Dlhy miest a obcí sa započítavajú do verejného dlhu Slovenska. Preto ich hospodárenie treba brať rovnako vážne ako zadlžovanie celej krajiny. Snahu o zvýšenie príjmov v tejto oblasti pociťujeme práve teraz, keď sa nám do rúk dostávajú nové predpisy na úhradu dane z nehnuteľností. Tie sú tento rok opäť po roku o dosť vyššie ako vlani.

Mestá a obce sa sťažujú na nedostatok finančných zdrojov, pretože im poklesli príjmy z podielových daní fyzických osôb. Práve tieto dane zrážané z miezd a platov zamestnancov spolu napríklad s daňami živnostníkov, umelcov, znalcov a príjmov slobodných povolaní tvoria podstatnú časť obecných rozpočtov.

Počas uplynulých dvoch rokov síce rástli príjmy, z ktorých sa dane počítajú, ale na druhej strane bol štát oveľa štedrejší k rodinám s deťmi, kde podstatne zvýšil daňový bonus. Ten u nás získavajú všetci rodičia bez ohľadu na to, koľko zarábajú. Pritom v niektorých krajinách ľudia s vysokými príjmami takúto štedrosť od štátu nezískavajú. U nás sa politici vyhovárajú na to, že nevedia testovať finančnú situáciu rodín, hoci by sa to pomerne jednoducho dalo cez ročné zúčtovanie daní a odvodov.

K finančným suchotám obcí výraznou mierou prispieva aj rast nákladov na prevádzku. Počnúc drahou elektrinou a vykurovaním budov, cez infláciou nafúknuté faktúry za nakupované služby a práce až po rast miezd a platov zamestnancov odmeňovaných z verejných zdrojov.

Ak sa však pozrieme na hospodárenie obcí optikou hľadania rezerv, nájdeme riešenia najmä na strane nevyhnutnosti znižovania výdavkov. Jednou z možností finančných úspor je zriaďovanie spoločných obecných úradov. Jednotlivé obce v regiónoch majú možnosť nielen administratívne fungovať v jednej spoločnej budove, v ktorej budú sídliť starostovia susedných obcí, ale aj združovaním spoločnej agendy. Najmä ak ide o oblasť školstva, kultúry a opatrovateľské služby.

Spoločné obecné úrady sú bežné v Rakúsku, kde často v jednej neveľkej budove sídli až 7 – 8 starostov s podstatne skromnejším aparátom spolupracovníkov, ako je tomu na Slovensku. Každá obec má pre udržanie dobrého imidžu a reputácie na priečelí spoločného úradu veľkú tabuľu s erbom, ktorý ju reprezentuje. Spoločné obecné úrady umožňujú nielen efektívnejšiu a bezprostrednú komunikáciu zvolených zástupcov obcí, ale aj značné úspory energií, najmä kúrenia a údržby.

Význam spoločných obecných úradov v praxi ocenia najmä malé obce z dôvodu nízkeho počtu osôb s trvalým pobytom v príslušnej obci, čo má negatívny vplyv na príjmy plynúce zo strany štátu do miestneho rozpočtu. Mnoho malých obcí v takýchto podmienkach podstatnú časť príjmov minie na platy, mzdy a k nim prislúchajúce povinné sociálne a zdravotné odvody hradené zamestnávateľom z vyplatených pracovných príjmov. Na údržbu a rozvoj obecného majetku z finančného pohľadu tak už často priestor nezostáva.

Tieto obce by preto mali čo najskôr začať uvažovať nad zriadením spoločných obecných úradov. Naša legislatíva umožňuje zriaďovanie spoločných obecných úradov, pričom tieto nemôžu vystupovať v právnych vzťahoch. Môžu však zlepšiť hospodárenie jednotlivých obcí tak, aby to bolo prijateľné pre všetky združené obce v prospech občanov, ktorých zastupujú.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk