Informačné vojny patria k najaktuálnejším témam i ohrozeniam, ktoré ľudstvo práve zažíva. Sú (a vždy boli) súčasťou horúcich vojen, sú výraznou stratégiou nielen hybridných, politických, ale aj rôznych komerčných či kultúrnych „vojen“. Čím sa odlišujú dnešné od minulých, je spôsob vytvárania a šírenia „fake news“.

Generatívna umelá inteligencia vie vytvárať texty, obrázky (fotografie) a videá s vysokou mierou autenticity, a najmä veľmi rýchlo a lacno. Už to samo osebe podkopáva dôveru k informáciám. Navyše nové technológie umožňujú rovnako rýchle a veľmi cielené šírenie informácií a aj takto vedia zvýšiť zdanie dôveryhodnosti.

Ako sa vyrába hoax

Dobrým príkladom, ako sa to robí, je príbeh dezinformácie o nákupoch luxusného tovaru prvej dámy Ukrajiny Oleny Zelenskej za 1,1 milióna dolárov na Piatej avenue počas návštevy New Yorku, zatiaľ čo jej manžel vystúpil na pôde OSN. Dodatočne sa dal celý „príbeh“ dobre vystopovať. The Economist ho podrobne opísal. Začalo sa to „svedectvom“ predavačky od Cartiera, ktorá informovala o opulentnom nákupe a následne ju za to vyhodili z práce. Vďaka nástrojom na rozpoznávanie tvárí sa ju neskôr podarilo identifikovať. Nielenže v New Yorku nikdy nepracovala (stopy vedú skôr do Petrohradu), Zelenská v tom čase v USA ani nebola. Instagramový účet, kde to „predavačka“ zverejnila, sa následne stal súkromným. „Informácia“ sa však presunula na anonymný účet na Youtube, na ktorom bol jediným príspevkom. Na ten sa následne odvolával francúzsky písaný portál NetAfrique z Burkiny Faso. Odtiaľ sa rozšíril na rôzne anglicky písané africké portály ako „sponzorovaný” príspevok. Potom sa dostal do amerického neslávne známeho DC Weekly a následne bol na sieti X 20 000-krát zdieľaný.

Ďalších podrobností čitateľov ušetrím, stopy celého príbehu, nie prekvapujúco, vedú do Ruska, čo je však na ňom podstatné, sú tri fázy dezinformačnej kampane. Najprv sa vytvorí dezinformácia, potom sa začne šíriť cez rôzne platformy, spočiatku úplne absurdné, ale postupne sa z nich dostávajú do stále dôveryhodnejších médií, čo im v konečnom dôsledku dodá na uveriteľnosti. Táto cesta sa síce dá dodatočne odhaliť, ale stojí to čas a peniaze, pričom medzitým môže narobiť škody, niektoré i dosť trvalé.

Naša krajina nielenže postupne klesá vo všetkých rebríčkoch krajín EÚ, ale dostáva sa na úroveň rozvojových krajín i v takých „mäkkých” dátach, ako je dôvera v tradičné médiá či podliehanie dezinformáciám.

No spoločnosť nie je úplne bezbranná. Na jednej strane sa vyvíjajú mechanizmy, ktoré vedia odlišovať medzi umelou inteligenciu vygenerovanými dátami (video, fotka…), ale to hlavné je stále ľudský faktor na strane prijímateľov, tvorcov i šíriteľov informácií. Ich dôveryhodnosť, dlhodobá kredibilita je kľúčový faktor. Mimochodom, aj niekoľko mojich študentov sa venovalo práve automatizovanému identifikovaniu falošných účtov na sociálnych sieťach a testovali schopnosti alebo ochotu správcov týchto sietí takéto účty eliminovať.

Zamorené Slovensko

A tým sa dostávam na Slovensko, momentálne do raja dezinformácií, na ktorých produkciu ani nepotrebujeme sofistikované nástroje. Vystačíme si s predstaviteľmi štátu. A tak sme krajina, ktorá nielenže postupne klesá vo všetkých rebríčkoch krajín EÚ, ale dostáva sa na úroveň rozvojových krajín i v takých „mäkkých” dátach, ako je dôvera v tradičné médiá či podliehanie dezinformáciám. Nerobme si ilúzie, ekonomická prosperita, kvalita spravovania vecí verejných, sociálny kapitál, dôvera v inštitúcie a pod., to všetko je navzájom úzko prepojené. Ich budovanie je dlhodobý proces, no deštrukcia si vie nájsť skratky. A tých sme svedkami v posledných mesiacoch.

Nevídaný nástup dezinformátorov a konšpirátorov na špičkové pozície v spoločnosti je vlastne len vrcholom ľadovca. Útokov na médiá sme boli svedkami aj v minulosti. Premiéri Mečiar, Dzurinda, Fico, Matovič sa do nich vždy navážali, aj keď formy boli rôzne (od hrozieb fyzického násilia cez označenie za prostitútky až po „skupinky“). No terajší frontálny útok, priamy i nepriamy, nás vracia do čias hlbokého mečiarizmu.

Predseda najmenšej koaličnej strany sa verejne pochválil, že priamo ovplyvňoval program verejnoprávnej televízie. Teraz už rovno zotiera rozdiel medzi ňou a konšpirátorskou a dezinformačnou TV Slovan prostredníctvom svojich nominantov. V 21. storočí sme sa dočkali spochybňovania guľatosti Zeme jedným z jeho ľudí. Nečudo, že máme široko-ďaleko rekordné množstvo spoluobyvateľov, ktorí pripúšťajú tento nezmysel. To nie je vtip. Ako potom vybudujeme znalostnú ekonomiku a spoločnosť? A celé nám to určite prinesie zničujúce dôsledky. Spochybňovanie existencie pandémie je proti tomu malina.

Sme krajina, ktorá čelí vážnym výzvam, od verejného dlhu po demografické hrozby. Tieto problémy nás tak či tak dobehnú, bez ohľadu na to, ako sa bude tej či onej strane dariť v informačnej vojne. Nielenže ich neriešime, ale ideme opačnou cestou. Slovensko platí vysokú cenu za vytvorenie krehkej parlamentnej väčšiny. Ostáva len nádej, že do hry vstúpi štátnické uvažovanie predstaviteľov koalície i opozície, a aj za cenu veľkých kompromisov sa nájde politické riešenie, ktoré nás presmeruje na inú trajektóriu. Odložia sa predsudky, utíchnu kultúrne vojny a začneme sa koncentrovať na vážne problémy. Inak neostaneme porazení „len“ v informačnej voj­ne.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk