Európska únia (EÚ) znamená pre Slovensko jednoznačné ekonomické prínosy. Niektoré z nich sa dajú priamo vyčísliť, iné zostali zaseknuté v horšej alternatívnej realite, ktorú by sme žili, ak by sme sa v roku 2004 členskou krajinou EÚ nestali.

Jeden z princípov EÚ je, že silnejšie krajiny pomáhajú slabším členom únie. Aj po dvadsiatich rokoch členstva platí, že Slovensko patrí k ekonomicky menej výkonným členským krajinám. Preto sa iné členské krajiny vo forme eurofondov skladajú na to, aby sa životná úroveň na Slovensku zvyšovala. Preto je Slovensko čistým príjemcom európskych fondov. Znamená to, že z EÚ k nám priteká viac prostriedkov ako do spoločného posielame.

Na Slovensko pritiekli miliardy

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák prepočítal, že od vstupu do EÚ do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo z krajiny robí čistého prijímateľa prostriedkov. Miliardy z EÚ skutočne nie sú zanedbateľné. Napríklad na DPH v minulom roku Slovensko vybralo v minulom roku necelých desať miliárd eur.

Priame čisté platby z EÚ, teda napríklad eurofondy prinášajú Slovensku 1,1 percenta HDP ročne, teda vyše 24 miliárd eur v cenách z roku 2022. To je dvadsať eur na osobu na mesiac. Prínosy čerpania eurofondov mohli Slovensku priniesť až 2,3 percenta HDP navyše. Odhadla to Národná banka Slovenska (NBS).

„Postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj Plánu obnovy a odolnosti. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur,“ hovorí Horňák. Tieto peniaze sa používajú na rôzne účely, financujú sa z nich infraštruktúrne projekty, opravy a budovanie škôl, námestí a množstvo ďalších projektov. Väčšina verejných investícií je na Slovensku financovaná práve z európskych peňazí. Jedným z úspešných inovačných projektov, ku ktorému prispela EÚ, je projekt ERADIATE. S jeho koordináciou pomohla Žilinská univerzita a vďaka nemu boli vyvinuté kooperatívne inteligentné dopravné systémy na zlepšenie dopravného toku a urýchlenie ciest autom v rámci mesta.

EÚ tiež napríklad spolufinancovala 27 kilometrov diaľnic okolo Bratislavy, most cez rieku Hornád a aj systém kanalizácií okolo Košíc. Takýchto príkladov je ale naprieč celou krajinou omnoho viac. Z prostriedkov EÚ sa napríklad financovalo otvorenie fitnes centra v Hnúšti, obnova kaštieľa v Spišskom Hrušove, aj obnova ciest v Michalovciach a Sobranciach. Dva milióny z prostriedkov EÚ išli napríklad na obnovu hradu Beckov.

Životná úroveň sa zvýšila

Význam slovenského členstva v EÚ v roku 2024 pri príležitosti dvadsiateho výročia vstupu Slovenska do EÚ zdôraznilo aj ministerstvo financií. „Výkon slovenskej ekonomiky by bol bližšie úrovniam európskych štátov mimo EÚ, ako napríklad Srbsku, Moldavsku či Bielorusku. V týchto štátoch je dnes HDP na obyvateľa približne polovičný oproti Slovensku,“ vyčíslilo ministerstvo.

To, že nám členstvo v EÚ pomáha žiť bohatší život, ukazujú aj údaje o raste cien a miezd. Platy totiž od vstupu do EÚ narástli omnoho výraznejšie ako ceny. Všeobecná cenová hladina na Slovensku sa od roku 2004 zvýšila do konca roku 2023 o 79 percent. Mzdy ale vzrástli o 170 percent. Zmena sa dá ilustrovať na jednoduchom príklade. Ak mal v roku 2004 konkrétny človek mzdu napríklad vo výške tisíc eur, mohol si za ňu logicky kúpiť tovary a služby v hodnote tisíc eur. Na konci roku 2023 ten istý nákupný košík stál síce 1 790 eur, no mzda toho istého človeka bola až 2 700 eur. Kým v roku 2004 minul na takýto nákup celú mesačnú výplatu, v súčasnosti mu z vlastnej výplaty viac ako 900 eur ostane.

Poraziť infláciu pomohli Slovákom nové príležitosti, ktoré plynú z toho, že členské krajiny EÚ tvoria spoločný otvorený trh.

Významný prínos EÚ je aj v tom, že Slovensko šetrí peniaze na finančných trhoch. Členstvo v EÚ neznamená viac peňazí len pre jednotlivcov, ale aj pre štát. Je totiž prospešné pre celú ekonomiku, a to sa odráža aj na prirážkach, za ktoré si Slovensko požičiava na finančných trhoch. Úspora je skutočne významná. „Ak vezmeme do úvahy, že nominálne je verejný dlh Slovenska na úrovni 70 miliárd eur, ide o úsporu 700 miliónov eur ročne, alebo 130 eur ročne na obyvateľa,“ upozorňuje Národná banka Slovenska.

Pravda.sk