Voľby do Európskeho parlamentu priniesli viacero dôležitých posolstiev: Progresívne Slovensko dokázalo vo finále poraziť Smer, historický úspech Republiky, pád Igora Matoviča a Richarda Sulíka a fiasko SNS. Otázka teraz znie, či (zatiaľ neoficiálne) výsledky budú mať priame dôsledky aj na domácu politickú scénu.

Víťazstvo PS sa dalo predpokladať. A to aj napriek tomu, že po atentáte na Roberta Fica Smer v posledných prieskumoch o vlas preskočil progresívcov. Očakávaná nízka volebná účasť stále favorizovala PS. Ich voličom ležia európske témy viac na srdci. Hoci Smer v posledných dvoch týždňoch na čele s Ľubošom Blahom robil veľmi agilnú kampaň, stačiť to nemohlo.

No v Smere s 24, 6 % musia byť spokojní. Je to číslo, ktoré agentúry strane merajú pri voľbách do NR SR – pred atentátom sa podpora pri eurovoľbách pohybovala nad 15 %. Získali päť mandátov, čím dosiahli to, čo chceli. Prehra s PS ale škrie, najmä po stredajšom príhovore Roberta Fica.

Progresívci si, naopak, môžu pripísať symbolický triumf. No za podporou 27,8 % voličov treba vidieť práve fakt, že k voľbám prišla zhruba polovica voličov (34 %) ako v septembri (68 %) či nedávno v druhom kole prezidentských volieb (61 %). Hoci 34 % je oproti 23 % spred piatich rokov riadny nárast a pravdepodobne už nebudeme poslední v EÚ, stále je to oproti iným štátom zahanbujúce číslo.

Hoci sa v PS musia tešiť, že sa stávajú dominantnou stranou pre liberálneho voliča, zároveň ich to môže neskôr mrzieť, lebo odrovnávajú svojich spojencov, menšie pravicové strany SaS a Demokratov. Obom EP ušiel iba tesne. Pre Richarda Sulíka to musí byť veľké sklamanie. Už mal vypočítané umné vycúvanie z domácej politiky a z „frflania“ do aktuálneho riadenia strany novému vedeniu, takto zostáva v centre diania. Radosť určite nepociťuje ani nový predseda Branislav Gröhling.

Hoci eurovoľby nerovnajú sa domáce voľby, vyslali jasné posolstvá a predznamenávajú úplné prekopanie politickej mapy a novú éru slovenskej politiky.

Sulík neuspel svojím kritickým postojom k viacerým kontroverzným politikám EÚ. Liberálni voliči sú skôr „oddaní“ nadšenci, než realisti či kritici únie. Preto radšej hodili svoj hlas PS.

Blamáž zažila SNS. To, že neuspeje, sa dalo čakať, no nie výsledok pod dve percentá. Bez kampane však voličov nikdy nezískate. Nestačí iba kandidátku zaplniť zvučnými menami, keď samotní kandidáti po kresle v EP vôbec netúžia. Naopak, hlavný konkurent národniarov – Republika – dal do „verbovačky“ všetko, výsledok 12,5 % je mu za to zaslúženou odmenou.

Neuspel ani priamy súper SNS o kreslo predsedu NR SR – Hlas (7,2 %). Nie preto, že predsednícku stoličku opustil Peter Pellegrini, ale preto, že kandidátka bola slabá. Prečo na čele stáli dvaja regionálni politici a zároveň poslanci NR SR? Prečo chceli primátor Kežmarku a nitriansky župan ešte stoličku v Bruseli? To sa, samozrejme, odrazilo aj na presvedčivosti kampane. Eurovoľby naznačili, že Hlas trpí personálnou núdzou. To niečo predznamenáva o budúcnosti tejto strany pod novým vedením.

A posledným prekvapením je riadne fiasko Igora Matoviča. Hnutie Slovensko (OĽaNO) nezískalo ani dve percentá. Pravicoví voliči vyslali Matovičovi jasný signál, že ho majú dosť. Tradičné marketingové triky prestali pravdepodobne zaberať. Je to začiatok konca politického dobrodruha až šaša, alebo len viacerí sympatizanti zostali sedieť doma?

Hoci eurovoľby nerovnajú sa domáce voľby, účasť bola polovičná, vyslali jasné posolstvá a predznamenávajú úplné prekopanie politickej mapy a novú éru slovenskej politiky.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk