Slovensko

V atentáte na Fica mnohí hľadajú konšpiráciu. Odborníci vysvetľujú nejasnosti

Mesiac a pol po atentáte na Roberta Fica (Smer) neutícha šírenie konšpiračných teórií o tom, či sa útok vôbec stal. Špekulujú v nich o tom, či na premiéra páchateľ vystrelil ostré náboje a či sa zo strelných poranení predseda vlády nezotavuje podozrivo rýchlo.

Podobné konšpiračné teórie predpokladajú, že by nafingovaný útok na premiéra museli pomáhať zakryť nielen ľudia z okolia predsedu vlády, ale aj z ochranky, polície, ako aj ľudia v hlúčiku, s ktorým sa Fico zvítal v Handlovej, a neodhalili by ho ani zdravotníci z dvoch nemocníc, ktorí sa dostali do premiérovej blízkosti.

Aj záujem o jeden z príspevkov zverejnených uplynulý víkend v blogovej sekcii SME ukazuje, ako úspešne sa konšpiračné teórie o atentáte stále šíria – za necelých 48 hodín si naň kliklo takmer 400-tisíc ľudí.

Denník SME blog stiahol v zmysle Kódexu blogera, ktorý hovorí, že bloger „nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť alebo tak z vlastného uváženia neurobil, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb“.

Niektoré vybrané informácie o atentáte interpretované tak, že navodzujú dojem vopred prichystaného komplotu, v nasledujúcich bodoch vysvetľujú odborníci, ktorých oslovil denník SME.

1. Počty výstrelov od začiatku nesedia

Konšpiračné teórie o atentáte sa opierajú aj o to, že od začiatku nesedí počet udávaných výstrelov. Odkazujú na video, ktoré nakrútila TV Prievidza a v ktorom počuť päť rán, zatiaľ čo svedkovia z miesta opisovali, ako počuli tri alebo štyri výstrely, a prirovnávali ich aj k výbuchom petárd.

Tvrdenie, že Juraj Cintula vystrelil tri razy, a nie päť, ako počuť na videu, niektorí šíritelia fám o atentáte podkladajú aj tým, že podľa uznesenia o vzatí strelca do väzby zaistili po atentáte zbraň so siedmimi nábojmi. Keďže Cintula vypovedal, že ich v zásobníkoch bolo po „asi desať“, počty takto zdanlivo vychádzajú.

Policajný vyšetrovateľ podľa uznesenia o vzatí útočníka do väzby uvádzal, že útočník strieľal „minimálne štyrikrát“. Strelec vypovedal, že vystrelil „asi trikrát“.

Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru na druhý deň po atentáte oznámil, že premiér má zranenia po štyroch strelných ranách.

Rôzne číselné údaje prezentované ako podozrivé sa pritom navzájom nevylučujú. Bezpečnostný expert z Česka Lumír Němec s osemnásťročnou praxou v ozbrojených zložkách vrátane Útvaru rýchleho nasadenia tiež vysvetľuje, že keď výstrely padnú za sebou vo veľmi krátkom čase, ako sa to stalo aj v Handlovej, ľudia v okolí môžu zachytiť ich rozdielny počet.

„Keď niekto viackrát rýchlo za sebou vystrelí, zvuky môžu niekomu splynúť a počuje z toho štyri alebo tri výstrely. Za tým by som naozaj nič nevidel,“ hovorí.

To, koľko človek počuje výstrelov a či ich nepočuje skreslene, závisí aj od toho, ako ďaleko stojí od útočníka a ako je k nemu natočený, aj od toho, či napríklad medzi nimi nie je nejaká prekážka.

„Realita výstrelu medzi budovami je taká, že zvuk sa odráža. Môže dva výstrely vnímať sluchom ako tri či štyri, závisí od polohy a natočenia pozorovateľa k odrazovým plochám,“ vraví aj Ľudovít Miklánek z občianskeho združenia Legis Telum, ktoré združuje vlastníkov strelných zbraní. „O pozorovateľovi, vedľa ktorého sa strieľa, škoda hovoriť, ten po prvom výstrele zväčša počuje pískanie či dokonca cíti v ušiach bolesť,“ dodáva.

Nezvyčajné podľa neho nie je ani to, ak si po stresujúcej situácii netrénovaný strelec nesprávne pamätá, koľko striel v skutočnosti vystrelil. „Pri simuláciách obranných situácií človek vystrelí napríklad trikrát, ale pri neskoršej analýze vám povie, že strieľal päťkrát. Keď sa vyplaví adrenalín, človek vníma okolo seba len základ, nie počet striel.“

Pištole modelu CZ 75 pritom majú viac miesta na náboje než desať, ako naznačujú šíritelia fám. Už od starších modelov je ich od 13 do 15, vysvetľuje Miklánek.

