Fackovanie dôchodkových sporiteľov
Sporiteľov v druhom pilieri dôchodkového sporenia (DSS) zatiaľ rok 2024 vôbec nepotešil. Zníženie odvodov z 5,5 % na 4 % z hrubej mzdy vytvorí tenší vankúš budúcich dôchodkových úspor.
Zmeny budú znamenať nižšiu rozpočtovú dieru v Sociálnej poisťovni tak, aby táto bola schopná vyplatiť vianočné dôchodky na úrovni priemerného dôchodku. Zmeny vo vianočných dôchodkoch potešia penzistov s vysokými dôchodkami, ktorí doteraz buď dostávali vo forme vianočného dôchodku len symbolických pár desiatok eur, alebo vôbec nič.
Oveľa lepšie dopadli tento rok sporitelia v treťom pilieri dobrovoľného dôchodkového sporenia (DDS), najmä v prípadoch, keď si odkladajú spolu s príspevkami svojho zamestnávateľa rezervy na obdobie tretieho veku v ETF alebo v akciových fondoch. DDS je na Slovensku zaťažené vysokými poplatkami a chronicky veľmi slabými výsledkami v zhodnocovaní úspor na starobu.
Každý štát by sa mal rôznymi stimulmi motivovať ľudí k tomu, aby si dobrovoľne odkladali na starobu čo najviac. U nás to však neplatí, keďže maximálna daňová úspora u sporiteľa môže dosiahnuť iba 34 eur ročne. Oveľa lepšie ako na Slovensku sú na tom sporitelia v ČR. Tí môžu získať nielen štátnu podporu k sporeniu do 15 eur mesačne, ale aj štedré daňové zvýhodnenie až do 290 eur ročne. Okrem toho sú v Česku od dane z príjmu u zamestnanca oslobodené príspevky zamestnávateľa v prepočte až do výšky dvetisíc eur.
U nás však z príspevkov zamestnávateľa sporiteľ platí už od prvého eura daň z príjmu a zdravotné odvody. Nasporené peniaze pritom sporitelia uvidia obvykle až po dlhých rokoch, keď pôjdu do dôchodku. Slovenský sporiteľ v DDS je za to, že si počas pracovného života šetrí na starobu, trestaný aj tým, že výnosy zo sporenia podliehajú v čase výplaty doplnkovej penzijnej renty zdaňovaniu. To je však v protiklade napríklad s bežným sporením v tradičných akciových podielových fondoch. Motiváciu jednotlivca dobrovoľne si sporiť na penziu tak môžeme otvorenie prirovnať k fraške.
Štátna podpora dôchodkového sporenia má motivovať ľudí k tvorbe úspor na penziu v čase, keď ešte dôchodok nepoberajú. Český model predpokladá, že po priznaní dôchodku stráca štátna podpora sporenia na penziu zmysel. Pracujúci dôchodcovia zo sporenia v tamojšom treťom pilieri dôchodkového sporenia po novom už nebudú môcť získať daňové benefity, čo sa negatívne dotkne niekoľko stotisíc rozhorčených sporiteľov. Títo dostali odkaz z vládnych kruhov, že si mali na dôchodok dobrovoľne sporiť oveľa skôr, ako začali poberať starobný dôchodok.
Slovensko v roku 2024 má najhoršie verejné financie v celej EÚ a musí naozaj dôkladne zvažovať, či a kde môže byť ústretovejšie v oblasti daní, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov štátu. Podľa doterajších reakcií však nebude presadzovať sociálne balíčky ako v ČR: rodičia s vysokými príjmami tam nemajú nárok na rodinné prídavky a seniori s veľmi vysokými penziami musia z týchto platiť dane. Na Slovensku platia plošné daňové úľavy pre tých, ktorí si ich prípadné zrušenie ani nevšimli, rovnako ako dotovanie ich spotreby energií na vykurovanie bazéna a prevádzkovanie sauny. Adresnosť poskytovania sociálnych benefitov je náročná, ale príklady z mnohých krajín EÚ preukazujú, že aj účinná.
Zdroj: https://nazory.pravda.sk