Plesnivé steny, rozpadávajúce sa budovy, staré uniformy aj nefunkčné počítače. V takýchto podmienkach pracujú podľa odborárov, ktorým došla trpezlivosť, slovenskí policajti. Ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) adresovali otvorený list. Vyzývajú ho, aby prešiel od sľubov ku skutkom a nečinne sa nedíval na decimovanie bezpečnostných zložiek. Predseda Hlasu sa bráni, že sa neskrýva na ministerstve, vie presne čo policajtov trápi, a pripomína, že tento rok už dostali odmenu a v pláne sú aj ďalšie.

Odborový zväz polície v Slovenskej republike zverejnil list ministrovi vnútra ešte 21. júna. Policajní odborári v ňom píšu, že po troch rokoch neúspešných apelov, aby sa policajtom zlepšili materiálne, finančné a pracovné podmienky, dúfali, že nové vedenie im pomôže presadiť zmeny hodné doby umelej inteligencie. Po pol roku od prísľubov však zostali sklamaní.

„Aj my máme svoju trpezlivosť, vyzývame Vás preto, pán minister, NEDÍVAŤ SA NEČINNE na našu decimáciu, naše podlomené zdravie, rozpadávajúce sa rodiny, na naše rozbité stoly, nefunkčné stroje, staré uniformy, plesnivé steny, nevyrovnanie sa naším príjmom priemernej mzde v národnom hospodárstve, A KONAŤ, lebo práve Vy budete ten, ktorý za 30-ročnou snahou ochrany práv a záujmov našich občanov napíše bodku a náš spis uloží ad acta,“ odkázali odborári ministrovi.

Odísť môžu stovky až tisíce príslušníkov

Jednou z hlavných požiadaviek odborárov je personálna stabilizácia Policajného zboru (PZ). Podľa údajov ministerstva vnútra sa o bezpečnosť Slovenska aktuálne stará menej policajtov, ako by sa malo. „V Policajnom zbore máme aktuálne 19 802 prísluš­níkov, čo je o 2 799 policajtov menej ako je plánovaný stav pre tento rok,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Matej Neumann s tým, že od začiatku roka prišlo na ministerstvo 1863 žiadostí o prijatie do zboru.

Predseda zväzu Pavol Paračka podotkol, že na to, aby zbor mohol plniť všetky úlohy, ktoré mu zo zákona vyplývajú, by v ňom malo slúžiť až 22 601 policajtov. „Z uvedeného vyplýva, že podstav predstavuje cca 3 500 príslušníkov PZ,“ skonštatoval. Ak by aj prijali všetkých uchádzačov, ktorí sa nahlásili od januára, zboru by naďalej chýbalo takmer tisíc policajtov.

Šéf odborárov priblížil, že väčšina príslušníkov chýba na základných útvaroch. „To sú policajti, ktorí zabezpečujú tie viditeľné činnosti predovšetkým pri ochrane života, zdravia a majetku občanov, verejného poriadku, bezpečnosti cestnej a železničnej dopravy a s ktorými občania najčastejšie dochádzajú do styku,“ priblížil. Z údajov, ktoré Pravde poskytol, vyplýva, že do služobného pomeru do konca mája 2024 prijali 276 ľudí.

Porovnanie príchodov a odchodov do Policajného zboru 2010 – 2024

rok	2010	2011	2012	2013	2014
prijatie	1492	826	985	1204	617
skončenie	1738	1264	600	524	694
rozdiel	–246	–438	385	680	–77
rok	2015	2016	2017	2018	2019
prijatie	804	900	782	632	741
skončenie	953	1149	828	677	741
rozdiel	–149	–249	–46	–45	0
rok	2020	2021	2022	2023	2024*
prijatie	819	887	784	743	276
skončenie	1473	1385	928	1288	492
rozdiel	–654	–498	–144	–545	–216

* stav do 31. mája 2024

Zdroj: OZP SR

V priebehu posledných štrnástich rokov nastúpilo najviac policajtov v roku 2010, kedy do zboru prijali 1492 osôb, a odišlo 1738. Nad tisíc policajtov prijali odvtedy len raz – v roku 2013, keď pribudlo 1204 nováčikov. Počty klesali viditeľne od roku 2016, pokoriť hranicu 900 prijatých policajtov za rok sa odvtedy nepodarilo. Čo sa úbytku síl týka, najviac policajtov za posledné roky odišlo v rokoch 2020 a 2021.

