Priatelia Ruska sa v eurovoľbách posilnili, Ukrajina by o spojencov prísť nemala. Zatiaľ
Za posledné mesiace sa máloktorá európska krajina tak stavala do pozície podporovateľov Ukrajiny v jej vzdore proti ruskému útoku ako Francúzsko.
Len vo štvrtok, počas osláv výročia spojeneckého vylodenia v Normandii, prezident Emmanuel Macron oznámil, že Paríž poskytne Kyjevu bojové lietadlá Mirage 2000 a vycvičí na ne ukrajinských pilotov.
Výsledky európskych volieb však najviac zatriasli práve Francúzskom a vyvolali prekvapivú reakciu, keď sa prezident Emmanuel Macron po vysokom zisku krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penovej rozhodol zvolať predčasné voľby.
„Európska únia, ktorá má korene v porážke nacistického Nemecka a fašistického Talianska, dokázala po desaťročia udržiavať krajnú pravicu na okraji politického spektra. Krajná pravica sa však v aktuálnych voľbách posilnila a môže sa stať výrazným hráčom pri rozhodovaní o migrácii, bezpečnostnej politike alebo klimatických opatreniach,“ zhodnotila volebný výsledok agentúra AP.
Agentúra tiež pripomína, že európski zákonodarcovia sú dôležití pri schvaľovaní rozpočtu EÚ, z ktorého sa okrem iného financuje aj časť pomoci pre Ukrajinu.
Ak si odmyslíme vojenskú pomoc Ukrajine, ktorej najväčším poskytovateľom sú stále Spojené štáty, pri humanitárnej a finančnej pomoci vynikajú inštitúcie Európskej únie. Dokumentujú to dáta Kielskeho inštitútu, ktorý priebežne sleduje pomoc poskytnutú Ukrajine.
Hrozí Ukrajine, že príde o takého dôležitého spojenca, akým je dnes Francúzsko? „Krátka odpoveď je nie – zatiaľ,“ odpovedá pre SME Merili Arjakas, analytička estónskeho Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť.
Dodáva však, že veľa bude závisieť od výsledkov predčasných volieb vo Francúzsku. Ak ich vyhrá Le Penovej strana Národné združenia, Macron môže stáť pred nepríjemnou dilemou.
Uspeli aj dezinformácie
Nové zloženie europarlamentu môže skomplikovať rokovania o novom rozpočte Európskej únie a o využívaní dotačných schém, upozorňuje pre SME analytička Globsecu Vladislava Gubalová.
„Hoci sa prognózy o vzostupe krajnej pravice (čiastočne aj krajnej ľavice) naplnili, stredopravý blok v europarlamente udrží relatívne stabilnú zostavu,“ komentuje. Hoci europarlament môže určité veci skomplikovať, kľúčové rozhodnutia ohľadom bezpečnostnej politiky, a teda aj podpory Ukrajine, sa dejú na pôde Európskej rady, teda orgánu, v ktorom sa stretávajú premiéri a prezidenti členských štátov EÚ.
Okrem zmien v europarlamente však vidí dva ďalšie odkazy eurovolieb. „Voľby vyslali varovný signál o úspešnom pôsobení dezinformácií a propagandy naprieč Úniou,“ uviedla. Za druhý dôležitý odkaz považuje vypočítavé zmiešavanie národných záujmov so strategickými výzvami na úrovni Únie, medzi ktoré radí aj podporu pre Ukrajinu.
Čaká sa na Komisiu
Bezpečnostné otázky budú okrem Európskej rady stáť aj na novej eurokomisii.
Spolu s parlamentom bude musieť riešiť posilnenie či vybudovanie spoločného obrannopriemyselného komplexu a zvýšenie výdavkov pre obranu, poukazuje Gubalová. Pri výdavkových otázkach pritom očakáva vášnivé diskusie ohľadom hľadania prostriedkov. Jedným z riešení môžu byť spoločné dlhopisy, dodala Gubalová.
Merili Arjakas prognózuje, že veľa závisí od toho, ako sa súčasná šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen pokúsi poskladať novú koalíciu, keďže každá možnosť prináša riziká.
„Veľa bude závisieť aj od ľudí, ktorí obsadia ďalšie vysoké miesta v Komisii. To sa týka aj pravdepodobne nového postu komisára pre obranu, na ktorý je silným kandidátom poľský minister zahraničia Radek Sikorski,“ hodnotí.
Ukrajina spojencov nestráca. Zatiaľ
„Podpora Ukrajine pravdepodobne zotrvá,“ dodáva Merili Arjakas. „Vidíme však, že názory na to, čo má obsahovať, sa rôznia. Nemecko udržiava opatrný postoj, no poskytuje výrazné množstvo pomoci. Francúzsko, naopak, je rétoricky ostrejšie, ale dosiaľ poskytovalo relatívne málo materiálu. Veľa stredo- a východoeurópskych krajín má pocit, že západná Európa ešte stále neberie vojnu a jej dôsledky dostatočne vážne,“ napísala.
Vo Francúzsku by sa vzhľadom na osobitosti tamojšieho politického systému veľa zmeniť nemuselo, a to ani po predčasných voľbách, domnieva sa. Upozorňuje, že zahraničná a bezpečnostná politika sú vo výhradných právomociach prezidenta.
„Keďže samotný Macron svoju pozíciu v predčasných voľbách neriskuje, na najbližšie tri roky zostane významnou postavou. Je zaujímavé, že v otázke Ukrajiny prudko otočil a to až do takej miery, že niektorí žartom hovoria, že z Francúzska sa stal štvrtý pobaltský štát,“ hodnotí Merili Arjakas. Francúzsko by tak zo zoznamu podporovateľov Ukrajiny zatiaľ neškrtala.
Vladislava Gubalová číta situáciu podobne. „Francúzsko je prezidentská republika a prezident má stále silné páky. Aj keby sa parlament po predčasných voľbách zmenil, videli sme už situácie, pri ktorých si prezident presadil svoj názor, napríklad pri migrácii,“ tvrdí.
„Samozrejme, v súčasnosti je istý dôvod na obavy ohľadom smerovania Francúzska a o to, ako jeho politika zasiahne EÚ a podporu Ukrajine,“ doplnila.
Prijala peniaze, rusofilkou vraj nie je
Veľa pritom závisí od výsledku avizovaných predčasných volieb.
„Ak sa Macronovi jeho stávka oplatí a dokáže zmobilizovať umiernených voličov, možno zatieni víťazstvo Národného združenia v eurovoľbách a posilní si pozíciu,“ tvrdí Merili Arjakas.
Ak však Marine Le Penová uspeje, môže sa stať premiérkou a Macron sa tak ocitne pred dilemou. „Buď sa zameria na domácu politiku, aby ju neprenechal krajnej pravici a položil základy pre svojho nasledovníka v prezidentských voľbách v roku 2027. Alebo sa viac sústredí na zahraničnú politiku, kde má ako prezident voľnejšie ruky. Uvidíme, čo si Macron odnesie z výsledkov eurovolieb,“ hovorí estónska analytička.
Marine Le Penová bola v rokoch 2011 – 2021 predsedníčkou strany Národné združenie a pracovala na tom, aby ju vytiahla z tieňa fašizmu a odkazu svojho otca Jeana Marieho Le Pena.
Španielsky denník El País ešte minulý rok pripomenul, že Le Penová bola dlhé roky najproruskejšou političkou Francúzska. „Jej strana v roku 2014 prijala pôžičku deväť miliónov eur od ruskej banky a (Le Penová) vyhlásila, že sympatizuje s víziami Vladimira Putina,“ napísal.
Nacionalistická politička však zmenila postoj, keď vo februári 2022 ruské vojská vpadli na Ukrajinu. Dištancovala sa od vlastných vyjadrení. „Verím v suverenitu národov. Ak chce Ukrajina vstúpiť do NATO, ak je to ich rozhodnutie, neviem, prečo by proti tomu ktokoľvek vzdoroval,“ citovali političku španielske noviny v apríli 2023.
Proti označeniu za rusofilku sa ohradila.
„Ak vojnu vyhrá Rusko, bude to katastrofa, pretože všetky štáty s územnými spormi si pomyslia, že ich dokážu vyriešiť zbraňami. Ak vyhrá Ukrajina, bude to znamenať, že do vojny vstúpilo NATO. Som totiž presvedčená, že bez sily NATO Ukrajina nedokáže Rusko poraziť. A to bude začiatok tretej svetovej vojny. Treťou možnosťou je robiť to čo teraz, teda pomaly dodávať Ukrajine zbrane a to tu máme novú storočnú vojnu,“ povedala španielskemu denníku. Priznala však, že nemá odpoveď na otázku, ako konflikt vyriešiť.
