Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí pléna Ústavný súd SR, pričom o výsledku informoval predseda súdu Ivan Fiačan. Z vládneho tábora v reakcii zaznela spokojnosť s verdiktom súdu, opozícia vyjadrila ľútosť nad dopadmi schválených zmien.

Nesúlad s ústavou vidí ústavný súd napríklad pri problematike prepadnutia majetku alebo premlčania, ktoré sú priaznivejšie pre obvinených. „Ústavný súd tiež vyslovil nesúhlas u prechodného ustanovenia, ktoré umožňuje ministrovi spravodlivosti podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov pri dohodách o vine a treste,“ povedal Fiačan. Doplnil, že v ostatných častiach podaní prezidentky Zuzany Čaputovej a opozičných poslancov ústavný súd návrhom nevyhovel.

Na súde tak obstál okrem iného zánik elitného útvaru prokuratúry, ďalej zníženie trestných sadzieb za korupciu, majetkovú či hospodársku kriminalitu aj skrátenie premlčacích lehôt trestných činov. Nová právna úprava sa tak bude vzťahovať aj na kriminálne prípady, ktoré súdy nestihli doteraz právoplatne uzavrieť.

Pokiaľ ide o prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní, podľa Fiačana ústavný súd skonštatoval nesplnenie podmienok na takýto postup, „avšak ústavný súd nevidel taký zásah do ústavných práv alebo princípov, ktorý by znamenal protiústavný stav,“ skonštatoval šéf ÚS SR. Pokiaľ ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ústavný súd na základe vlastného skúmania prišiel k záveru, že podobné orgány sú bežné v iných štátoch Európskej únie. Ústavný súd sa však podľa Fiačana musí držať ústavy, a tá „neupravuje organizáciu, štruktúru ani činnosť prokuratúry“. „V tomto má parlament širokú voľnosť,“ doplnil Fiačan.

Ústavný súd sa podľa Fiačana v posledných mesiacoch celou vecou intenzívne zaoberal. „A urobil podrobný meritórny prieskum,“ povedal. Pokiaľ by podľa neho súd skonštatoval, že legislatívny proces ako taký bol nesúladný s ústavou, nesúladný s ústavou by bol aj jeho výsledok, teda napadnutá novela. „Tu ústavný súd nevidel také závažné vady legislatívneho procesu, ktoré by spôsobili neústavnosť napadnutej novely,“ zdôraznil Fiačan. Doterajšia judikatúra ústavného súdu podľa neho zdôrazňuje zdržanlivosť a rešpekt k parlamentným procedúram. „Rešpekt k nositeľom moci s priamou demokratickou legitimitou,“ dodal predseda ÚS SR.

Ústavný súd oznámenie svojho rozhodnutia počas dneška opakovane odkladal, a to z dôvodu neplánovaného predĺženia pojednávania svojho pléna, ktoré tvoria všetci ústavní sudcovia. Údaj o tom, ako sudcovia hlasovali, nie je verejný.

Ústavný súd SR ešte koncom februára prijal na ďalšie konanie podnety prezidentky a opozičných poslancov parlamentu k novele Trestného zákona. Zároveň pôvodne pozastavil účinnosť niektorých častí novely. K uzneseniu, ktoré prijal ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna, pridali odlišné stanoviská sudcovia Robert Šorl a Peter Straka. Pozastavené časti sa týkali aj znižovania trestných sadzieb. Tie však na základe dnešného rozhodnutia ústavného súdu vstúpia do platnosti

Kauzy Smeru

Ficova vláda obhajovala zmeny v trestnom práve snahou o zladenie slovenskej právnej úpravy so zákonmi platnými v európskych krajinách. Podľa opozície je cieľom hlavne zabezpečiť beztrestnosť pre stíhaných ľudí s väzbami na terajšiu vládnu koalíciu. Práve ÚSP napríklad vykonával dohľad nad vyšetrovaním desiatok obvinených v prípadoch z doby skoršieho vládnutia Smeru.

V týchto kauzách boli obvinení aj dvaja terajší podpredsedovia parlamentu za Smer, vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Vyšetrovanie viacerých týchto káuz sa začalo, keď bol Smer v opozícii. Už vtedy Ficova strana kritizovala vysoké trestné sadzby na Slovensku a činnosť ÚŠP, ktorý v krajine fungoval od roku 2004. K moci sa Smer vrátil po vlaňajších predčasných voľbách.

Proti zmenám v trestnom práve, ktoré presadila Ficova vláda bez predchádzajúcej širšej odbornej diskusie, predtým opakovane protestovali v uliciach slovenských miest tisícky ľudí. V reakcii na výčitky európskych inštitúcií slovenská vládna koalícia upravila predlohu tak, že napríklad sprísnila tresty okrem iného za podvody s peniazmi EÚ či za krátenie cla, ktoré je príjmom úniového rozpočtu. Súdy tiež nebudú musieť prednostne ukladať tresty domáceho väzenia namiesto trestu odňatia slobody, ako navrhovala vláda.

Zdroj: Pravda.sk