Na výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej 15. mája 2024, t. j. v tragický deň atentátu na predsedu vlády Roberta Fica, vláda prijala uznesenie, ktorým schvaľuje zámer výstavby nového jadrového zdroja s inštalovaným výkonom do 1 200 MW a s využitím existujúcej infraštruktúry v lokalite Jaslovské Bohunice.

Uložila v ňom ministerke hospodárstva a ministrovi financií do 31. októbra predložiť na rokovanie vlády návrh podmienok výstavby nového jadrového zdroja (5. blok) v lokalite Jaslovské Bohunice, termíny prípravných a realizačných prác, predpokladaný harmonogram výstavby, finančné zabezpečenie výstavby a proces výberu investora a technológie vhodnej na výstavbu nového jadrového zdroja.

Vláda prijala uznesenie na základe rokovania o materiáli UV-20854/2024, ktorý však na webovej stránke rokovania.gov.sk nebol k dispozícii. Či sa to stalo iba nedopatrením, neviem. Isté je, že ak má vláda o niečom viesť diskusiu nielen s expertmi (a s lobistami), ale s najširšou verejnosťou, je to výstavba nového jadrového zdroja.

Nový zdroj je vec verejná

Prečo? Minimálne z dvoch dôvodov: po prvé preto, lebo výstavbu (ale aj likvidáciu jadrového zdroja o niekoľko desiatok rokov) bude hradiť daňový poplatník. Podľa vyjadrenia predsedu vlády má byť totiž nový zdroj vo vlastníctve štátu, t. j. koniec koncov zaplatený z daní. Po druhé preto, lebo ani najdokonalejšie technológie nie sú schopné zaručiť absolútnu bezpečnosť. Okrem ľudského zlyhania (havária jadrovej elektrárne Three Mile Island v USA roku 1979 či v Černobyle 1986), prírodnej katastrofy (Fukušima 2011) môže byť jadrová elektráreň terčom vojenského útoku, ktorého následky môžu byť katastrofálne. Preto je Záporožská atómová elektráreň v hľadáčiku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a opakovane i médií.

Reakciou aj na nedávnu energetickú krízu bol pred rokom vznik „nukleárnej koalície“ 11 štátov EÚ na čele s Francúzskom. Jej členom je aj Slovensko.

Nemyslím, že spoločnosť by sa k novému zdroju jadrovej energie musela vyjadriť v referende, ako to bolo roku 1978 v Rakúsku. Pripomeňme si, že dňa 5. novembra 1978 sa rakúski voliči v referende postavili proti uvedeniu už dokončenej jadrovej elektrárne Zwentendorf do prevádzky. V Taliansku o jadrovej energii prebehli už dve referendá: roku 1987, rok po havárii v Černobyle, a roku 2011, keď sa proti vyslovilo až 94,2 % účastníkov.

Ak verejnosť nemá byť v diskusii o novom jadrovom zdroji rozdelená naslepo na tých, čo sú proti a čo za, v oboch prípadoch iba na základe dojmov a emócií, je potrebné otvoriť diskusiu a poskytnúť k nej maximum informácií. Ignorovať výhrady organizácie Greenpeace, ktorá vyzýva, aby EÚ neprepadla atómovej loby, hľadajúcej európske zdroje na realizáciu svojho biznisu, by mohol byť „najhorší spôsob pre našu dekarbonizovanú budúcnosť“. To, že atómová loby na čele s francúzskou spoločnosťou EDF, ktorá nemá najlepšiu reputáciu ani z hľadiska dodržiavania harmonogramu výstavby reaktorov, ani nákladov, a sekundovaná americkým Westinghousom majú pri vyjednávaniach s vládami neraz navrch, je dobre známe.

ÚRSO si nectí PVV?

V Programovom vyhlásení vlády (PVV) sa uvádza, že aj napriek jednoznačnému záväzku zvyšovať mieru energetických úspor v horizonte 25 až 30 rokov zásadne vzrastie spotreba elektrickej energie. Vláda preto vytvorí podmienky na dostavbu štvrtého bloku atómovej elektrárne v lokalite Mochovce a na prípravu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.

Do tzv. zelenej taxonómie EÚ, t. j. medzi zelené investície, sa jadrová energetika zaradila (spolu s plynom) až dodatočne vo februári 2022. Odstrihnutím sa od ruského plynu a pri vysokých cenách LNG je zrejmé, že plyn nebude dlhodobým riešením pre Európu. Plyn nie je dlhodobým riešením predovšetkým z hľadiska dopadov na klímu. Reakciou na to a na nedávnu energetickú krízu bol pred rokom vznik „nukleárnej koalície“ 11 štátov EÚ na čele s Francúzskom. Jej členom je aj Slovensko. Najnovšie EK iniciovala vznik „aliancie pre malé modulárne reaktory“, ktoré sú v porovnaní s megablokmi bližšie k spotrebiteľom, zlacňujú dopravu energie, sú rýchlejšie realizovateľné, sú menej zraniteľné – a nepochybne lacnejšie.

Výhody decentralizovaných energetických zdrojov – a v porovnaní s malými modulárnymi jadrovými reaktormi neporovnateľne väčšie – má produkcia energií z obnoviteľných zdrojov (OZE), t. j. lokálna produkcia z OZE. To, že sme sa skladali v cene elektrickej energie na podporu produkcie elektrickej energie zo slnka – biznisu výnosného pre niekoľkých, donedávna zanechalo v širokej verejnosti neskrývaný odpor k zelenej energii. Našťastie sa to už mení.

Najnovší návrh ÚRSO zvýšiť poplatok za prístup do siete pre elektrickú energiu z OZE rekordne o 233 % je však ukážkou, ako sa úzke záujmy energetickej loby dokážu presadiť v rozpore so spoločenským záujmom. A to napriek tomu, že vláda v PVV jednoznačne deklaruje, že budúcnosť slovenskej energetiky vidí v energetickom mixe postavenom na jadrovom zdroji a obnoviteľných zdrojoch. A tiež že Slovenská republika je ďaleko od európskeho cieľa do roku 2030 zvýšiť podiel OZE aspoň na 35 % energetického mixu.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk