Slovensko musí konsolidovať – štát chce v roku 2025 ušetriť 1,4 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický však zatiaľ predstavil len dva návrhy – zdanenie elektronických cigariet a sladených nápojov – ktoré majú v budúcom roku priniesť do štátnej kasy len okolo 95 miliónov eur. Na ďalšie návrhy zatiaľ stále čakáme. Aké návrhy by ste vláde odporúčali vy?

Znepokojujú ma viaceré megaprojekty, o ktorých hovorí rezort dopravy a začína hovoriť rezort hospodárstva a rezort obrany. Pripomína mi to situáciu po Mečiarovej vláde, keď sme niektoré obdobné projekty museli zastaviť, lebo sme museli riešiť vysoký deficit štátnych financií. Inými slovami, treba strážiť výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Na príjmovej stránke by som zopakovala niektoré návrhy Patriotic Millionaires: zaviesť progresívnu daň a revidovať základ dane, obnoviť majetkové dane, ktoré sme do reformy Ivana Mikloša v roku 2004 mali, zaviesť vyššie dane z dividend, prípadne z bohatstva – dnes ich majú iba Švajčiarsko, Nórsko, Španielsko a v redukovanej podobe Francúzsko – a dôraznejšie uplatňovať tzv. windfall tax (zjednodušene dane z nadmerných a nečakaných príjmov, pozn. red.), Slovnaft sa jej vraj vyhol a zarobil vyše pol miliardy). Najvyšší čas revidovať dve opatrenia Matovičovo-Hegerovej vlády: daňový bonus a rodičovský dôchodok.

Debatovalo sa aj o 13. dôchodkoch. Súčasná vláda celkovú sumu na ich vyplatenie citeľne zvýšila. Oprávnene? A je to dobré, že všetci starobní penzisti dostanú rovnakú výšku 13. dôchodkov?

Tzv. 13. dôchodok dnes už nie je sociálnou dávkou, ale je vyplácaný Sociálnou poisťovňou ako dôchodok. S tým rozdielom, že je vypočítaný ako 13. dôchodok, ale určuje sa pevnou sumou rovnako pre každého. Nie je to ani ryba, ani rak. Otázne je, či by sa nemalo pristúpiť k takému riešeniu pri zvyšovaní dôchodkov, ktoré by umožnilo rýchlejší nominálny rast najnižších dôchodkov. Dôsledky tzv. 13. dôchodku na rozpočet Sociálnej poisťovne sú značné a v prípade jej insolventnosti, ju bude, ako i po iné roky, musieť sanovať štátny rozpočet. Rozdielna čiastka podľa výšky dôchodku by, samozrejme, bola menej finančne náročná. Mimochodom, v marci tohto roku prebehlo vo Švajčiarsku referendum iniciované odbormi o zavedení 13. dôchodku a získalo širokú podporu bez ohľadu na vek. Štátny dôchodok je tu založený na medzigeneračnej solidarite a predstavuje hlavný príjem pre väčšinu dôchodcov.

Približne pred rokom a pol ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že strana Smer v mnohých smeroch zdiskreditovala sociálnu demokraciu. Zmenilo sa odvtedy niečo? Považujete Hlas a Smer za ľavicové, respektíve sociálnodemokra­tické strany?

Časť odporcov strany Smeru ju kritizuje za národno-konzervatívnu orientáciu. Ja ju kritizujem za to, že sociálno-ekonomické riešenia, ktoré ponúka, sú z 20. a nie z 21. storočia, a preto mnohé z nich nie sú dlhodobejšie udržateľné. A že viaceré jej politiky sú v rozpore so sociálno-demokratickými hodnotami. Hlas sa ako sociálno-demokratická strana musí ešte len osvedčiť. Tešila by som sa, keby sa mu to podarilo.

Aktuálne je minimálna mzda na úrovni 750 eur. Minister práce Erik Tomáš presadil, aby bola v budúcich rokoch najnižšia mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2027 sa na základe nového vzorca jej výška vyšplhá na takmer tisíc eur. Náklady na život ľudí sa však výrazne zvyšujú. Bude to stačiť? Aká by mala byť minimálka? Podľa nových prepočtov totiž pracujúci Slovák potrebuje na prežitie dôstojného života takmer tisíc eur mesačne v hrubom.

Minimálna mzda v Slovinsku už k januáru 2024 dosiahla 1 250 eur. Slovinsko ako jedno z transformačných opatrení začiatkom 90. rokov minulého storočia zdvihlo mzdovú úroveň, aby sa priblížila mzdovej úrovni v západných štátoch EÚ. My sme udržali mzdovú úroveň na nízkej úrovni. Mzdový dumping mal byť a dodnes je „investičným“ stimulom pre zahraničných investorov. Nie je len sociálne neúnosný, no nenúti podnikateľský sektor zvyšovať produktivitu práce inováciami. Tlak na rast minimálnej mzdy v rozpore s tým, čo tvrdí časť biznisu, je tlakom na inovatívny rast.

Začiatkom roka na Svetovom ekonomickom fóre v Davose hovoril premiér Robert Fico, že Slovensko by mohlo v krátkom čase začať experimentálne testovať 4-dňový pracovný týždeň. Odvtedy je okolo tohto návrhu ticho. Čo na tento návrh hovoríte a mala by sa vláda, ktorá o sebe hovorí, že je ľavicová, viac touto témou zaoberať?

Experiment so 4-denným pracovným týždňom už viacerí testovali – napríklad vo Fínsku, alebo sa k nemu odhodlali na firemnej úrovni. 35-hodinový pracovný týždeň zaviedlo Francúzsko v roku 2000 za vlády socialistu Lionela Jospina. Skrátenie pracovných hodín v týždni zvýšilo vo Francúzsku produktivitu práce a neznamenalo prepad HDP. Ani Francúzi sa ale k 35 hodinám nedostali skokom, ale uvážlivými krokmi. Mala by o tom začať uvažovať i súčasná vláda.

Ako prilákať na Slovensko nových pracovníkov? Vláda síce spravila nejaké kroky k jednoduchšej pracovnej migrácii, ale priemysel sa sťažuje, že mu chýbajú tisícky až desiatky tisíc pracovníkov. Je nejaká ľahká cesta, ako ich k nám prilákať a zamestnať?

Je to diferencované: sú odvetvia ako zdravotníctvo, školstvo, prípadne iné služby, kde sa ľudská sila iba ťažko dá nahradiť. Vyššia mzdová úroveň, dobré pracovné podmienky a pod. sú obvykle lákadlom i v zahraničí. Veľká časť slovenského priemyslu po transformácii na priemysel 4.0 t.j. po zavedení automatizácie, digitalizácii, využívaní umelej inteligencie už nebude potrebovať toľko pracovníkov, ako potrebuje dnes. OECD odhaduje, že v ňom bude pracovať o 30 % zamestnancov menej ako dnes. Nedostatok pracovníkov je nanajvýš strednodobá záležitosť, pokiaľ sa len nechce priemysel zakonzervovať na dnešnej úrovni. Potom by ale stratil konkurencieschop­nosť.

Na záver. Vláda už vládne trištvrte roka, ako ju zatiaľ hodnotíte?

Počkajme si ešte jeden štvrťrok na hodnotenie. Občianske združenie Progresívne fórum by chcelo podrobnejšie analyzovať, čo sa vláde z Programového vyhlásenia vlády podarilo realizovať a čo nie.

Brigita Schmögnerová (75) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V štúdiu matematickej štatistiky pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr získala titul kandidáta ekonomických vied. Ďalšie vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach a vo Washingtone. V rokoch 1976 až 1979 pracovala ako vedecká pracovníčka. Po revolúcii bola poradkyňou podpredsedu vlády, neskôr odbornou poradkyňou v komisiách ministerstva priemyslu. V rokoch 1998 až 2002 bola ministerkou financií. V súčasnosti sa venuje písaniu a vydávaniu ekonomicko-politických publikácií.

Pravda.sk