Zisťovali sme tiež, ktoré špecifické profesie, ako napríklad forenzní technici, pyrotechnici, potápači či kynológovia, sú v zbore nedostatkové. „Policajný zbor by v súčasnosti potreboval z vami uvedených špecifických profesií najviac vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru (na OR PZ aj KR PZ). Pre ich plnú obsadenosť ku dnešnému dňu by bolo ideálne viac ako 400 príslušníkov Policajného zboru s týmto špecifickým zameraním (vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie),“ ozrejmilo Pravde Prezídium Policajného zboru.

Šéf odborárov sa obáva, že ak sa neprijmú opatrenia, občania by mohli už reálne pociťovať zhoršenie bezpečnostnej situácie. Od januára do konca mája podľa jeho slov ukončilo služobný pomer 492 policajtov a hrozí odchod „ďalších stoviek až tisícok príslušníkov“.

„Podľa našich informácií má splnený nárok na odchod do výsluhového dôchodku až do 5.000 príslušníkov PZ a máme relevantné informácie z našich základných organizácií o zvýšenom počte policajtov, ktorí zamýšľajú ukončiť služobný pomer ešte v roku 2024,“ uviedol s tým, že odchod dvoch tisícok príslušníkov by vážne ohrozil chod polície.

Nábor namiesto výberu

No nie sú to len policajti, kto v bezpečnostných zložkách chýba. Paračka hovorí, že malý záujem o výkon povolania registrujú odborári aj v Zbore väzenskej a justičnej stráže. K výzve odborového zväzu sa pridali aj hasiči, ktorí v stanovisku uviedli, že s rovnakými problémami dlhodobo bojujú aj oni. Poukázali aj na to, že už roky sú „na chvoste platového ohodnotenia aj keď sú vždy v prvej línii nech sa deje čokoľvek“.

Odborári v liste ministrovi kritizujú aj predchádzajúce vedenia a posledné roky „rádoby reforiem“, ktoré im mali skvalitniť výkon služby a podmienky práce. Tie podľa viedli k prepadu personálnych kapacít zboru a náboru uchádzačov namiesto ich výberu.

„Z občanov, ktorí o zamestnanie prejavia záujem, väčšina neprejde náročnými požiadavkami na výkon týchto funkcií už pri prijímacom konaní. Preto by sme uvítali, keby výsledkom bolo aspoň odporúčanie vláde Slovenskej republiky začať riešiť tento nepriaznivý stav a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky spracovať dlhodobý plán rozvoja Policajného zboru,“ vyjadril sa predseda zväzu.

Bývalý policajný prezident z rokov 2010 až 2012 a súčasný poslanec Progresívneho Slovenska Jaroslav Spišiak skonštatoval, že uchádzači, ktorí majú záujem vstúpiť do zboru, sú dnes „jednoznačne“ menej pripravení ako kedysi. Podotkol, že o „policajné remeslo“ nebol nikdy na Slovensku veľký záujem. „Veľmi málo ľudí išlo do polície len čisto kvôli tomu, že chce bojovať s mafiou,“ priblížil poslanec. Väčšinou podľa neho rozhodovali sociálne istoty.

„Ten, kto chce vstúpiť do zboru, pretože si myslí, že je to fakt jeho poslanie, a chce to robiť, tak ten sa pripravuje už predtým, ako ide na prijímačky alebo do prijímacieho konania. Cvičí, trénuje, je to človek, na ktorom to hneď na prvý pohľad vidno, že chce byť fakt policajtom. Na niektorých nevidieť nič a nespravia ani testy z gramatiky, telesnej východy ani psychotesty,“ zhodnotil Spišiak.

Nedôstojné podmienky v zbore si evidentne uvedomujú tiež mladšie ročníky. Podľa Paračku rady príslušníkov opúšťajú už aj mladší policajti bez nároku na výsluhový dôchodok, ktorých má byť až do tridsať percent.

Po 500 eurách majú prísť polročné odmeny

Druhou z požiadaviek odborárov je riešenie platových podmienok. Napriek slovu „chlapa“, ktoré im dal Šutaj Eštok vlani v decembri, zmenu necítia. Na účty im neprichádza ani vyššia výplata, na ktorej sa dohodli v kolektívnej zmluve, a neevidujú ani žiaden konkrétny materiál, ktorý by naznačoval, že k ním smerujú.

Štvrtok dopoludnia sa Šutaj Eštok na tlačovke vyjadril, že s odbormi sa snaží mať konštruktívny dialóg a medzi policajtov chodí. „Ja sa neschovávam tu na ministerstve,“ vyhlásil. Tvrdí, že o problémoch s platmi aj budovami vie a pripomenul odmenu 500 eur, ktorú policajti dostali pred dvoma mesiacmi, čo kritizovala opozícia, pretože rezort vyčlenil odmeny krátko pred prezidentskými voľbami.

Avizoval, že odmeny dostanú aj k polroku. „Každý policajt dostane minimálne 330 eur, maximum môže byť až niekde do výšky, tuším, že 780 eur, ktoré budú vyplatené,“ povedal. Druhým zlepšením má byť spustenie verejného obstarávania na nákup výpočtovej techniky za 300 miliónov eur. S kolegami z ministerstiev chce tiež hľadať „obrovský balík“ peňazí na rekonštrukciu okresných úradov, hasičských a policajných staníc. Obnoviť sa majú aj policajné vozové parky, rokovať chce s fabrikou Škoda.

„Rovnako, ak sa bavíme o zvýšení peňazí. Ja viem aká je požiadavka odborárov – 500 miliónov eur,“ uviedol minister s tým, že štát musí konsolidovať verejné financie na úrovni 1,5 miliardy. „Ja ako minister vnútra, aj ako predseda Hlasu, dávam svoju hlavu na to, že nejaké peniaze pre tých policajtov nájdeme. Ja im nehovorím, že to bude 500 miliónov eur. To im teraz hovorím, že to je nereálne. Takto to nebude,“ vyhlásil s tým, že peniaze na vyššie platy už tento rok sa pokúsi nájsť. Pripustil, že to s ministrom financií Ladislavom Kamenickým nepôjde o jednoduché rokovanie. „Použijem všetku svoju politickú silu na to, aby sme tie zdroje pre policajtov našli,“ dodal.

Odchod policajtov si vysvetľuje tým, že došlo k 14,5-percentnej valorizácii výsluhových dôchodkov. Tých, ktorí nemusia ísť do dôchodku požiadal, aby v zbore zostali.

Bez ministra výbor nerokoval

O závažnosti situácie, ktorú odborári popisujú, mali vo štvrtok rokovať poslanci parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. K debate o platoch a podstave v polícii napokon nedošlo. Na výbor neprišiel nielen minister vnútra, no ani policajný prezident Ľubomír Solák, ktorého opozícia kritizuje, že sa k téme vôbec nevyjadruje.

Paračka na margo platových podmienok uviedol, že odbory vychádzajú predovšetkým z Koncepčného materiálu, ktorý sa zaoberá zlepšením podmienok aj pre justičnú stráž, Ozbrojené sily, Slovenskú informačnú službu a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Materiál predpokladá okamžité navýšenie príspevku na bývanie a rizikového príplatku vo výšku dvesto eur.

„Čo sa týka uvedeného príplatku a príspevku, záväzok k ich zvýšeniu máme už aj kolektívnej zmluve na rok 2024. K výzve Rady predsedov ZO OZP v SR ešte predchádzala podpisová akcia policajtov a zamestnancov MV SR, kde sa v priebehu troch pracovných dní vyzbieralo 12 488 podpisov a ktorá bola v mesiaci apríl odovzdaná ministrovi,“ ozrejmil. Všetky snahy však podľa neho napriek mnohým stretnutiam nedostali adekvátne odpovede.

Koaličný poslanec Samuel Migaľ z Hlasu neschválenie programu schôdze zdôvodnil ministrovými pracovnými povinnosťami. „My by sme boli radi, keby pri takejto vážnej téme nebol v zastúpení, ale aby naozaj prišiel a dokázal vysvetľovať a odpovedať na všetky otázky,“ argumentoval.

Stopnuté rokovanie rovnako zdôvodnil aj šéf výboru Tibor Gašpar (Smer), ktorý viedol políciu po Spišiakovi v rokoch 2012 až 2018, kedy skončil po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej a spoločenskom tlaku. Gašpar deklaroval, že má tiež záujem, aby sa výbor konal za prítomnosti ministra vnútra a avizoval zvolanie schôdze tak, aby to bolo reálne.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že neotvorenie výboru dokazuje nezáujem vládnej koalície a ministra riešiť situáciu, ktorá je vážna a neriešená dekády. Krúpa si chcel naživo vypočuť aj stanovisko odborárov, aby pochopil ich pohnútky.

Po tom, ako sa rozprúdila debata o pomeroch v polícii sa na stranu policajtov postavili viacerí opoziční poslanci z bývalej vládnej koalície. No ani tým nezostali policajní odborári nič dlžní a odporučili im, aby sa držali hesla „mlčať je zlato“. Ako napísali, s údivom sledujú vyjadrenia niektorých politikov, ktorí sú sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav polície.

„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak. Namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste, nariadenie o hodnotiacom systéme, zrušil výberové konanie na prezidenta PZ a znovuzaviedol známy paragraf 35 odsek 2, ktorý umožňuje odvolanie policajného funkcionára. Svoju „odbornosť“ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania „stratil“,“ pripomenuli bývalému ministrovi.

Spor Hlasu a Smeru?

Krúpa vidí za neriešením situácie viacero dôvodov, jedným z nich je podľa neho koaličný spor Hlasu so Smerom, ktorému patrí ministerstvo financií. „Vnímam to tak, že pán Šutaj Eštok, keď nastúpil do funkcie mal silné reči a mal veľa sľubov a urobil všetko to, o čo ho jeho koaličný partner Smer žiadal,“ reagoval s tým, že keď chce teraz šéf vnútra sanovať situáciu a peniaze na platy, tak mu koaličný partner odkazuje, že je prázdna kasa. „Vidíme, že to vytvára otázky o funkčnosti ministerstva vnútra a schopnosti fungovania Policajného zboru nielen teraz, ale aj do budúcnosti,“ dodal.

Migaľ odmietol, že by neúčasť ministra na výbore značila spor medzi partnermi. „To nemá absolútne nič s koaličnou krízou, tu žiadna koaličná kríza nie je,“ vyjadril sa.

Spišiak si myslí, že pre koalíciu zrejme nebolo príjemné debatovať o problémoch, ktoré sú v polícii. „Klasicky sa to robí tak, že vôbec neprídu, teraz prišli, ale neschválili program. Ani minister neprišiel, pre neho je to tiež asi problém vysvetľovať,“ zhodnotil exšéf polície z rokov 2010 až 2012. „Nikdy nič nie je tak, aby nemohli byť výhrady,“ podotkol na margo otvoreného vyhlásenia odborárov. Zaujímavé podľa neho je, že odborári v minulosti nikdy neprejavovali svoje výhrady, „a už vôbec nie takto agresívne“ počas vlád Smeru.

Hoci minister o svojom programe celkom detailne informuje na sociálnych sieťach, príspevok o piatkovom vyjednávaní s Kamenickým na Facebooku nezverejnil.

Paračka ďalší postup odborárov špecifikovať nechcel. „K ďalším krokom sa zatiaľ nebudeme vyjadrovať, poukázali sme na vážny stav v Policajnom zbore a veríme, že vláda Slovenskej republiky nakoniec schváli koncepčný materiál. Prijatím vhodných opatrení by sa mohla stabilizovať situácia v Policajnom zbore a zabránilo by sa zvýšenému odchodu policajtov,“ uzavrel.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk