Maďarský premiér Viktor Orbán otvorene oznámil svoj zámer vytvoriť proruskú „mierovú koalíciu“ v budúcom Európskom parlamente. Toto vyhlásenie prišlo počas „mierového pochodu“, ktorý sa konal 1. júna v Budapešti a na ktorom Orbán vyjadril svoju víziu nadchádzajúcich celoeurópskych volieb, ktoré sa majú konať o týždeň. Podľa správ portálu 24.hu si Orbán predstavuje ostré rozdelenie európskej politickej scény, ktorú budú charakterizovať dva protichodné tábory: tí, ktorí sa chcú postaviť Rusku, a tí, ktorí sa zasadzujú za mier s ním. Orbán sa bez rozpakov hlási k druhému z nich.

Orbánova rétorika je znepokojujúca z viacerých hľadísk. Tým, že Orbán seba a svojich stúpencov stavia do pozície zástancov mieru, podkopáva jednotný európsky postoj voči ruskej agresii, najmä v kontexte prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Jeho tvrdenie, že v súčasnom vedení EÚ prevládajú zástancovia vojny proti Rusku, ostro kontrastuje so skutočnosťou, že opatrenia EÚ boli zväčša obranné, zamerané na obmedzenie ruského expanzionizmu a podporu suverenity Ukrajiny.

Okrem toho Orbánove vyjadrenia naznačujú širšiu stratégiu, ktorej cieľom je posunúť európsku politiku smerom k priateľskejšiemu postoju voči Rusku. Vyhlásil, že víťazstvo proruských síl v Bruseli by vydláždilo cestu „mierovej koalícii“, ktorá by údajne mohla získať podporu Donalda Trumpa, ak by vyhral nadchádzajúce prezidentské voľby v USA. Táto navrhovaná koalícia by podľa Orbána uprednostnila rokovania s Ruskom pred doterajšou podporou obrany Ukrajiny. Takáto zmena by nielen oslabila geopolitický postoj EÚ, ale aj povzbudila ruskú agresiu tým, že by rozbila európsku jednotu.

Mierový pochod v Budapešti, na ktorom sa zúčastnili desaťtisíce Orbánových priaznivcov z Maďarska a susedných krajín, poslúžil ako silná ukážka Orbánovho vplyvu. Účastníci pochodu niesli transparenty s nápisom „Nie vojne“ a zhromaždili sa pozdĺž rieky Dunaj, pričom pochod vyvrcholil na Margaretinom ostrove. Táto organizovaná demonštrácia podpory zdôrazňuje Orbánovu schopnosť zmobilizovať významnú podporu verejnosti, čo by sa mohlo prejaviť vo výraznom volebnom zisku.

Orbán sa vo svojom prejave nevyhol provokatívnym vyjadreniam. Vyzval svoju stranu, aby „obsadila Brusel“ a prinútila byrokraciu EÚ prehodnotiť svoju podporu Ukrajine uprostred ruskej invázie. Jeho vyhlásenie, že „Rusko nie je možné poraziť“, odráža porazenecký naratív, ktorý priamo nahráva ruskej propagande, ktorá sa snaží vykresliť úsilie Západu ako márne.

Orbánovo obhajovanie Trumpovho návratu do Bieleho domu ho ďalej spája s geopolitickým posunom, ktorý by mohol podkopať súčasné západné stratégie. Vyjadril presvedčenie, že Trumpovo víťazstvo povedie k vytvoreniu „transatlantickej mierovej koalície“ schopnej ukončiť konflikt na Ukrajine, čo je scenár, ktorý podľa všetkého uprednostňuje účelový mier pred dlhodobou bezpečnosťou a spravodlivosťou.

Orbánov nedávny nesúhlas s iniciatívou, ktorá umožňuje západným krajinám dodávať Ukrajine zbrane, navyše poukazuje na jeho odklon od prevládajúcej európskej politiky a politiky NATO. Jeho postoj nielenže izoluje Maďarsko v rámci EÚ, ale potenciálne oslabuje aj kolektívnu obrannú pozíciu aliancie voči ruským hrozbám.

Dôsledky Orbánových manévrov sú hlboké. Tým, že presadzuje proruský program, hrozí, že destabilizuje jednotný prístup EÚ k Rusku a oslabí úsilie o kolektívnu bezpečnosť. Jeho konanie a rétorika naznačujú, že sa zhoduje s ruskými strategickými záujmami, ktorých cieľom je zasiať rozpory a oslabiť európske odhodlanie. V tomto svetle sa Viktor Orbán javí nielen ako politický rozkolník, ale aj ako významná hrozba pre európsku bezpečnosť, ktorá pôsobí ako nástroj ruskej propagandy.

Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu tak nadobúdajú rozhodujúci význam. Ich výsledky budú určovať nielen vnútornú politiku EÚ, ale aj jej vonkajší postoj voči pokračujúcej ruskej agresii. Víťazstvo Orbánovej frakcie by mohlo predznamenať významný posun v európskej geopolitike, ktorý by uprednostnil ústupky a potenciálne povzbudil ďalší ruský expanzionizmus. Je nevyhnutné, aby si európski voliči uvedomili, čo je v stávke, a zvážili širšie dôsledky svojej voľby v týchto kľúčových voľbách.

Autor: Radim Veselý