V posledných týždňoch sme boli svedkami rastu cien elektriny a plynu. Presnejšie od druhej polovice februára, keď sa cena budúcoročného základného pásma v elektrine dostala u nás na najnižšiu úroveň 74,60 eura za megawatthodinu v tomto roku. Dnes sa však tento kontrakt pre elektrinu po spomínanom raste pohybuje pri úrovni 100 eur za megawatthodinu.

„Ak sa pozrieme späť na pokles na začiatku roka, tak to bol optimizmus po pomerne teplej zime, ktorý prevládal na trhu s elektrinou a plynom, kde naplnenosť plynových zásobníkov v Európe na konci vykurovacej sezóny bola vysoko nad priemerom za posledných päť rokov,“ uviedol pre agentúru SITA vedúci tímu pre obchodovanie s elektrinou a plynom Stredoslovenskej energetiky Marián Rosinec s tým, že dodávky skvapalneného plynu do Európy boli bezproblémové. Preprava plynu z Nórska a Ruska cez Ukrajinu prebiehala bez výpadkov aj keď cez Eustream od júna 2022 už len s minimom kapacity, ale uvedenú stabilitu dodávok trh akceptoval a ceny klesali.

„Riziká trhu však stále viseli vo vzduchu. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny elektriny sú úzko prepojené s cenami plynu, sa každý pohyb ceny v plyne odzrkadľoval aj na cene elektriny. A pridávali sa k tomu aj emisné povolenky na vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia,“ uviedol Rosinec. Situácia sa však podľa neho s pribúdaním rizikových faktorov postupne menila. Konflikt v Červenom mori sa začal vyostrovať a tankery na prepravu skvapalneného plynu sa museli presmerovať po dlhšej trase, čo prepravu plynu predražovalo a predražuje.

Postupne sa do pozornosti stále viac dostáva informácia o ukončení prepravy plynu cez územie Ukrajiny plynovodom Eustream od začiatku budúceho roka. Viacerí obchodníci podľa Rosinca dúfajú, že preprava cez Ukrajinu zostane zachovaná, na čo tlačia aj niektoré Európske štáty, no rétorika nie je jednotná. „Ukrajina sa vyjadrila, že pre ňu táto preprava nie je finančne zaujímavá a na oplátku ponúka na svojom území využívanie kapacity podzemných plynových zásobníkov pre budúce zásobovanie Európy plynom. No nikto nečakal, že ďalšie rizikové faktory a to priamo v súvislosti s konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom sa stanú skutočnosťou, keď Rusko zaútočilo na energetickú infraštruktúru na Ukrajine,“ doplnil Rosinec.

Zasiahnuté boli aj samotné zásobníky, no aj keď škody boli minimálne a zásobníky takmer nepoškodené, ich ďalšie využívanie pre európske firmy je veľmi rizikové. Neskôr sa podľa Rosinca k problémom pridali stopnuté licencie zo strany USA, kde prezidentov kabinet prehodnotil a následne pozastavil licencie viacerým spoločnostiam pre skvapalňovanie plynu. „Pre informáciu Spojené štáty sú najväčším importérom LNG do Európy a tu vznikla otázka:“ čo ak sa tieto zastavia úplne?“ Toto vyvolalo neštandardnú trhovú paniku, ktorá začala ťahať ceny plynu a následne ceny elektriny na vyššie úrovne,“ podotkol Rosinec.

Postupne sa pridal zvýšený dopyt po LNG zo strany Ázie a dodávky do Európy postupne klesajú až do dnešných dní. Ceny pre dodávky skvapalneného plynu v Ázii sú dlhodobo pre amerických exportérov výhodnejšie ako európske ceny.

„V dnešných dňoch je však najväčší problém predlžovanie odstávok na plynových zariadeniach v Nórsku. Nórsko je v súčasnosti najväčším potrubným dodávateľom plynu do Európy, kde jeho plyn predstavuje 30% spotreby Európy. Z toho vyplýva, že samotná Európa je závislá hlavne od dvoch veľkých dodávateľov, a to od Nórska, Spojené štátov a potom zvyšok sveta,“ konštatoval Rosinec.

Vzhľadom na plynovú závislosť sa Európa snaží presadzovať zelené ciele, ktoré sa aj čiastočne plnia. Ako však na záver uviedol Marián Rosinec, systém obchodovania s emisnými kvótami v Európe s veľkým vplyvom na cenu elektriny zamedzuje v rýchlejšom rozvíjaní ekonomiky a konkurencieschop­nosti niektorých priemyselných oblastí.

Zdroj: Pravda.sk