2. Na záberoch nevidno záblesky, dym ani spätný náraz

Spochybňovanie atentátu či dokonca špekulácie o tom, či naň neboli použité slepé náboje alebo iba tzv. poplašná zbraň, sa opierajú aj o to, že na záberoch vidieť pri jednom z výstrelov len nepatrný dym a žiadny „plameň“. V niektorých videách cvičnej streľby z rovnakého typu pištole pritom zablysnutie vidno.

Oslovení odborníci vysvetľujú, že pri bežných svetelných podmienkach záblesk ani dym nemusí byť viditeľný a všetko záleží napríklad na tom, odkiaľ a ako intenzívne v tej chvíli svieti slnko. „Možno, keby bola za určitých podmienok spravená fotografia v správnom okamihu výstrelu, dal by sa zbadať, alebo na spomalenom videu za určitého uhla a pri menšej svetelnosti,“ hovorí Miklánek.

„Keď budete strieľať na strelnici, kde sú tmavšie svetelné podmienky, záblesky uvidíte lepšie, keď to bude za jasného svetla, tak ich uvidíte menej,“ dodáva aj Němec.

„Čo sa týka dymu – od asi polovice 19. storočia sa používa bezdymový celulózový prach, takže už dávno výstrel nedymí tak ako kedysi z muškety. Za bežných podmienok ho preto tiež nie je vidieť,“ dodáva Miklánek.

Upozorňuje, že práve pri použití cvičného streliva by mohli byť záblesk či dym viac viditeľné. V týchto prípadoch sa totiž mení horenie prachu tak, že vo veľkej miere dohára na ústí hlavne.

Ak by zas strelec použil poplašnú zbraň, ktorá iba vytvára zvukový efekt, zvuk, ktorý je zachytený na videu, by znel inak – Miklánek ho prirovnáva k „plesnutiu pravítka o stôl“.

Spätný náraz, ktorý pri výstreloch spôsobí vyhodenie ruky so zbraňou nahor, no na videu z atentátu zreteľný nie je, podľa Miklánka aj Němca závisí od mnohých parametrov. Nielen od konkrétnej munície, ale aj od skúseností a fyzickej vybavenosti strelca, ktoré však u atentátnika nepoznáme.

Navyše, podľa Miklánka zbraň, ktorú strelec použil, sa používa aj na športovú dynamickú streľbu práve pre to, že sa s ňou spätný náraz zvláda dobre.

3. Zbraň na záberoch nevidno na tom istom mieste

Niektoré príspevky spochybňujú priebeh udalostí atentátu aj tvrdením, že sa so zbraňou hýbalo. Naznačujú, že to môže znamenať, že niekto mohol zbrane vymeniť, aby sa nezistilo, že na premiéra nestrieľali z reálnej pištole či so skutočnými nábojmi.

Všímajú si napríklad, že zbraň po zákroku ochrankárov najskôr spadla cez zábrany k ich okraju, no neskôr sa nachádzala posunutá asi o meter. Odkazujú aj na video zverejnené na webe pravda.sk, na ktorom sa po zbraň zohýba pravdepodobne jeden zo zasahujúcich ľudí.

Poloha zbrane sa pritom môže javiť inak aj pre to, že sa po streľbe hýbalo so zábranami, ktoré oddeľovali strelca aj okolostojacich ľudí od Fica, predpokladá Němec.

Vysvetľuje, že ochrankári sa v podobných situáciách môžu snažiť zabrániť tomu, aby sa niekto ďalší natiahol po zbrani. V podobnej situácii totiž ešte ochranka nemôže vedieť, či páchateľ nemá v dave komplica.

„Môžu ju napríklad odkopnúť, aby bola zbraň od ľudí čo najďalej,“ dodáva.

4. Neviditeľná krv

Už týždeň po atentáteportál vyvracajúci hoaxy Demagog.sk vysvetľoval, prečo svedkovia na mieste nemuseli po atentáte vidieť krv – čo opakovane zaznieva v rôznych príspevkoch šíriacich fámy o pravosti útoku.

Udalosti sa pritom 15. mája v Handlovej odohrali veľmi rýchlo – od momentu streľby po moment, keď bol už premiér v aute a odvážali ho z miesta útoku uplynuli len desiatky sekúnd. Aj svedkovia mali teda len obmedzený čas si niečo v chaotickej situácii uvedomiť.

Portál upozorňuje aj na to, že väčšina záberov z miesta činu je zachytených tak, že premiérovi telo zakrýva tmavé sako, na ktorom by boli stopy krvi ťažko rozpoznateľné.

Portál však cituje aj dlhoročného zdravotného záchranára Viliama Dobiáša, ktorý vysvetľuje, že strelné poranenia nemusia spôsobiť výrazné viditeľné krvácanie. Po vniknutí guľky do tela sa totiž rana vďaka elasticite kože stiahne.

Strelné poranenia podľa Dobiáša spôsobujú predovšetkým rozsiahle vnútorné poranenia, ktoré však nie je možné vidieť.

Aj jeden z lekárov, ktorí sa o premiéra starali, anestéziológ Jozef Valky hovorí, že organizmus sa po takom útoku dostane do stresu, vyplavuje adrenalín, „rana sa niekedy zavrie“ a nemusí výrazne krvácať.

Navyše, jedna z prítomných žien pritom novinárom opisovala, že videla krvavé zranenia – na hlave či na hrudi.

5. Ako ho mohli tak skoro prepustiť

Fica prepustili do domácej liečby na pätnásty deň od prijatia do nemocnice, čo sa stalo tiež predmetom šíriacich sa špekulácií o tom, ako to v skutočnosti s jeho zraneniami bolo.

Po návrate do Bratislavy začal premiér pravidelne chodievať na prehliadky k lekárom do Nemocnice Sv. Michala spadajúcej pod rezort vnútra, podľa prvotných informácií za ním lekár chodieval aj domov.

„Domáca starostlivosť neznamená, že ste doma, vysávate a umývate okná. Premiér má predsa naďalej lekársku starostlivosť,“ hovorí anestéziológ Valky.

Aký čas potrebuje pacient po strelných zraneniach a viacerých zákrokoch stráviť v nemocnici, je podľa neho individuálne. Samotný Fico žiadal, aby ho z banskobystrickej nemocnice pustili domov, ak to bude možné. „Verte nám, že nebolo ľahké sa rozhodnúť,“ dodal Valky.

Hoci operácie strelných poranení patria medzi tie najnáročnejšie, aj ďalší lekári, s ktorými sa denník SME ešte pred mesiacom zhováral, nepovažovali dva týždne strávené v nemocnici pri intenzívnej starostlivosti o premiéra za niečo, čo by ich vyrušovalo.

Aj keď dĺžka hospitalizácie vždy závisí od stavu konkrétneho pacienta, výpovedné sú aj dáta o tom, koľko dní strávia v slovenských nemocniciach pacienti pri iných zákrokoch.

Podľa dát z roku 2022 z Katalógu prípadových paušálov pri veľkých výkonoch na žalúdku, pažeráku či dvanástniku aj s prípadnými komplikáciami pacienti v nemocnici priemerne strávili 18,8 dňa. (Katalóg je zoznamom typov hospitalizácií, ktoré sa rozlišujú pri úhradách poisťovní )

Napríklad po bajpase, ktorý bol potrebný po infarkte, boli hospitalizovaní priemerne 15 dní.

Po zákrokoch, ako je transplantácia srdca, keď človek musí ostať istý čas izolovaný, keďže berie aj lieky na zníženie imunity, strávili pacienti v nemocnici priemerne zhruba 25 dní.

6. Lekárom zakázali informovať

Informovanie o zdravotnom stave premiéra a zákrokoch, ktoré v nemocnici podstúpil, od prvého momentu prevzal nie lekársky tím, ale vládni predstavitelia, predovšetkým Robert Kaliňák. Aj on však informoval verejnosť iba stroho, doteraz verejnosť nedostala oficiálne informácie o tom, aké zranenia Fico utrpel.

Do médií prenikli ešte v deň atentátu informácie o tom, že zdravotnému personálu v banskobystrickej nemocnici zobrali mobilné telefóny.

V zahraničí je pritom úplne bežným štandardom, že o stave vysokopostaveného politika informuje jeho lekársky tím – teda v porovnaní s politikmi odborníci, ktorí môžu sprostredkovať svoju priamu skúsenosť.

Anestéziológ Valky v rozhovore pre postoj.sk zverejnený 16. júna povedal, že keď prevzal zodpovednosť za pacienta, on sám požiadal vedenie nemocnice, aby sa zdravotníci mohli „odrezať aj od tlačoviek s novinármi“. Preto ich podávali vládni politici.

„Neviem si veľmi predstaviť, čo by sme novinárom boli rozprávali. Boli by sme dostávali otázky typu dokedy a čo keď, ale ja nie som ani veštec, ani divadelný herec. Som v prvom rade lekár. Našou úlohou bolo starať sa o pacienta,“ dodal.

Dodal, že verejne prezentované vyjadrenia o zdravotnom stave premiéra boli zostručnené oproti tomu, čo lekári komunikovali vedeniu nemocnice.

„Každá informácia, ktorú som čítal, bola síce veľmi stručná, ale nikdy v nej nebolo klamstvo,“ vraví.

Zdroj: Sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com