Fandíme silným motorom, fandíme tradičným autám, hovoril ešte pred eurovoľbami hovorca Republiky Ondrej Ďurica na jednom z predvolebných videí Milana Uhríka. Nakoniec sa spolu s Uhríkom dostal do Európskeho parlamentu aj Milan Mazurek. Obidvaja viedli kampaň aj s témou vzhľadom na koniec spaľovacích motorov od roku 2035.

Títo dvaja zvolení europoslanci nie sú jediní, ktorí sa zviezli na vlne populizmu, čo sa týka nielen témy spaľovacích motorov, ale aj takzvaného Green Dealu, teda zelenej dohody na prechode k čistejším technológiám.

Napríklad strana Hlas pred eurovoľbami hovorila o tom, že únia ide zobrať Slovákom autá. „Nedopustíme zákaz predaja áut so spaľovacími motormi. Liberáli nech si jazdia na bicykloch alebo elektrických autách. My, bežní ľudia, si chceme vybrať auto sami, nie podľa bohatých progresívcov z Európskej únie,“ hlásal tesne pred voľbami status lídra eurokandidátky Branislava Becíka.

Dohoda o konci výroby áut, ktoré produkujú emisie, od roku 2035 vyvoláva veľa emócií a, prirodzene, sa jej chopili aj politici pred eurovoľbami.

Odpor nie je len na Slovensku v krajnej pravicových či extrémistických kruhoch. Proti „zákazu“ spaľovákov je mnoho politikov z európskych krajín. Dokonca aj najvyšší predstaviteľ najväčšej strany – európskych ľudovcov – Manfred Weber povedal, že to bola chyba a že to plánujú prehodnotiť v najbližších dňoch. V eurovoľbách ľudovci získali dokonca väčší počet kresiel, ako mali predtým. Problémom je, že za ponechanie zákazu spaľovákov je Ursula von der Leyenová, ktorá je z tej istej strany ako Weber. Politička už predtým zakročila voči tomu, aby ľudovci kandidovali s programom za zrušenie zákazu výroby klasických vozidiel.

Čo sa bude diať ďalej, bude závisieť od nových politických koalícií, ktoré sa vyformujú v Bruseli a Štrasburgu. Aby zmeny prešli, musí sa nájsť kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, čo je aspoň 15 z 27 európskych krajín, ktoré zastupujú 65 percent všetkých obyvateľov únie. Zatiaľ to vyzerá tak, že von der Leyenová obháji pozíciu šéky eurokomisie, no pod tlakom z posilnenia radikálnej pravice zrejme bude musieť urobiť nejaké ústupky.

Slovenský zástupca Zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak hovorí, že nevieme, aký bude mať na vývoj okolo spaľovacích motorov výsledok eurovolieb. „To, čo predpokladáme, je, že sa otvorí diskusia na tému rýchlosť požadovaných zmien v doprave vo vzťahu k možnostiam vyrábať bezemisné vozidlá v EÚ. Táto téma je však mimoriadne náročná v kontexte celého Green Deal a Fit for 55,“ hovorí pre denník Pravda.

Prehodnocovať sa bude, otázkou je čo

Aj bez eurovolieb bolo však v pláne posúdiť situáciu a možno prehodnotiť výsledky prechodu na čisté bezemisné autá. Európska komisia po roku 2025 totiž pripraví správu o tom, aký pokrok sa urobil medzi rokmi 2020 až 2025. Táto správa by sa mala v roku 2026 prerokovať v europarlamente. Z nej by mali vychádzať aj ďalšie pripomienky.

Riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský hovorí, že všetko je možné, ale „je to relatívne málo pravdepodobné“. Tiež zdôrazňuje, aké koalície nakoniec vzniknú v europarlamente. Koho si vyberú európski ľudovci ako najväčšia strana – viac pravičiarov, ktorí by chceli zákaz spaľovacích motorov meniť alebo viac ľavičiarov a liberálov, ktorí by dohodu príliš nemenili?

„Hoci sa dá sa predpokladať, že nový Európsky parlament bude mať snahu niečo do nariadenia o emisiách oxidu uhličitého pre osobné vozidlá a dodávky doplniť, nemyslím si, že sa to nejako zásadne zvráti,“ hovorí Križanský.

Čo sa však môže podľa neho prehodnotiť, je, že sa jasnejšie doplní možnosť využívania e-palív v spaľovacích motoroch, to tam je však už dnes. „E-palivá sa budú môcť využívať, ak vzniknú zo zelených zdrojov a nebudú produkovať viac oxidu uhličitého, ako bolo na ich výrobu použité,“ pokračuje.

Dôležitý je aj celkový kontext – teda, čo sa deje na trhu so spaľovacími a elektrickými autami. Celú situáciu zmenila nová vzostupujúca mocnosť – Čína – ktorá začína zaplavovať svet lacnými čisto elektrickými autami. A proti nim sa Európa musí brániť. Hrozí totiž, že Číňania vytlačia z trhu tradičné európske automobilky. Preto by eurokomisia mala podľa Križanského viac zdôrazňovať konkurencieschop­nosť, pričom do úzadia bude zrejme ustupovať heslo ochrany životného prostredia.

Len v stredu komisia predstavila nové clá na čínske elektromobily; ak sa nedohodnú, tak Číňania budú platiť dovozné clá od 27 do 48 percent, čo predraží ich vozidlá. Tak by ich ľudia menej kupovali a európske značky by dosiahli cenovú výhodu. Križanský teda naznačuje, že treba myslieť dopredu, aká celková stratégia sa zavedie voči vzostupu Číny. „My sa asi ťažko uzavrieme do škrupinky, keď napríklad nemecké automobilky – Volkswagen, Mercedes aj BMW – vyvážajú do Číny 35 percent svojej produkcie. Oni aj preto nechcú žiadne tarify proti čínskym elektromobilom, lebo je jasné, že Čínania urobia to isté. A prví na rane budú Nemci so svojím exportom,“ hovorí.

Čo na to slovenskí europoslanci

Natíska sa otázka, či chcú novozvolení slovenskí zástupcovia v Bruseli niečo s touto dohodou urobiť. Denník Pravda oslovil politické strany, ktoré sa dostali do europarlamentu, aby prezradili, ako sa plánujú v tejto téme angažovať.

Do uzávierky odpovedali iba dve strany – víťaz eurovolieb Progresívne Slovensko, ktoré má 6 zástupcov a KDH, ktoré má jedného. Progresívci hovoria, že krajná pravica preberá rétoriku Ruska, a to aj v zelených témach. Preto im nechcú ustupovať.

„Ustupovať extrémistom v akejkoľvek otázke by znamenalo, že ustupujeme od odbornej a konštruktívnej debaty, a necháme sa utláčať dezinformáciami a klamstvami. Určite to nie je cesta, ktorú by si EÚ mala zvoliť,“ tvrdí strana. Liberálna frakcia Renew Europe, kam chce PS patriť, sa hlási k ekológii a zelenej dohode, nečaká sa teda, že by tvrdo vystupovali proti zrušeniu zákazu spaľovacích motorov.

Opačný názor majú kresťanskí demokrati. Tí patria k strane európskych ľudovcov, ktorí sú oveľa tvrdší k zeleným témam. Jediná zástupkyňa Slovenska medzi nimi – Miriam Lexmann hovorí, že je za to, aby sa zákaz vyrábať autá na benzín a naftu po roku 2035 zrušil. „Na prehodnotení tohto zákazu je čoraz väčšia zhoda. Aj ja osobne som sa v rámci našej frakcie Európskej ľudovej strany intenzívne zasadzovala za zmenu prístupu k tejto otázke, nakoľko už od začiatku s týmto zákazom nesúhlasím,“ povedala.

Slabé predaje, slabá podpora

Debata o prehodnotení postoja voči autám na benzínový a naftový pohon prichádza v čase, keď predaje elektromobilov klesajú v mnohých vyspelých krajinách. Napríklad v Nemecku sa iba nedávno skončili štedré dotácie na ich nákup a ľudia okamžite zareagovali tak, že ich prestali kupovať. Bez štátnych dotácií sú elektromobily, žiaľ, jednoducho stále drahé pre obyčajných ľudí s priemernými platmi.

Na Slovensku to platí dvojnásobne. V praxi si bežný Slovák zatiaľ nekúpi elektromobil do 20-tisíc, no s benzínovým pohonom si vie kúpiť nové auto už od 10-tisíc eur. Európske automobilky sľubujú nové modely pre strednú triedu od 20– do 25-tisíc eur až v najbližších rokoch. V ponuke sú dnes luxusnejšie elektrické vozidlá často s cenovkami od 30-tisíc eur, čo je ďaleko viac, ako si môže bežný občan dovoliť.

Druhým problémom sú nabíjačky. Aj keď si niekto kúpi elektromobil, môže mať problém nájsť dosť nabíjačiek. Veľkým problémom sú na Slovensku najmä sídliská, kde nabíjačky jednoducho nie sú. O pomalom nástupe elektromobility hovoria aj čísla. Skoro 94 percent všetkých vozidiel, ktoré jazdili po slovenských cestách v roku 2022, boli na benzínový alebo naftový pohon. Podobné čísla sú aj u našich susedov, ako je Maďarsko, Poľsko či Rakúsko, ale trebárs aj v Nemecku.

Nástup elektromobilov do garáží strednej triedy je však relatívne nový fenomén a naznačujú to aj novšie čísla. Tie hovoria priaznivejšou rečou voči elektromobilom. Za január až apríl tohto roku bolo na Slovensku zaregistrovaných 46,5 percenta áut na benzín, skoro 30 percent hybridných elektrických áut a na naftu iba 16,5 percenta. V celoeurópskom priemere už hybridné elektrické vozidlá dobiehajú tie benzínové. Trend je teda jasný: smerujeme k elektromobilite, ale možno pomalšie, ako si nadšenci tohto smeru predstavovali.

Na záver dodajme, že útlm predaja elektromobilov nie je dobrou správou pre klímu, keďže zažívame veľké oteplenie, ktoré je cítiť najmä v lete. Výroba elektromobilu a jazda na ňom je relatívne ekologicky čistejšia, čiže menej špinavšia oproti autu, ktoré poháňajú fosílne palivá. Preto by politickí lídri nemali myslieť iba na peňaženky svojich voličov, ale aj na stav planéty.

Pravda.sk