Chýbajúci premiér, chýbajúci predseda parlamentu, absencia dvoch šéfov výborov, pokračujúce šarvátky medzi Hlasom a SNS, ale aj avizovaná legislatívna smršť. Parlamentu začala viac ako dvojmesačná pauza a v lete pravdepodobne spomalí aj vláda. Už teraz je však jasné, že Slovensko čaká turbulentná jeseň. Koalícia avizuje, že v septembri bude pokračovať v zabehnutom rýchlom tempe. Nie je vylúčené, že sa už do kresla premiéra vráti aj Robert Fico.

Politológ si však nevie predstaviť, ako tvrdšie by mohla koalícia postupovať po návrate šéfa Smeru do práce. Opozícia kritizuje chaos v parlamente aj expresné prijímanie zákonov. Do akého leta vstupuje koalícia?

Kedy sa premiér Fico vráti?

Odkedy je premiér Robert Fico mimo ohrozenia života a zotavuje sa v domácej liečbe, minister obrany Robert Kaliňák informuje o jeho zdravotnom stave sporadicky, zväčša po otázkach novinárov. Fico sa prvýkrát verejnosti prihovoril prostredníctvom videa pred eurovoľbami, v ktorom uviedol, že pokiaľ pôjde všetko optimálne, do práce by sa mohol vrátiť na prelome júna a júla. Kaliňák počas posledného júnového víkendu uviedol, že premiér bude mať po útoku trvalé následky. „Poškodenie časti pohybového aparátu je zásadné. Je otázne, akým spôsobom sa budú následky prejavovať po ďalších potrebných zdravotných zákrokoch,“ povedal s tým, že nie všetko išlo podľa plánu.

Fico sa bude podľa Kaliňáka zapájať do pracovného procesu postupne prácou skôr „duchovného charakteru“, keďže pohyb je zatiaľ komplikovanejší. Premiér sa však už prácou zapojil do diskusií a intenzívne manažoval všetky otázky ohľadom samitu Európskej únie, na ktorom ho zastúpil prezident Peter Pellegrini. „Konzultoval kroky s pánom prezidentom a predstaviteľmi Hlasu a SNS. Telefonicky sa s nami spojil aj počas koaličnej rady,“ uviedol šéf obrany s tým, že sa na verejnosti môže objaviť už najbližšie dni.

V piatok sa konajú cyrilometodské oslavy na Devíne, no zatiaľ nebol zverejnený program, a o necelé dva týždne pálenie vatry zvrchovanosti v Starej Bystrici. Na oboch podujatiach sa Fico v minulosti aktívne zúčastňoval. „Môže to byť každým dňom, verím, že dostojí svojho slova,“ dodal Kaliňák. Nedá sa podľa neho vylúčiť, že sa osláv zúčastní. Na sto percent by sa mohol vrátiť koncom augusta.

Chýba aj šéf NR SR

Vo svojom kresle okrem premiéra nesedí zatiaľ ani predseda parlamentu. Stolička šéfa NR SR sa uvoľnila potom, čo Pellegrini zvíťazil v prezidentských voľbách a stal sa šiestou úradujúcou hlavou štátu. Podľa SNS sa tým zmenili pomery v koalícii a Hlasu prislúchajú už dve z troch najvyšších ústavných funkcií. O možnom prekresľovaní politickej mapy po prezidentských voľbách hovoril šéf Smeru Fico na novembrovom sneme strany a po voľbách to zdôraznil aj líder SNS Andrej Danko, ktorý prejavil o post záujem.

Hlas naopak trval na svojom – koaličná zmluva sa opiera o výsledky parlamentných volieb, nie prezidentských a otvárať ju neplánuje. Na tomto postoji trvá aj nový predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Situácia sa zmenila, keď do hry vstúpili spočiatku nenápadné vyjadrenia Smeru. Začal s tým Fico, postupne sa pridal aj Kaliňák a poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý na poste podpredsedu parlamentu nahradil Ľuboša Blahu.

Danko by bol podľa nich dobrou voľbou a koaličný trojlístok by sa tak doplnil. „Je možné prijať kompromis, že by post predsedu parlamentu mohol zastávať Andrej Danko a koaličná zmluva by sa zmenila,“ povedal Gašpar začiatkom júna. SNS však vníma odkazy Hlasu. „Hlas sa však nemôže tváriť, že čo je tvoje, je aj moje, a čo je moje, do toho ťa nič,“ povedal Danko. Hlas sa však postu vzdať nemieni a ich nominantom je minister investícií Richard Raši. „Z tohto vôbec nemienime ustúpiť, nevidím žiadnu šancu,“ povedal minister práce Erik Tomáš v rádiu Expres.

Napriek novému vedeniu Hlasu považuje Danko za najdôležitejšie, aby o tom Fico rokoval s Pellegrinim, nie Šutajom Eštokom a „kompromis sa nájde“. Dohodnúť by sa mali v lete. Opozícia už od začiatku kritizuje, že stále nepoznajú nového šéfa parlamentu, ktorého zatiaľ zastupuje podpredseda Peter Žiga (Hlas). Líder KDH Milan Majerský dokonca ponúkol ako alternatívu Františka Mikloška, ktorý už v minulosti zastával post predsedu NR SR. „Či už na určitý čas, alebo do konca volebného obdobia by im vedel pomôcť, aby nebol v NR SR chaos,“ povedal. Je však veľmi nepravdepodobné, aby na takúto alternatívu koalícia pristúpila.

Okrem toho nie sú obsadené ani posty šéfov dvoch výborov – na kontrolu činnosti SIS a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odvolaní predsedovia Mária Kolíková (SaS) a Michal Šipoš (hnutie Slovensko) to považujú za pomstu koalície, vládny trojlístok hovorí o zneužití kompetencií. Kým Šipoša by mal nahradiť Igor Janckulík (KDH), Kolíková do čela výboru pre kontrolu SIS nástupcu nemenovala a tak nemá výbor kto zvolať ani mu šéfovať.

Hlas vs. SNS, opozícia kritizuje chaos

Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom (PS) kritizuje chaos v parlamente pri hlasovaní a hovorí o porušovaní legislatívneho procesu a ohýbaní rokovacieho poriadku. Koalícia sa pri skracovaní rozpráv a zásahoch bráni tým, že predchádza opozičným obštrukciám. Naposledy opozíciu rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania pri zákone o Audiovizuálnom fonde. „Nestíham sa čudovať, čo sa tu deje. Je to absolútne katastrofálny legislatívny proces,“ povedal predseda klubu PS Milan Dubéci, ktorý pred niekoľkými dňami uviedol, že na chod parlamentu vplýva aj napätie a spory medzi koaličnými partnermi.

Uviaznuté rokovania o šéfovi NR SR však nie sú jediným problémom medzi Hlasom a SNS. Medzi lídrami to vrelo prakticky od vzniku koalície. Koaličné vody rozvíril začiatkom týždňa minister práce Tomáš. So SNS má veľký problém aj preto, lebo strana „v rozpore s programovým vyhlásením vlády (PVV) blokuje prijatie zákona o minimálnej mzde“, ktorú chcú zvyšovať. „Nastavenie minimálnej mzdy je presne stanovené v PVV, za ktoré hlasovala aj SNS. Potom si musím ako minister práce položiť otázku, že pokiaľ koalícia nie je schopná zahlasovať za vlastné PVV, aký má zmysel?“ uviedol v rádiu Expres.

Danka Tomášove slová mrzeli a nečakal ich, no odmieta, že by v koalícii boli konflikty. „Vyprosím si za SNS, aby bolo rozprávané, že my blokujeme nejaký zákon,“ reagoval líder SNS. „Samozrejme, že medzi nami vznikajú aj niektoré názorové rozdiely. Tieto témy médiá radi zneužívajú akoby sme sa hádali a nefungovala vláda. Funguje parlament, funguje vláda, prijímame zákony,“ povedal v ta3.

S Tomášom je podľa jeho slov v kontakte a problémom je to, že minister práce nemá návrh odkomunikovaný s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer). SNS preto stále čaká na dopady návrhu na štátny rozpočet. „Bezhlavé zdvihnutie minimálnej mzdy znamená aj stámiliónové schodky v štátnom rozpočte a pre nás je po schválení 13. dôchodkov dôležité, aby sme nerozbíjali štátny rozpočet,“ dodal Danko.

SNS bude pri kreovaní štátneho rozpočtu požadovať navýšenie minimálnych dôchodkov. Vypovedanie koaličnej zmluvy ako v roku 2017 zo strany SNS však podľa Danka nehrozí. „Smer, Hlas a SNS majú dobré vzťahy,“ uviedol. V koalícii je podľa ministra práce dohoda, že v lete si dajú prestávku od koaličných diskusií a ku všetkému sa vrátia v septembri. Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča nie je Danko len „generátor náhodných slov“, ale aj generátor reálnych či pseudokonfliktov vo vládnej koalícii, čoho svedkami sme boli aj v rokoch 2016 až 2020, ale aj v predvolebnej kampani 2023.

„Celá jeho súčasná moc pochádza od Roberta Fica. Andrej Danko si je toho vedomý a nepochopiteľne to dáva všeobecne na známosť,“ skonštatoval Lenč. Aj z tohto dôvodu to podľa neho nebude o tom, či bude mať nejaký spor na koalíciu vplyv, rozhodovať SNS, ale bude to na Smere a Robertovi Ficovi. „A predovšetkým na strane Hlas, či bude ochotná toto ďalej trpieť,“ zhodnotil. Pellegrini okrem toho podpísal zákon o STVR v nedeľu večer, necelé tri hodiny pred jeho účinnosťou, aj keď avizoval, že sa rozhodne až po preštudovaní materiálu prvý júlový týždeň.

Podpis zákona o STVR sa podľa Lenča udial o päť minút dvanásť a Pellegrini inú možnosť nemal, keďže ho pripravoval v čase, keď bol súčasťou koalície. Chcel bývalý líder Hlasu vyjednať lepšiu pozíciu pre stranu? „Ak chcel v súvislosti so zmenou STVR Hlas zatlačiť na SNS, mal tak urobiť počas rokovania v parlamente. Prezident im v tomto nemal ako pomôcť. Čo sa týka pozície Hlasu v koalícii, nateraz to vyzerá tak, že Hlas nejaví ambíciu zmeniť status ‚fackovacieho panákaʻ a poslušne trpí všetky maniere najmenšieho koaličného partnera,“ hovorí politológ. Pellegrini však kritizoval koalíciu za to, že ak sa chce vyhnúť kritike o politických nomináciách do Rady STVR, musí vybrať „skutočných odborníkov, za ktorých hovorí ich celoživotná práca v mediálnej či ekonomickej oblasti, a nie výstrelky na sociálnych sieťach či spochybňovanie základných vedeckých faktov“.

Poslanec SaS Juraj Krúpa okrem toho hovorí aj o koaličnom spore medzi Hlasom a Smerom. Šutaj Eštok rokoval s ministrom financií Kamenickým o uvoľnení peňazí na platy policajtov. Otázne je, či mu ich šéf financií poskytne. Situácia v zbore je podľa odborárov vážna. Varujú, že hrozí odchod stoviek až tisícok príslušníkov polície. Krúpa tvrdí, že Smer Hlas využil a minister vnútra urobil všetko, čo po ňom najsilnejšia koaličná strana chcela. Keď niečo požaduje Hlas, situácia sa komplikuje a Kamenický vraj peniaze nazvyš nemá. Poslanec Hlasu Samuel Migaľ však odmieta, že ide o koaličný spor medzi Hlasom a Smerom..

Ďalšia legislatívna smršť?

Už teraz je jasné, že na jeseň nás čakajú ďalšie koaličné návrhy, ktoré budú predmetom verejnej diskusie, koaličných rokovaní a opozičnej kritiky. Líder SNS požiadal ministra vnútra, aby dal vypracovať dosah zvýšenia minimálnej mzdy na rozpočet. V RTVS avizoval, že predstaví riešenie, ktoré podľa neho všetkých zaskočí, no predstaví ho až na koaličnej rade a neprezradí ho vopred, „aby ho Tomáš neprevzal a netváril sa, že on je teraz najlepší“.

Už teraz je jasné, že po lete má SNS v pláne zasiahnuť do kultúry a médií ešte viac. Ministerstvo kultúry nebude podľa Danka financovať filmy s témami, ktoré sa nepáčia súčasnej vláde, vrátane LGBTI+ tém. Medzi neprijateľné témy zaradil aj vraždu Kuciaka či zelenú dohodu. „Samozrejme, že ministerka kultúry zastaví filmy s témami, ktoré presahujú nejaké morálne a etické hranice, vrátane LGBTI+ tém,“ povedal. Konkrétne filmy však nepomenoval.

