„Odtiaľ, z tých námestí, prišla radikalizácia človeka, ktorý vystrelil na premiéra,“ odôvodňuje zmeny v zhromažďovacom práve Robert Kaliňák. O niektorých ustanoveniach je však ochotný diskutovať.

Vláda tento týždeň schválila Lex atentát, ktorý zavádza aj zmeny v zhromažďovacom práve. Protestovať má byť možné len vo vzdialenosti najmenej 50 metrov od sídla ústavných orgánov, zakázané budú demonštrácie v obytných zónach a obce budú za istých okolností znášať zodpovednosť za porušenie zákona na zhromaždeniach.

Zákon je na programe júnovej schôdze Národnej rady a keďže sa má schvaľovať v skrátenom konaní, v parlamente prejde zrejme ešte pred letnými prázdninami. Kým podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka majú zmeny chrániť aj opozičné protesty, pretože zákon zakazuje rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať, predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka tvrdí, že sú na hrane ústavy a zákon nemá nič spoločné s atentátom.

„Lex atentát rieši všetko možné, len nie atentát,“ povedal Šimečka v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. „Nerozumiem, prečo musí v skrátenom legislatívnom konaní dnes, mesiac po atentáte, ísť návrh na doživotnú rentu predsedu vlády. Ako to súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov. Podľa mňa iba zneužívate ten atentát, aby ste si zasa zariadili nejaké výhody pre seba.“

Ochrana opozície či nebezpečné obmedzenia?

Legislatívne zmeny sa podľa Šimečku navrhujú ešte predtým, než sú známe vyšetrovania inšpekcie ministerstva vnútra. Predseda Progresívneho Slovenska však za problematické považuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú zhromažďovacieho práva. Dnes platná legislatíva je podľa neho postačujúca a nie je dôvod ju sprísňovať.

„Odtiaľ, z tých námestí, prišla radikalizácia človeka, ktorý vystrelil na premiéra. To je predsa nepochybné,“ odôvodňoval zmeny Kaliňák. Zákon má podľa neho zabezpečiť pokojný priebeh protestov. „My hovoríme o tom, že nemá prísť kontraprotest na váš protest, ktorý si vy zvoláte, aby bol kľudný. Aby nejaký Cintula z iného politického tábora na vás nezaútočil,“ reagoval podpredseda vlády. Takéto opatrenie má znižovať napätie.

„Na protestoch, či už tých našich, alebo tých, čo boli v minulosti, sa nič závažné nestalo,“ tvrdí Šimečka. Atentát s protestmi nesúvisí a obmedzenia, ktoré zákon zavádza, sú veľmi ľahko zneužiteľné. Podľa ministra Kaliňáka však štát môže určiť, kde sa demonštrácie môžu uskutočniť a takéto zmeny nie sú obmedzením zhromažďovacieho práva.

Základným cieľom novej úpravy je, aby sa protesty konali pred prácou, nie v obytných častiach. „To vyvolávalo to najväčšie pnutie a najväčšie radikalizovanie ľudí,“ obhajoval zmeny vicepremiér. Pripúšťa však, že ustanovenie o zákaze protestovať pred obydlím či o povolenej vzdialenosti sa môžu ešte precizovať a dá sa o nich diskutovať.

Hoci Šimečka nepovažuje zákaz protestov pred domami politikov, lekárov či novinárov principiálne za problém, obmedzenie zhromažďovacieho práva podľa neho neznamená, že sa predíde ďalším atentátom. Takéto obmedzenia podľa neho obmedzia aj priaznivcov koalície.

Prenášanie zodpovednosti za potýčky či iné problémy na zhromaždeniach na obce označil za nezmyselné a „absolútne šialené“. Predseda Progresívneho Slovenska to považuje za zodpovednosť štátu. Obce to môže motivovať k zakazovaniu zhromaždení. Podľa Kaliňáka však ide o dodržiavanie zákona. Obec má povinnosť rušiť rizikové zhromaždenia už teraz.

Gašparovič úspešnejší ako Čaputová

Kaliňák a Šimečka hodnotili aj nového prezidenta Petra Pellegriniho. Podľa ministra bude Pellegrini dobrý prezident, pretože si vyskúšal všetky tri najvyššie funkcie a očakáva, že mnohé skeptické hlasy prekvapí, pretože vďaka svojim skúsenostiam môže mať značný nadhľad.

Zuzanu Čaputovú označil za skvelú interpretku, no nie autorku myšlienok, ktoré prezentovala. Okrem vnútropolitických tém jej vyčítal, že nebola v Bielom dome, v Kremli v Číne či v Buckinghamskom paláci ani na pracovnej návšteve. „Z tohoto pohľadu som vnímal mandát dajme tomu Ivana Gašparoviča za omnoho úspešnejší,“ dodal Kaliňák

Šimečka považuje Čaputovú za najlepšiu prezidentku, akú moderné Slovensko malo, ktorá „vynikajúco reprezentovala Slovensko v zahraničí a získala si obrovský rešpekt“. Podľa Šimečku sa dokázala odstrihnúť od svojich politických väzieb a bola nezávislá a nadstraníckou prezidentkou, ktorá stála na strane občanov a ústavy.

„Ja sa obávam, že v jeho prípade ide o omnoho intímnejšie spojenie s vládnou stranou a vládnou koalíciou, než v prípade Zuzany Čaputovej,“ povedal Šimečka o Petrovi Pellegrinim. Považuje ho za jednoznačne koaličného politika, pretože zostal zakladajúcim predsedom Hlasu.

Výzvou pre Pellegriniho podľa Šimečku je, či sa stane nezávislým a autonómnym prezidentom, alebo bude iba vykonávateľom vôle a predĺženou rukou Roberta Fica, Smeru a koalície. „Tiež sa môže stať, dúfam, že to tak nebude, že bude prezidentom iba na okrasu,“ povedal Šimečka, no dodal, že od Pellegriniho nemá veľké očakávania.

Zdroj: https://www.aktuality.sk