Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sú známe. Pätnásť mandátov pre Slovenskú republiku si podelili Progresívne Slovensko, ktoré bude mať 6 poslancov, Smer piatich, Republika získala dva mandáty a po jednom Hlas a Kresťanskodemokratické hnutie.

O tom, čo tieto výsledky znamenajú pre slovenskú politickú scénu, sme sa zhovárali s politológom TOMÁŠOM KOZIAKOM z Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Prešov.

Máme za sebou európske voľby. Čo znamená ich výsledok na Slovensku, je tam z pohľadu politológa nejaké prekvapenie?

Niečo je očakávané, niečo nie. Azda najväčšie prekvapenie, hoci možno očakávané, je obrovský prepad Hlasu. Dá sa nazvať aj debaklom. V takejto krátkej dobe, odkedy prišiel Matúš Šutaj Eštok za predsedu Hlasu, čakal málokto takýto výrazný prepad. Nemožno to pripísať zmene predsedu na čele strany, aj keď bolo dlhodobo avizované, že Šutaj Eštok nedokáže tie preferencie udržať.

Asi iba delegáti snemu Hlasu, ktorí ho volili, neverili, že nedokáže zastaviť prepad preferencií po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Debakel Hlasu v takejto miere je podľa môjho názoru najväčším prekvapením.

Najväčšie strany Smer a Progresívne Slovensko mobilizovali. Rozhodli sa mnohí voliči dať hlas Smeru a nie Hlasu?

Hlas bol pri eurovoľbách neviditeľný, ale to je opäť chyba tejto strany. Z nepochopiteľných dôvodov tieto voľby vypustili. Tých 7,18 percenta je zarážajúco málo a Hlas by sa mal pozrieť do zrkadla, či skutočne je na dobre nastúpenej ceste po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta v kontexte udržania si preferencií a voličov v dlhodobom horizonte.

Určite to bolo aj záležitosťou vypustenia kampane, ale podľa mňa aj tým, čo potvrdzujú prieskumy, že voliči Hlasu sú naviazaní na predsedu. Tuším šesťdesiat percent voličov Hlasu sa vyjadrilo, že ho volí kvôli Petrovi Pellegrinimu. Inštalovanie pána Šutaja Eštoka bol v tomto kontexte rizikový krok. Predstavuje niečo iné ako Pellegrini. Teraz získali polovicu voličov, od parlamentných volieb pritom prešiel krátky čas.

Kampaň sa dá rozdeliť do dvoch častí. Pred atentátom a po ňom. Kampaň Hlasu po atentáte sa nelíšila od Smeru, skôr akoby navodzovala dojem, že ide takpovediac o tú istú politickú skupinu. Ako ovplyvnil voľby tento faktor, atentát?

Atentát pomohol mobilizovať voličov. Na oboch stranách. Máme relatívne vysokú účasť. Hlas je od prezidentských volieb v útlme. Akoby hľadal novú tvár a potreboval si nejakým spôsobom osvedčiť dôvod svojej existencie pred voličmi. Neviem, či testujú nové politické stratégie, ale zatiaľ to nevychádza.

Odchod pôvodného predsedu bude mať najvýraznejší vplyv na to, že Hlas bude zrejme preferenčne padať dole. Ak s tým niečo nespraví. A zatiaľ sa ukázalo, že nedokázal nájsť odpoveď na otázku, čo s ním bude ďalej.

V regiónoch má Hlas silné zastúpenie, ale výsledok volieb to nepotvrdil. Čo to znamená pre stranu, pre jej starostov či poslancov v regióne? Začne sa nová trajektória ich zbližovania sa so Smerom?

To je otázka. Je fakt, že komunálna politika má oveľa voľnejšie väzby na materské strany ako celoštátna. Funguje to asi tak, že politici na komunálnej úrovni radi a často vystupujú ako nezávislí, prípadne menia podporu politických strán. Keď sa už rozhodnú kandidovať pod hlavičkou politickej strany, tak od nej očakávajú pragmatickú podporu.

V malých obciach volia starostu aj podľa toho, či má politické krytie, ktoré pomôže obci napríklad vybaviť nejaké financie. Takto to v mnohých obciach funguje. Keď politická strana prestáva byť úspešná, tak prestáva byť zaujímavá aj pre komunálnych politikov. Tam nejde až tak o hodnotové väzby, ale o pragmatické spojenectvo.

V očiach mnohých voličov je väzba starostu na úspešnú stranu dôležitá a ak budú Hlasu padať preferencie, tak tí starostovia budú meniť stranícke tričká.

Prejdime k víťazovi volieb. Napokon sa to podarilo Progresívnemu Slovensku a hlavne dobrý výsledok v preferenčných hlasoch urobil expremiér Ľudovít Ódor. Čo to znamená pre PS ako najsilnejšiu opozičnú stranu?

V prípade pána Ódora sa to dalo predpokladať, pretože všetky prieskumy viazané na jeho osobu, ako bol občanmi vnímaný výkon úradníckej vlády, boli preňho pozitívne. Dať ho ako lídra kandidátky sa ukázalo byť dobrým krokom. Pre PS to bude znamenať posilnenie.

Eurovoľby vyhrali z viacerých dôvodov. Jedným z nich bola silná kandidátka a silná proeurópska politika. Ľudia, ktorí pokladajú Európsku úniu za dôležitú, vnímajú Progresívne Slovensko ako stranu, ktorá to má vo svojej politickej agende.

Treba pripustiť, a zrejme to ukážu prieskumy, že boli voliči, ktorí dali hlas PS z pragmatických dôvodov, aby v týchto voľbách PS porazilo Smer. Hoci ich prvá voľba mohla byť SaS alebo Demokrati, ale išlo im o to, aby to v tejto nepokojnej dobe jednoducho tomu Smeru „natreli“.

Progresívne Slovensko avizovalo, že sa z pomerne vyhranenej strany chce rozširovať viac do stredu a ísť viac do regiónov. Môže im výsledok volieb pomôcť v tejto ich ambícii?

Môže. A je to jediná cesta pre Progresívne Slovensko, ako môže uhrať v budúcnosti lepší výsledok. Prestať byť spájaný s tým, že je stranou bratislavských kaviarenských intelektuálov, rozbehnúť sa do regiónov a začať robiť serióznu regionálnu politiku. Aj v tých najmenších obciach. Je to jediná cesta, ak nemá PS ustrnúť na terajších preferenciách.

Čítajte viac: sme.sk