Podľa poslanca PS Tomáša Valáška líder SNS v priamom prenose priznal, že vláda chce zmenami v RTVS a Audiovizuálnom fonde ovládnuť obsah verejnoprávnych médií. Valášek skritizoval legislatívny proces pri zmenách v Audiovizuálnom fonde, ktoré posledný deň júnovej schôdze poslanci finálne schválili. Išlo o poslanecký návrh, ktorý nemusí prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom dôvodová správa mala len okolo 170 slov. SNS zatiaľ predložilo zákon o mimovládkach a zmeny v dvoch mediálnych zákonoch.

Koalícia chce podľa Danka riešiť aj to, aby „do škôl nechodili ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť“. Zákonom chcú zabezpečiť, aby každá „tlačovina či osoba“, ktorá sa dostane na pôdu školy, bola vopred schválená radou školy. Okrem toho je už teraz jasné, že koaličný Smer predloží na jeseň „lex atentát 2“. „Keď bude treba aj 3,“ povedal predseda klubu Smer Ján Richter s tým, že pôjde o celý súbor opatrení. Ich cieľom je podľa neho dosiahnuť spoločenský zmier, aby sa nič podobné ako v Handlovej už nezopakovalo. Viac chcú zasiahnuť aj proti tým, ktorí chcú zhromaždenia narušiť. Podľa Danka sa v rámci druhého balíčka bude riešiť všetko, čo poškodzuje ľudské vzťahy, čím narážal práve na médiá či mimovládky.

Koalícia sa neštíti ničoho a neskrýva to

Gašpar niekoľkokrát povedal, že vo viacerých veciach išlo o politické rozhodnutie vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či schválenia prvého balíčka „lex atentátu“. To, že koalícia sa už ani nesnaží predstierať, že ide o niečo iné, potvrdili aj Dankove slová. Koalícia má podľa neho právo schváliť si čokoľvek. „Demokracia je o tom, že sme získali nadpolovičnú väčšinu. Demokraticky máme právo schváliť čokoľvek,“ povedal. Reagoval tak na kritiku, že vládna väčšina presadzuje zákony v skrátenom konaní a mení ich na poslednú chvíľu.

Politológ považuje rýchle schvaľovanie a prijímanie zákonov za istý znak arogancie. „Sprevádza ju pomsta časti koalície voči predstaviteľom minulej vládnej koalície, médiám a tretiemu sektoru, ktorých vinia za to, že v roku 2020 prišli o moc. Právo takto konať im dali voliči,“ uviedol Lenč. O tom, či toto právo využívajú v medziach zákonov, resp. v záujme Slovenska, môžu podľa neho rozhodnúť príslušné inštitúcie a v neposlednom rade voliči v budúcich voľbách. Súčasťou koaličného leta bude podľa Lenča viac či menej otvorená koaličná kríza. „Tú ešte okorenia pre systém a spoločnosť potenciálne nebezpečné nápady politických influencerov s chabým zmyslom pre zodpovednosť za občanov, demokraciu a budúcnosť štátu,“ uviedol.

„Zažili sme to v čase, keď už v minulosti Andrej Danko bozkával výložky a vypovedal koaličnú zmluvu. Zažili sme to počas permanentnej vládnej krízy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, kedy sa spoločnosť obávala s akou atómovkou zas príde majiteľ obyčajných ľudí. Rozdiel je v tom, že dnes sa koalícia snaží predstierať, že nie je v kríze že jej nejde o deštrukciu systému, hoc v tomto smere sa snažia porovnateľne ako Vladimír Mečiar na začiatku 90. rokov minulého storočia,“ mieni Lenč.

Bude postup koalície ráznejší, pokiaľ sa na jeseň Fico vráti do práce? „Je ťažké predstaviť si, čo tvrdšie sa ešte môže urobiť, aby to bolo v medziach demokratického systému – odklon od neho môže mať veľmi negatívne dôsledky na budúcnosť Slovenskej republiky a jej občanov – a aby sa na tom zhodla koalícia s prezidentom,“ myslí si Lenč. Prezident už podľa neho nemusí ísť poruke koalícii. „Najmä v situácií, ak jej členovia budú ostentatívne škodiť jeho politike, ambíciám a bývalej politickej strane,“ povedal.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk